Menu
Lesy, parky, cintoríny aj mestská zeleň, to sú miesta, z ktorých si môžete priniesť neželaného "spoločníka". V apríli a v máji sú kliešte v prírode najaktívnejšie, svoju sezónu majú potom ešte aj v septembri. Ako uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Mária Tolnayová, tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území do nadmorskej výšky okolo osemsto metrov a vďaka klimatickým zmenám sa šplhá stále vyššie. Stále sú pomerne vysokým potenciálnym rizikom hlavne v endemických oblastiach, kde sú kliešte zamorené vírusom kliešťovej encefalitídy.
„Banskobystrický kraj nepatril medzi takéto oblasti, avšak za ostatné roky sa vyskytli v niektorých okresoch ojedinelé prípady ochorení a boli zaznamenané aj menšie epidémie prenesené alimentárnou cestou mliečnymi výrobkami z mlieka infikovaných zvierat,“ uviedla vedúca odboru epidemiológie Banskobystrického RÚVZ Mária Avdičová a spomenula možnosť zaočkovania.
Kliešťová encefalitída je však jediné ochorenie vyvolané kliešťami, ktorému sa dá očkovaním predísť. "Ostatné ochorenia spôsobené kliešťami sú preventabilné len tým, že sa po pobyte v prírode, hlavne vo vysokej tráve prezeráme, odstránime si kliešte a v prípade, že v nejakom inkubačnom čase začneme pociťovať príznaky podobné chrípkovým, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc," uviedla hovorkyňa. Podobne začína aj lymská borelióza - prvá fáza je nenápadná, človek je malátny, ale nemá výrazné ťažkosti. Keď prejde do chronickej fázy, prejaví sa neurologickými príznakmi, poškodenia pohybového aparátu, bolesťou kĺbov.
"Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať,“ stručne popisuje proces odstránenia kliešťa Avdičová.
Tak, ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa od infikovaných zvierat aj nakaziť. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa krvou dostáva do mlieka. „Slovensko sa do dejín histórie kliešťovej encefalitídy zapísalo v roku 1950 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli infikované a na kliešťovú encefalitídu ochorelo okolo 600 ľudí. Menšie epidémie sa vyskytujú každý rok, najčastejšie po konzumácii výrobkov, kde bol použitý mix ovčieho a kozieho mlieka, ktoré neprešlo dostatočným tepelným spracovaním,“ uviedla vedúca odboru epidemiológie.
Zdroj: Rimava.sk
