No active "ca-sidebar-197687" sidebar

ŠTEFAN BAZOVSKÝ: Viac ako na plátno maľoval do sŕdc študentov

12. októbra 2013 |  | |

akademický maliar Štefan BazovskýAko malý chlapec – richtárov vnúčik, vraj spoza kachiel skicoval portréty, o pár rokov neskôr sa pevne rozhodol, že raz bude profesorom kreslenia. Práve povolanie učiteľa ho napokon najviac spájalo s umením a hoci po sebe zanechal niekoľko krásnych obrazov, viac ako na plátna vpísal svoje meno do sŕdc a spomienok študentov. Málokto vie, že akademický maliar Štefan Bazovský bol zakladateľom výtvarného odboru rimavskosobotskej Základnej umeleckej školy. Príprava žiakov na talentové skúšky, hodiny strávené vedením výtvarného krúžku, aj také podoby malo životné dielo umelca. To „hmatateľné“, čo po ňom zostalo, by sme dnes našli v malom domčeku v jeho rodnom Likieri (časť Hnúšte). Okrem zbierky obrazov, ktoré nikdy nechcel predať aj tie, ktoré už nestihol dokončiť...

akademický maliar Štefan Bazovský“V učiteľskej práci som videl, že život človeka nekončí smrťou, ale pokiaľ žijú tí, ktorí sa naňho pamätajú, žije aj on a keď zomrie ten posledný, ktorý ho poznal, tak vtedy umiera,“ povedal kedysi samotný Štefan Bazovský (1929-2003). Tieto slová zachytila Ivana Markotánová, dnes pedagogička výtvarného odboru ZUŠ v diplomovej práci, ktorú venovala životu a dielu akademického maliara. Ako sama hovorí, jeho meno je dodnes mnohým neznáme. „V čase, keď som písala svoju záverečnú školskú prácu, pán Bazovský ešte žil. Ochotne mi odpovedal na moje otázky a mohla som si lepšie vyskladať obraz o jeho živote. Oslovila som aj niekoľko ľudí, ktorí umelca dobre poznali a spolupracovali s ním. Pre viacerých bolo záhadou, prečo maliar ako on už netvorí,“ spomína autorka diplomovky o Štefanovi Bazovskom, podľa ktorej bol ako pedagóg veľmi prísny, no vedel v človeku odhaliť talent a venovať sa mu.

“V učiteľskej práci som videl, že život človeka nekončí smrťou, ale pokiaľ žijú tí, ktorí sa naňho pamätajú, žije aj on a keď zomrie ten posledný, ktorý ho poznal, tak vtedy umiera,“ povedal kedysi samotný Štefan Bazovský (1929-2003).
Listujúc stránky tejto práce zisťujeme, že takmer celá umelcova tvorba sa viaže na časy, kedy študoval na vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Maľoval krajinky, rôzne zátišia ale tiež portréty. Po štúdiách nezostal v hlavnom meste ale vrátil sa domov, do Likiera, k starnúcej matke, žijúcej so staršou sestrou v neľahkých podmienkach (otec rodinu opustil ešte keď bol Bazovský malý chlapec, krátko na to zomrel).„Nemal som srdce nechať ich samotné. Vedel som, že bojovať budem sám. Moja generácia bola už preč, všetci sa odsťahovali do mesta z tohto zabudnutého kraja.“ Boj začal so štetcom v ruke, predlohou sa mu stala príroda v okolí Rimavskej Soboty, ktorú dôverne poznal. Obrazy sa však predávali ťažko – nebolo komu, dedinský človek peňazí nazvyš nemal. Bazovský preto začal pripravovať na prijímacie skúšky niekoľkých žiakov, z nich takmer všetci sa napokon na štúdiá skutočne dostali.

Ako 29-ročný sa umelec oženil a keď prišli deti, do rodinnej kasy bolo treba priniesť viac peňazí. Práve vtedy Bazovský nastupuje na dráhu učiteľa ZDŠ-ky, najprv externe, neskôr na plný úväzok. Tým talentovanejším žiakom, ktorí mali vzťah k výtvarnému umeniu, sa venoval aj popoludní - keď vyučovaniu odzvonilo, viedol krúžok mladých výtvarníkov.

Zľava: Pavol Kvoriak, Agáta Bartová, Štefan Bazovský a Ivana Markotánová

Zľava: Pavol Kvoriak, Agáta Bartová, Štefan Bazovský a Ivana Markotánová

„Ako školáčka som strašne rada maľovala a zaujímala sa o výtvarníctvo. V mojej triede bol ešte jeden spolužiak volal sa Pali Kvoriak (úspešný výtvarník, žije v Košiciach), ktorý už chodil na hodiny kreslenia k akademickému maliarovi Bazovskému a ten ma k nemu doviedol,“ spomína na Bazovského Agáta Bartová, ktorá dnes pracuje v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote. Ako pre Rimava.sk prezradila, práve vďaka tomuto učiteľovi zvládla talentové skúšky na umeleckú priemyslovku. „Potom sme už nestratili kontakt, lebo pána profesora kto už raz stretol, tak ten na neho v živote nezabudne. Bol to jeden charizmatický človek, plný šťavy do života. Som rada, že sa v mojom živote ocitol,“ hovorí.

Aj súčasný riaditeľ Základnej umeleckej školy (ZUŠ) patril medzi Bazovského žiakov. “Bol mojím prvým ozajstným učiteľom výtvarnej výchovy na ZŠ, naučil ma perspektívu, kresbu a maľbu zátišia, či základy portrétu,” zaspomínal si Marian Lacko, ktorý akademického maliara poznal od svojich 11 rokov. Nevnímal ho však len ako učiteľa, ale aj ako magickú osobnosť, výborného rozprávača neuveriteľných príbehov. S Bazovským sa stretával aj neskôr, keď sa už sám stal pedagógom. “On bol mojím prvým uvádzajúcim učiteľom, keď som ako mladý praktikant prišiel do Rimavskej Soboty. Strávil som s ním dlhé hodiny v rozhovoroch v jeho kabinete, ešte v budove starého gymnázia na Daxnerovej ulici, kde mal stále rozohratú partiu šachu s učiteľom Antalcom a za knihami o umení vždy dobre schovanú fľašku domácej slivovice,” prezradil dnešný riaditeľ ZUŠ.

Začiatky výtvarného odboru na rimavskosobotskej ZUŠ-ke sú spojené práve s menom Štefana Bazovského. “Apeloval na odbor školstva, aby bola vytvorená inštitúcia, ktorá by sa ujala mladých výtvarníkov. Jeho návrh bol prijatý a popri hudobnom odbore sa vytvoril aj výtvarný,” opisuje Ivana Markotánová vo svojej diplomovej práci. Z nej sa tiež dozvedáme, že akademický maliar sa angažoval aj pri rôznych výtvarných súťažiach pre deti, niekoľko rokov pôsobil ako predseda poroty výtvarnej súťaže “Vesmír očami detí”, dlhé roky bol členom Gemerskej vlastivednej spoločnosti.

Keď školskú katedru opustil a odišiel na dôchodok, možno by konečne popri bežných prácach okolo domu mal čas aj na tvorivú činnosť a namaľoval by ešte veľa krásnych obrazov. Štetce z rúk mu však vytrhla kožná choroba. A žiaľ, nebola to jediná rana osudu, umelca neskôr postihla zákerná rakovina. Zomrel v apríli 2003, vo veku nedožitých 74 rokov.

Jeho obrazy, aj tie nedokončené, dodnes ostali v jeho rodnom dome, ktorý je vďaka synovi Štefanovi opravený a uchováva tak pamiatku na rodičov aj starých rodičov. Zastaviť sa tu môže ktokoľvek. “Zbierka obrazov je ale nepredajná,” hovorí potomok umelca. Ani ten vraj svoje obrazy nechcel predať do múzea. Patril k maliarom, ktorí sa vlastnými dielami obklopovali a tešili sa z nich. Rovnako ako z úspechov svojich žiakov, dnes roztrúsených po rôznych kútoch Slovenska aj Čiech.

akademický maliar Štefan Bazovský

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Agáta Bartová


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross