Menu
V jednom z rimavskosobotských kníhkupectiev sa v stredu, 14. apríla, stretli priaznivci kníh Jozefa Banáša, aby tohto autora osobne vyspovedali. Jozef Banáš prišiel do Rimavskej Soboty porozprávať o svojom najnovšom románe Velestúr, no v úzadí neostali ani jeho ostatné diela. Poslucháči mali možnosť klásť vlastné otázky, a tak sa besedovalo aj o globálnych problémoch a politických záležitostiach, ku ktorým má Banáš blízko.
Jozef Banáš je slovenský spisovateľ a politik, ktorý je známy ako doma, tak aj v zahraničí. Jeho romány sú preložené do mnohých jazykov. Ten najnovší s názvom Velestúr, nesúci meno po vrchu v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, bol dôvodom, prečo spisovateľ opäť zavítal do mesta. „V Rimavskej Sobote som bol už viackrát. Je to veľmi príjemné mesto. Veľmi sa mi páči zmiešané maďarsko-slovenské prostredie. Sú tu dve rôzne kultúry. S Maďarmi máme veľa spoločného a vždy, keď sa stretávajú kultúry a tradície, tak sa navzájom obohacujú,“ povedal Banáš.
Počas besedy so spisovateľom odzneli v priestoroch kníhkupectva aj krátke úvahy na tému viery, bohatstva cirkvi a prenikania islamu do Európy. „Viera nás spája. Ale v každom náboženstve sú určité zvyky a rituály, ktoré nás rozdeľujú,“ zamýšľal sa Banáš a vyzval ľudí, aby sa vrátili k evanjeliám, ktoré podľa neho väčšina kresťanov nepozná. „Byť kresťanom, znamená žiť v súlade s Bibliou,“ dodal.
A čo by spisovateľ zmenil vo svete, ak by mal tú jedinečnú možnosť? „Predovšetkým sám seba. Svet sa dá zmeniť len tak, keď človek bude meniť len sám seba. To je aj téma môjho románu Velestúr. Koľko je ľudí, toľko je právd. Svet sa nedá zmeniť tým, že budeme meniť iných,“ povedal, vyzdvihujúc potrebnú toleranciu, pochopenie a rešpekt, vďaka ktorému je možné svet posunúť dopredu.
Posunúť vpred by sa podľa jeho slov mali aj Slováci a to tým, že naberú odvahu vystúpiť zo svojho tieňa. „Na Slovákoch mi dosť prekáža ich nedostatok sebavedomia. My sme na tom dokonca vzdelanostne v porovnaní s mnohými inými národmi lepšie, ale akoby sme sa za to hanbili. Bojíme sa prejaviť. Fandím však mladým ľuďom, majú možnosť chodiť po svete. Cestovanie nám pomáha strácať predsudky voči iným národom, obohacuje nás,“ reagoval spisovateľ na otázku, v čom sú Slováci iní než ostatné národnosti.
Možnosti cestovať sa naskytli aj samotnému Banášovi, čo čitatelia jeho románov určite postrehli. Vo svojich dielach totiž opisuje mnoho exotických miest. Medzi jeho najobľúbenejšie patria tie na východe Indie. „Na jednej zo svojich ciest som stretol chudobného muža,“ začína opisovať krátky zážitok, „nemal nič. Povedal mi, že aj napriek tomu pokojne spáva. Nikto mu nič neukradne, nezabijú ho, nevydierajú. Aj ten najchudobnejší Rimavskosoboťan má viac, než chudobný v Indii. A predsa je ten Ind usmiatejší,“ povedal, narážajúc na zmaterializovanú spoločnosť. Ďalej však dodal, že svet sa začal posúvať k lepšiemu a čoraz viac ľudí hľadá cestu k duchovnu.
Za zorganizovaním besedy stála Tatiana Kršková, ktorá prezradila, že spisovateľa Jozefa Banáša dostala do Rimavskej Soboty veľmi ľahko. „My sa poznáme už dlhšie obdobie, viac ako desať rokov. Sme v kontakte, chodím na krsty jeho kníh, na ktoré ma pozýva. Vždy sa dohodneme, akú šňúru mu urobím na Gemeri. To, že navštívil Rožňavu, Revúcu, Tisovec a teraz Rimavskú Sobotu je naša spoločná práca,“ prezradila organizátorka.
Zdroj: Miška Baboľová (text), Radka Činčurová (foto) (autorky sú študentkami Gymnázia I. Kraska v R. Sobote)
