Menu
Leto a teplé počasie je optimálne pre množenie sa baktérií, zapríčiňujúcich viac hnačkových a ďalších ochorení, ako v inom období. Navyše je tu dovolenkové obdobie, v ktorom cestujú Slováci do destinácií, kde pretrvávajú horúčavy dlhodobo. Podľa vedúcej oddelenia epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Viery Morihladkovej najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú sa celý rok, ale letné obdobie je pre ich množenie najoptimálnejšie.
Riziko hrozí hlavne pri chybách pri výrobe tovaru, jeho skladovaní, či pri opakovanom zohrievaní potravín. „Upozorňujeme všetkých konzumentov, aby veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy, či vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa nielen v domácnostiach, verejných jedálňach, reštauráciách, či výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali,“ zdôrazňuje Morihladková. Ako dodala, každá potravina má určené ideálne podmienky skladovania, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je ich nutné dodržiavať v každom ročnom období, nielen v lete, aj keď vtedy sú podmienky uchovávania potravín najobtiažnejšie. Ale v teplom a vlhkom prostredí sú vytvorené vhodné podmienky aj na rast plesní. Niektoré z nich produkujú mykotoxíny (jedovaté produkty plesní), ktoré môžu poškodiť rôzne orgány, najmä však pečeň, obličky, slezinu, krvný systém a nervový systém.
Iným typom letného rizika je možnosť ochorenia na dyzentériu (šigelózu, úplavicu), kde v prenose nákazy zviera nehrá žiadnu úlohu. „Ide o čisto ľudskú baktériu, ktorá je patogénom pre človeka a aj sa u človeka vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje hlavne rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa môže však šíriť napríklad aj koreňovou zeleninou, jahodami, vlastne všetkým, čo je v zemi, alebo sa plazí po zemi, ktorá je hnojená napríklad aj hnojom s obsahom ľudských exkrementov. Takéto potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo,“ zdôrazňuje vedúca epidemiológie. Dyzentéria sa však šíri aj v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody, či nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje aj v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič. Podobným spôsobom sa šíri aj žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré poškodzuje pečeň a následne takmer celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a ide tiež o prenos z človeka na človeka. K prenosu dochádza najmä kontaktom od osôb s vírusom. „Najväčšie riziko je keď deti prídu do kolektívu, napríklad v súčasnosti v letných zotavovacích zariadeniach, letných táboroch a podobne, začiatkom školského roka. Ak je niekto chorý, môže nakaziť ostatných - inkubačná doba je 14 dní až 50 dní,“ konštatuje Morihladková.
Podobná baktéria, ktorá sa síce až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je Kampylobakter, baktéria, ktorá sa prirodzene vyskytuje v zažívacom trakte teplokrvných živočíchov a cez mäsové a mliečne produkty sa dostáva do ľudského organizmu, čím následne spôsobuje takzvané kampylobakteriózu. Faktorom jej prenosu sú hlavne hydinové mäsá. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Prameňom oboch ochorení (zoonóz) sú choré zvieratá, prípadne nosiči týchto baktérií. „Bakteriálne zoonózy sú choroby spoločné pre zvieratá a ľudí a majú významné zastúpenie medzi zoonózami sveta,“ zakončila vedúca oddelenia epidemiológie.
Zdroj: Rimava.sk, Mária Tolnayová – hovorkyňa RÚVZ Banská Bystrica
