Menu
Židovské synagógy patria do kultúrneho dedičstva celého národa. Pripomínajú dejiny, historické chyby, ťažké osudy a zničené životy. Rimavskosobotská synagóga, ktorá kedysi stála na rohu bývalej Kossúthovej a Lučeneckej ulici (dnes Hatvaniho a Cukrovarská), neprežila nástrahy času a v roku 1986 z rozhodnutia Miestneho národného výboru v Rimavskej Sobote po nej i po budove židovskej školy ostal len prach. Lepší osud stretol židovské náboženské svätine v mestách a obciach okolitých okresov.
Kokava nad Rimavicou, okres Poltár
„Synagóga je v zachovalom stave, obec sa snaží udržiavať ju. Prednedávnom sa dávala v niektorých priestoroch nová stierka. Máme problémy hlavne s vlhkosťou, budovu by bolo potrebné odizolovať, na to však chýbajú potrebné financie,“ povedala vedúca MKS Janka Krotáková. Problémy s vlhkosťou priestorov sa obec podľa Krotákovej snaží vyriešiť aj rekonštrukciou zatekajúcej strechy. „Mali by sme získať financie z projektu MAS Malohont na výmenu strechy. Ostatné práce bude financovať obec z vlastných zdrojov,“ informovala vedúca MKS a ďalej dodala, že práce by sa mali začať a aj ukončiť v septembri. „V súčasnosti obec využíva synagógu ako miesto konania sa festivalu Koliesko, realizujú sa v nej komorné kultúrne podujatia a výstavy,“ povedala Krotáková.
Židovský svätostánok sa uprostred obce Kokava nad Rimavicou nachádza približne od druhej polovice 19. storočia. Odolal nástrahám času. Interiér synagógy je zrekonštruovaný a na stenách je zachovaná pôvodná dekorácia. V interiéri sa nachádza hlavná sieň so ženskou galériou. K budove synagógy bola pristavaná aj malá budova, kde sa v zimných mesiacoch vykonávali náboženské obrady. Od roku 1902 až 1913 patrila ku židovskej synagóge aj súkromná židovská škola. Druhá svetová vojna budovu výrazne poznačila. Synagógu zasiahol delostrelecký granát, konkrétne zničil tabuľu s Mojžišovými starozákonnými desatoro. Po roku 1952 stavbu stretol podobný osud ako tie ostatné slovenské synagógy- stala sa skladiskom. Neskôr v roku 1974 židovskú synagógu odkúpilo Novohradské múzeum vo Fiľakove. V roku 1987 sa začalo s opravou strechy. Nového majiteľa získala budova v roku 1993, keď prešla pod správu Novohradského múzea Lučenec. O tri roky neskôr bola vyhlásená Ministerstvom kultúry SR, sekciou krajiny a pamiatok, za kultúrnu pamiatku. Od roku 2004 budovu spravoval Bankobystrický samosprávny kraj, ktorý v roku 2005 kúpnopredajnou zmluvou previedol synagógu na obec Kokava nad Rimavicou.
Lučenec , okres Lučenec
O synagóge v Lučenci sa v poslednom čase vďaka rekonštrukcii písalo veľa. Samospráva získala dotáciu z eurofondov vo výške viac ako 2,3 milióna eur. V súčasnosti multifunkčné kultúrne centrum po oficiálnom otvorení slúži širokej verejnosti so zachovaním všetkých kultúrnohistorických a architektonických hodnôt národnej kultúrnej pamiatky. Znovuoživenej lučeneckej synagóge predchádzala staršia židovská synagóga, ktorá bola postavená už v roku 1863 pod vedením Alberta Schmidla na mieste tej súčasnej, ktorá prešla výraznými opravami. Na svojom mieste stála už pred prvou svetovou vojnou, s prácami začali v roku 1924. Jej kapacita dosahovala číslo 1100 osôb. Synagóga slúžila bohoslužobným obradom židovskej cirkvi až do roku 1944. V roku 1948 si ju privlastnil štát a zmenila svoju funkciu. Z náboženského miesta sa z nej stal sklad poľnohospodárskeho družstva. Od roku 1980 bola lučenecká synagóga nevyužívaná. Odolala vojne, ľudskej nenávisti, nevšímavosti aj vandalom. Dnes znovuzrodene stojí ako memento tragického osudu židovského obyvateľstva.
Halič , okres Lučenec
Neďaleko Lučenca sa nachádza obec Halič. V roku 1925 bola v tejto obci dnes neznámym autorom postavená neologická synagóga. Jej orientálny vzhľad s dvoma vežičkami na hlavnej fasáde takmer zničili nástrahy vojny. Vo vlastníctve štátu časom chátrala a strácala funkčnosť. Synagóga prešla rekonštrukciou a dnes slúži ako svätostánok- nie však pre židovské obyvateľstvo. V októbri 2009 bola židovská synagóga slávnostne posvätená a od novembra 2009 slúži ako evanjelický kostol.
Brezno, okres Brezno
Synagóga v Brezne je jediná židovská sakrálna pamiatka v horehronskom regióne. Snaha o jej obnovu sa začala v 90. rokoch minulého storočia určitými opravami, ktoré okrem mesta podporilli aj potomkovia breznianskych Židov, ktorí žijú v rôznych kútoch sveta. Úsilie vyvrcholilo minulý rok (2015), kedy sa mestu podarilo získať financie z eurofondov. Komplexná rekonštrukcia si vyžiadala viac ako jeden milión eur. Súčasný stav synagógy je dobrý a našla aj svoje využitie, používa sa na kultúrne a spoločenské účely. Židia sa v Brezne začali usídľovať už v druhej polovici 19. storočia, kedy zrušili zákaz usídľovania sa židov v banských mestách. Založili si Židovskú náboženskú obec a spolu s ňou vznikol aj Chevra Kadiša- Pohrebné bratstvo. Bol to svätý spolok, ktorý vykonával pohrebné obrady a staral sa o cintorín. Susedské vzťahy medzi židovským a majoritným obyvateľstvom boli dobré. Židia sa venovali najmä obchodovaniu, remeslám a slobodným povolaniam. Základný kameň breznianskej synagógy položili v roku 1901 a stavbu dokončili o rok na to. Synagóga je situovaná východne od centrálneho námestia na pravom brehu Hrona. Zlom v pokojnom vývoji židovskej komunity nastal v roku 1938 po vyhlásení autonómie Slovenska. Strata základných občianskych práv a slobôd, vyradenie z verejného života- to čakalo židovské obyvateľstvo. Násilnosti vyvrcholili v roku 1942 deportáciou do koncentračných táborov na obsadenom území v Poľsku. V tomto roku prišla synagóga v Brezne o svoju pôvodnú funkciu. Počas socializmu bola využívaná ako sklad nábytku, či sýpka. Po skončení vojny sa do Brezna vrátilo približne 40 židov. Odraz bojov sa zachoval na breznianskom židovskom cintoríne a na cintoríne v Kremničke, kde v masových hroboch ležia ľudia s trpkým osudom.
Revúca, okres Revúca
Dnes len málo pripomína bývalú revúcku synagógu. V roku 1889 si našla svoje miesto na Železničnej ulici. Svoje poslanie rokmi stratila a dnes slúži ako modlitebňa pre Svedkov Jehovových.
Na Slovensku sa dokopy nachádza vyše sto synagóg. Kedysi sa židovský svätostánok nachádzal aj v Rimavskej Seči, Tornali a vo Fiľakove. Druhá svetová vojna však znamenala ich koniec. Tie, ktoré nezničili boje a čas, buď chátrajú, alebo sú zväčša využívané na iné účely. Prinajlepšom končia dôstojne ako spoločensko-kultúrne sály. Nie je však raritou, že v slovenských synagógach si svoj domov našli obchody, bary či telocvične.
Tieto, i mnohé iné informácie o synagógach na Slovensku, môžete nájsť v publikácii Synagogue Architecture in Slovakia: Towards Creating a Memorial Landscape of Lost Community od riaditeľa Slovenského centra židovského kultúrneho dedičstva v Bratislave Maroša Borského.
Zdroj: Michaela Baboľová
