Menu
Mladú, 19-ročnú, Sophiu Kanátovú z Rimavskej Soboty netreba extra predstavovať. Okrem toho, že je dcérou manželov sokoliarov Kanátovcov z Mojína, je aj viacnásobnou majsterkou Slovenska v džude. Hoci sa tomuto kontaktnému športu venuje už 15 rokov, od jesene minulého roka sa zamilovala do ďalšieho, ktorý dvíha hladinu adrenalínu v krvi do extrémnych výšok. Opýtali sme sa jej, o aký šport ide, od kedy sa mu venuje a čo je tým dôvodom, že sa ho rozhodla skúsiť. Sophia však redakcii Rimava.sk priblížila aj to, ako hodnotí svoje minuloročné účinkovanie na súťažiach v džude.
„Uplynulý rok mal svoje pozitíva, no aj negatíva. Nebol to síce môj najlepší rok, ale verím, že práve tie zlé dni nás dokážu posunúť ďalej. Motivujú nás sa zlepšiť a v budúcnosti svoje chyby už neopakovať,“ začala Sophia, ktorej sa podarilo minulý rok ešte ako juniorke získať titul majsterky Slovenska za ženy. Rovnako už po tretíkrát v rade sa im, ako ženám, podarilo vyhrať ich celoslovenskú ligu. Na svojom konte má aj víťazstvá z rôznych medzinárodných súťaží. Sophia si každú výhru váži a všetky medaily sú pre ňu veľmi cenné. Podľa jej slov nie je ani tak podstatné, či ich bolo v kategórii päť alebo dvadsaťpäť. „Dôležité je to, aký výkon som na zápasoch podala a či môžem byť sama so sebou spokojná,“ poznamenala mladá džudistka klubu Slavia STU Bratislava, ktorá počas roka nazbierala nové skúsenosti aj na mnohých sústredeniach.
Víťazstvá sú ale len špičkou veľkého ľadovca, ktorý nie je ľahké zdolať. Sophia počas roka zápasila aj s niekoľkými zraneniami a podľa jej slov aj s nevydarenými štartmi na niektorých zápasoch. „Hrozila mi druhá operácia ramena a nevydarili sa mi štarty na európskych turnajoch. Tie boli pre mňa dôležité z hľadiska nominácie na Majstrovstvá Európy. Aj keď som tieto turnaje nezvládla úplne podľa mojich predstáv, z každého som si niečo odniesla a poučila sa,“ priznala.
Hoci Sophia na džudo nedá dopustiť, ako prezradila, z času na čas sa potrebuje odreagovať a zmeniť zabehnutý stereotyp niečim novým. A keďže rada vyhľadáva adrenalín, v septembri minulého roka sa dostala k rugby, ktoré momentálne hrá za 1. RC Slovan. „Ešte pred rokom som ani nevedela, že niečo také existuje. Prišla som k tomu úplne náhodou, počas sledovania olympijských hier. Hneď ma to zaujalo a začala som o tom premýšľať. Rugby je rovnako ako džudo kontaktným športom, rozhodla som sa to vyskúšať,“ priblížila Sophia. Aby v tom nebola sama, nahovorila aj kamarátku z džuda. Ako priznala nikdy by si nemyslela, že po toľkých rokoch fungovania individuálne v prípade džuda, by dokázala robiť kolektívny šport ako je rugby. „To sa človek už nespolieha len na seba, ale má oporu aj vo svojich spoluhráčoch. Hneď po prvom tréningu som vedela, že toto nebude len týždňová záležitosť. Okamžite som si rugby zamilovala. Dostala som sa do super kolektívu a spoznala skvelých ľudí. Je to taká veľká rodina, ktorých spája rovnaká záľuba,“ opísala svoje prvotné pocity z rugby.
Tento šport si ľudia často mýlia s americkým futbalom. Ako však ozrejmila Sophia, prvý veľký rozdiel je, že pri rugby sa nepoužívajú chrániče, čo robí tento šport ešte tvrdším a podľa nej o to krajším. „Zmyslom hry je dostať šišku (loptu) do bránkoviska, za čo získate 5 bodov pre tím. Po položení za čiaru sa ešte kope na Háčko (bránkové tyče v tvare písmena H) za 2 body. A potom je tu ešte kop do brány priamo z hry za 3 body. Zaujímavosťou v tomto športe je, že prihrávať môžete iba vzad alebo po stranách, takže každý jeden meter si hráč musí vydobiť cez družstvo, proti ktorému hrá,“ vysvetlila mladá študentka Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave, ktorá by sa v blízkej budúcnosti chcela venovať obom týmto športom. Aj keď si uvedomuje, že sa nedá všetko naraz, džudo je pre ňu prioritou, no rugby si veľmi obľúbila a dá do toho všetko. „Takto robím to, čo ma baví a napĺňa.“
Za láskou k športu stojí najmä jej rodina, ktorá je športovo založená. „Venujem sa mu od malička a nikdy to neoľutujem. Vďaka športu som precestovala polovicu sveta a spoznala super ľudí. Získala som kamarátstva na celý život, no to najlepšie je, že z každého jedného športového podujatia mám cenné spomienky,“ povedala.
Rovnako ako minulý rok, tak aj tento má vysoké športové ambície. „V tomto roku by som sa určite chcela presadiť na európskych pohároch a nominovať sa na Majstrovstvá Európy a sveta. Taktiež povyhrávať medzinárodné turnaje a obhájiť si prvenstvo na Majstrovstvách Slovenska,“ priblížila Sophia svoje tohtoročné plány, ktorá zmenila váhovú kategóriu, čo značí, že dosiahnuť svoje ciele bude pre ňu výzvou.
V prípade rugby sa Sophia, podľa jej slov, s nadšením zúčastní každého turnaja, ktorého bude môcť. Dúfa, že ich bude veľa, pretože ako hovorí, na ihrisku si to nesmierne užíva. „Som si istá, že to bude určite zaujímavý rok a som zvedavá čo mi prinesie,“ dodala na záver budúca trénerka a učiteľka telesnej výchovy, Sophia Kanátová.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Sophia Kanátová
