Menu
Najvyššie ocenenie, Medailu D. G. Licharda, udelilo tento rok Národné osvetové centrum Rimavskosoboťanovi Marianovi Lackovi, za mimoriadny prínos v neprofesionálnom divadle doma i v zahraničí, za propagáciu kultúry, za jeho tvorivú a kultúrno-organizačnú činnosť. Cenu, ktorú dostal pri príležitosti okrúhleho životného jubilea, si prevzal v sobotu, 1. septembra v Martine, na slávnostnom vyhodnotení vrcholnej prehliadky amatérskych divadelných súborov Scénická žatva. Zastúpenie na nej mali aj Rimavskosoboťania, symbolicky práve s divadlom Pictus, ktoré Marian Lacko založil pred 24 rokmi.
„Toto ocenenie má pre mňa veľký význam, hoci moja práca s divadlom je automatická. Viem, že ľudia chcú hrať, tak ja pre nich píšem,“ hovorí Marian „Maňo“ Lacko a dodáva, že ako vyštudovaný výtvarník začal s divadlom robiť viac-menej intuitívne. „Samozrejme, zo začiatku som sa neraz trápil, lebo som nevedel, ako sa to robí, učil som sa na vlastných chybách, ale postupom času som objavoval určité divadelné pravidlá a zákonitosti. Občas mám dokonca pocit, že bolo lepšie, keď som o divadle vedel menej, bol som odvážnejší a nebál som sa dať do inscenácie aj avantgardnejšie prvky,“ priznáva so smiechom. Ako hovorí, na Slovensku sa dnes takmer v každom meste či mestečku mnohí ľudia venujú ochotníckemu divadlu, preto nedúfal, že takéto významné ocenenie udelia práve jemu. „Nie je to ako na olympijských hrách, že človek príde a vybojuje si medailu. V tomto prípade o ňu musí „bojovať“ celý život,“ hovorí autor mnohých inscenácií a divadelných scenárov.
„Divadlo Pictus vzniklo v roku 1988, keď som sa po vysokej škole vrátil do Rimavskej Soboty. S mladými ľuďmi sme robili inscenácie, ktoré boli na tú dobu v tomto regióne určite niečím novým,“ hovorí o začiatkoch zakladateľ súboru, ktorý za krátku dobu zožal úspechy na celoštátnej úrovni. Maňo Lacko si zvlášť spomína na hru Nôtik, s ktorou Pictus v roku 1995 vyhral Festival divadla mladých v Senici, prebojoval sa na Scénickú žatvu a dostal sa s ním až na svetovú prehliadku do Bulharska, ako jediný reprezentant Slovenska. „Scenár k tejto hre som napísal podľa novely Stanislava Rakúsa, ďalším silným zážitkom bolo, keď sme Nôtika hrali v Prešove a po predstavení nám do šatne prišiel poďakovať sám spisovateľ.“
Rolu študentského divadla v Rimavskej Sobote po čase prevzala Alterna, divadlo Pictus však nikdy nezaniklo. „Dohodli sme sa, že raz za čas pod jeho hlavičkou niekto zo študentov urobí inscenáciu s ľuďmi, ktorí budú práve po ruke,“ vysvetľuje Maňo Lacko. Tak sa stalo, že bývalá absolventka ZUŠ Zuzka Ferenczová, dnes úspešná televízna dramaturgička, spoločne s tromi hercami vytvorila netypickú inscenáciu Tím Biľding, ktorá sa tento rok dostala až do Martina a hovorilo sa o nej ako o horúcom kandidátovi na Tvorivý čin roka. V hre sa predstavili herci Stanislava Pázmanyová, Roman Slanina a Marcel Laczko. „Inscenácia je veľmi osobitou v rámci slovenského ochotníckeho divadla, nemá klasickú divadelnú výstavbu, zapájaní sú do nej diváci, takže herec musí aj improvizovať. [pullquote align="right"] Scénická žatva je najstarším festivalom neprofesionálneho divadla v Európe. Je to prehliadka, ktorá je vyústením práce približne stovky divadelných súbor a jednotlivcov, ktorí sa zúčastnia postupových okresných, krajských a celoslovenských prehliadok.[/pullquote]Pre mňa je to taká avantgarda a aj preto sa asi dostala na Scénickú žatvu, čo je veľký úspech,“ hodnotí divadelník.
Celý jeho život je spojený s mladými ľuďmi, ako hovorí, teší ho, keď sa vrátia do svojho rodného mesta a chcú tu niečo vytvoriť. „Mnohí možno ani nevedia, že viac ako 40 mladých ľudí z Rimavskej Soboty sa dostalo na herectvo, réžiu, film, scenáristiku, dramaturgiu, sú úspešní vo veľkých mestách a darí sa im,“ hovorí na záver čerstvý držiteľ ocenenia. „Už len tým, že sa dostali do umeleckých škôl, sa moja práca vložená do nich, akoby niesla ďalej.“
Mgr. Marian Lacko (1962 R. Sobota), výtvarník, divadelný režisér a scenárista, hudobník, pedagóg, riaditeľ Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote.
Študoval na gymnáziu v R. Sobote, potom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta, kde začínal ako samostatný kultúrny referent v Mestskom kultúrnom stredisku. Od roku 1990 pracuje v Základnej umeleckej škole, založil tu literárno-dramatický odbor. Od r.2004 je riaditeľ školy. Participoval na viac než 50 divadelných inscenáciách ako režisér, scénograf, scenárista alebo herec v divadelných súboroch : DIVOSUD, PICTUS, BADIDO, PREMENY, ZAUŠKO, ALTERNA /Rimavská Sobota/, ANTE PORTAS.../Kežmarok/, KNAP/Banská Bystrica/, DIVADLO MLADÝCH /Močenok/, DS DAXNER /Tisovec/, DS Z.N.A.K., DS GODOT /Revúca/, DS Timrava, DS J.Kármána /Lučenec/ a tiež v profesionálnom Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove ako scénograf. S inscenáciami, na ktorých participoval, sa 10-krát dostal až na najstarší európsky divadelný festival Scénická žatva do Martina. Je autorom viac než 35 divadelných scenárov, z ktorých tri vyšli v knižnom alebo brožovanom vydaní : ČAROVNÝ KUFRÍK /ZDOS Martin 1994/, DREVENÁ KRAVA /ZDOS Martin 1997/, NÔTIK /Javisko, Bratislava 1999/. Založil a organizuje 27 rokov LETAVY: najväčšie medzinárodné umelecké workshopy na Slovensku v umeleckých žánroch: výtvarné umenie, divadlo, fotografia, film, literatúra, hudba, tanec. Založil a spoluorganizuje osem rokov Festival divadla a hudby, ATRIUM ART. Pomohol založiť a spoluorganizuje 10 rokov Tanečno-divadelné workshopy na Zámku Plumlov u Prostějova v Českej republike. Je zakladateľom a frontmanom folkovej hudobnej skupiny M.E.L.L., ktorá má za sebou už vyše 220 koncertov na Slovensku v Českej republike a Poľsku. Za svoju tvorbu a činnosť bol ocenený na mnohých výtvarných, divadelných a iných kultúrnych podujatiach.
Zdroj: Rimava.sk
