Menu
Mladá Rimavskosoboťanka, ktorá pracuje v Bratislave ako novinárka, aj tento rok prináša čerstvé správy priamo z olympiády v Kórei. Novinárčine sa tridsiatnička Titanilla Bőd venovala už na strednej škole, v súčasnosti píše pre denník Új Szó, prispievala aj do denníka Šport, či regionálnych periodík. V Slovenčine momentálne nepublikuje, no ako tvrdí, v denníku Új Szó sa venujú aj maďarským, a aj slovenským športovcom, čo je ťažšie oproti ostatným redakciám, kde píšu samostatne. „Takže by som mala stíhať byť pri veľkých výsledkoch dvoch výprav,“ tvrdí Titanilla, pre ktorú sú tieto olympijské hry v Pjongčangu štvrtými v poradí. Svojimi článkami pravidelne prispievala aj z Londýna, Soči aj z Ria. Aktuálne by sa o príspevky do novín a televízií na celom svete malo starať viac ako 10-tisíc novinárov. Viac o svojich zážitkoch aktuálne v kórejskom Pjongčangu uviedla v rozhovore pre Rimava.sk.
Teraz si Titanilla na olympiáde v Kórei. Od kedy patria takéto významné spoločenské, ale hlavne športové udalosti k tvojej práci?
Vždy som snívala o tom, že sa raz dostanem na olympijské hry. Keď v roku 2005 dostal Londýn OH 2012, povedala som si, toto môže byť moja príležitosť. Tak som sa snažila robiť veci tak, aby sa mi to podarilo. Som nesmierne vďačná bývalému šéfredaktorovi Új Szó Norbertovi Molnárovi, ktorý ma vždy v tomto úsilí podporoval a veril mi aj vtedy, keď ja sama sebe nie. Bez neho by som sa na OH nikdy nedostala a ja verím, že neoľutoval, že za mňa toľko bojoval.
Čo patrí medzi tvoje obľúbene témy, športy?
Futbal, krasokorčuľovanie, hádzaná. Som rada, ak môžem ísť na veľké podujatie, ale baví ma aj to, keď si nájdem nejakého nie príliš známeho športovca, či človeka, ktorý robí okolo športu a môžem s ním spraviť rozhovor. A keďže okrem športu ma zaujíma aj kopa iných vecí, tak v redakcii niekedy spôsobím rozruch tým, že napíšem dačo z vlastnej iniciatívy aj do iných rubrík.
Pri akých úspechoch našich športovcov si "stála"?
Zatiaľ som mala vždy šťastie, lebo slovenskú alebo maďarskú medailu na OH som na vlastné oči nevidela len vtedy, keď som bola na inom podujatí, kde sa taktiež získala medaila 🙂
Tvoj obľúbený športovec?
Nevedela by som vybrať jedného. Mám veľa obľúbených krasokorčuliarov, keďže tento šport sledujem už dve desaťročia a od 2004 som bola aj na každých ME (a na MS vtedy, keď boli v Európe). Takže som sa spoznala s mnohými a prajem im, aby im to na OH vyšlo. Veľmi sympatická mi je aj Nasťa Kuzminová, na trati tvrdá a nekompromisná, mimo nej zlatá bytosť.
Ako si sa udomácnila v Južnej Kórei?
Zatiaľ fajn, aj keď pri takom veľkom podujatí sú vždy v organizácii nejaké lapsusy. Práve včera , napríklad, zablúdil šofér nášho autobusu a otáčal sa na červenej v križovatke. A niekedy mám pocit, že ešte aj v kole cítim chuť sójovej omáčky.
Máš dosť práce?
Mám 🙂 No program hier a výhodný časový posun mi dovolil, aby som išla aj na fakultatívny výlet pre novinárov do okolia demilitarizovanej zóny. Bol to veľký zážitok a samozrejme aj o tom vznikol článok.
Ako ste na tom so stravou?
Sú k dispozícii aj jedlá na európsky spôsob, ale všade dávajú sójovú omáčku :)))))
Keďže nemám rada kapustu, a kórejská kuchyňa ju v hojnom množstve používa, tak nie som veľmi nadšená 😀 Ešteže je tu aj Slovenský dom s gulášom a haluškami, kde môže človek zájsť v prípade núdze.
Z tvojho pohľadu aké sú perličky olympiády, ktoré by si ľudia nemali nechať ujsť?
Ja si myslím, že kto si to môže dovoliť, mal by počas celých OH mať zapnutú telku, lebo každé preteky skrývajú nejakých hrdinov.
S kým si už robia rozhovory?
OH nie sú veľmi miestom na rozsiahle rozhovory, po pretekoch sa športovci rýchlo zastavia v mixzóne a ponáhľajú sa. Ale už som sa tu stretla s jedným chalanom z Bratislavy, čo tu teraz robí trdelníky a už sedem rokov žije v Kórei. Myslím, že by z toho mohol vzísť zaujímavý materiál.
Určite takáto práca nepatrí medzi bežné, čo ti to dáva?
Vidieť najlepších športovcov sveta v tesnej blízkosti, človeka nesmierne inšpiruje. Olympiáda ponúka množstvo príbehov o tom, ako sa dajú dosiahnuť sny, takže ma to veľmi motivuje. Navyše, beriem to tak, že na OH každý chce podať maximálny výkon a o to sa snažím aj ja. Je to makačka, tri týždne robíme vo veľkom nasadení, treba všetko stíhať, presuny sú zdĺhavé, denne spíme 4-5 hodín, ale zase je to obrovská príležitosť zažiť to všetko na vlastnej koži, takže človek nájde aj skryté rezervy energie 🙂
Lenže to, čo mi to dáva je dôležité len pre mňa a možno pár ľudí okolo mňa. Ja verím, že aj ja dávam niečo čitateľom, že vďaka mojim článkom im viem priblížiť OH, možno aj z takého uhla pohľadu, ktorý by im ako televíznym divákom unikol. A bola by som rada, ak by sa mi svojimi článkami podarilo sprostredkovať nielen fakty, ale aj príbehy a emócie.
Ďakujeme za rozhovor.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Archív Titanilla Bőd
