No active "ca-sidebar-197687" sidebar

HISTÓRIA: „Veľká vojna“ poznačila aj život v malej Rimavskej Sobote

ilustračné fotoMal 25 rokov, keď narukoval. Písal sa august, 1914. Mladého vojaka Jánosa Habána z Tomašovej po krátkom výcviku, spolu s ďalšími rovesníkmi z dediny, poslali na front v Haliči. Niekoľko týždňov bojoval v prvej línii, až kým mu šrapnel granátu neporanil chrbticu, ruku i nohu a výstrel z pušky ho nezranil na ramenách. Skončil v ruskom zajatí. Po trojtýždňovej strastiplnej ceste sa ocitol na Sibíri, kde ho čakala ťažká práca  v uhoľnej bani a na stavbe barakov. Najviac sa však sťažoval na tuhú ruskú zimu, okúsil aj 40 stupňové mrazy. Vtedy mu vraj neraz zmrzla horúca polievka. V zajateckom tábore navštevoval bohoslužby a dokonca aj matematický krúžok – zlé zaobchádzanie nespomína, veď nakoniec, aj samotní ruskí strážnici živorili. Spomienky na vojnové časy zachytil na stránkach svojho denníka, spolu s nimi aj mená  spoločníkov, vojenské piesne či zážitky z vojny. Práve tento denník a tiež ďalší osud vojaka Habána je jedným z mnohých, ktorý návštevníkom Gemersko-malohontského múzea opäť o čosi viac priblíži udalosti prvej svetovej vojny. Nielen ako kapitolu v učebnici dejepisu, ale ako smutnú etapu života konkrétnych ľudí z konkrétneho mesta – z Rimavskej Soboty či okolia.

Fotografie vojakov, uniformy, vyznamenania, dobové noviny, zbrane ale aj ručné práce, ktoré vytvorili vojaci v zajatí. Originálne predmety vrátia každého presne o sto rokov dozadu, kedy „veľká vojna“ zasiahla aj (inak pokojné) mesto a priľahlé dedinky. Na front odišli živitelia rodiny, mladí chlapci a chlapi, manželia, otcovia. Mnohí sa nikdy nevrátili, mnohí skončili v zajatí, zranení. Advokát Danis z Ratkovej narukoval ako 35-ročný, tiež smeroval na haličský front. Padol do ruského zajatia a nakazil sa maláriou, ktorá mu spôsobila trvalú srdcovú chorobu. Bol z tých šťastnejších, domov sa vrátil, hoci až po piatich rokoch a ozaj nezabudnuteľnou cestou. „Z Vladivostoku sa dostal do Európy americkou loďou Červeného kríža - z pobrežia Kórei, cez  východné a juhovýchodné čínske more, Malajský polostrov, pobrežie Indického oceána, Ceylón, Arabské more, Áden, Červené more, Suez, Alexandriu, Stredozemné more, Triest. Na pevnine cestoval cez Gráz, Linz, Viedeň, České Budějovice, Brno, Ostravu, Žilinu, Vrútky, Zvolen, Lučenec, Fiľakovo, Jesenské  a napokon domov, do Ratkovej,“ približuje návštevníkom „dobrodružnú“ cestu kurátorka výstavy Éva Kerényi.

Bojovať odišli chlapci aj chlapi, otcovia, manželia. Mnohí padli, iní skončili v zajatí, chorí a zranení. Tí šťastnejší sa vrátili k rodinám, s hrozivými spomienkami na vojnové besnenie.
Zaujme nás aj príbeh ďalšieho vojaka, Mihálya Forgona z Gemerských Michaloviec. Vyštudovaný právnik pracoval aj ako vedec, venoval sa histórii, zmapoval rodokmene šľachtických rodov z regiónu. Ktovie, čo všetko by bol ešte stihol, keby jeho život predčasne neukončila práve 1. svetová vojna, krátko po jej vypuknutí. Bojoval v delostreleckom pluku, pri ústupe rakúskych vojsk v okolí Przemyśla však bol ranený a previezli ho do nemocnice v Tarnowe. Deviateho októbra 1914 o desiatej hodine vydýchol naposledy. Rodina dostala už len pohľadnicu so smutnou správou a označením miesta cintorína. Brat zosnulého vojaka v nasledujúcom roku pricestoval k spoločnému hrobu, kde bol Mihály pochovaný. Fotografia z tohto smutného „stretnutia“ bratov je tiež súčasťou výstavy. Cintorín by sme na pôvodnom mieste dnes už nenašli, no v Tarnowe postavili potomkovia vojaka drevený náhrobník na jeho pamiatku. Symbolicky tu rozsypali aj za hrsť zeme z cintorína v rodnej dedinke (píše o tom Adam Bartosz vo svojom príspevku v Zborníku Gemersko-malohontského múzea).

„Odporúčame túto výstavu každému Rimavskosoboťanovi, lebo je to vedomostný obraz aj o dianí v meste a okolí počas prvej svetovej vojny. Múzejníci pritom mysleli aj na najmenších návštevníkov,“ hovorí riaditeľka múzea Oľga Bodorová a vysvetľuje tak, komu je určená veľká trojrozmerná maketa bojiska uprostred miestnosti. Zostavili ju pre deti, podľa originálnej hry – vystrihovačky „Staň sa vojakom“, ktorú našli čitatelia v novinách v roku 1916.

Je toho ešte veľa, pri čom sa na tejto výstave zaručene pristavíte. Veľký portrét cisára Františka Jozefa I., záhadne poškodený na viacerých miestach. Alebo vojnový chlieb z pilín (!!!) pre vojakov, panely, na ktorých sa dočítate všeličo zaujímavé. Viete napríklad, koľko pacientov počas vojny ošetrili v tunajších nemocniciach? Čo bola Liga proti prepychu? Ako pomáhali obyvatelia vdovám a sirotám? Koľko koní bolo zo župy zaradených na vojenské účely? Ako mohol vyzerať pomník padlým vojakom, keby nevyhral práve Makovitsov návrh, na ktorý sa denne dívame na Hlavnom námestí? Pozdával by sa vám niektorý z nerealizovaných návrhov? Po odpovede nemusíte chodiť ďaleko. Až do konca septembra ich nájdete v tunajšom múzeu, ktoré chce aj takto pripomenúť krvavý konflikt, ktorý sa navždy zapísal do dejín ľudstva aj do histórie Rimavskej Soboty...

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross