Menu
Tak znejú úvodné slová pesničky, jednej mladej slovenskej speváčky. A sú to slová, ktoré si dnes nejeden človek položí a zamýšľa sa nad nimi. V jednom to znie ako výčitka voči spoločnosti a ľudom, ktorí ju riadia. Otvorené alebo aj tiché poukazovanie na chyby druhých a nedostatky vo svete.
V druhom to zaznieva ako nostalgia za niečím zašlým. Žijeme vo svete technologického pokroku, ktorý nám uľahčuje život a napriek tomu pociťujú nostalgiu za niečím čoraz ťažšie opísateľným. A sú aj takí, ktorí sa pri počutí týchto slov obrátia do seba a položia si otázku: „čo by som mohol ja urobiť, aby som smerovanie môjho malého sveta mohlo zmeniť?“
V správach hovoria o hromade odpadkov väčšej ako naša krajina, ktorá sa presúva oceánom. V niekoľkých dekádach dokážeme vyčerpať bohatstvo, ktoré sa v prírode tvorilo milióny rokov. Slnko, voda, vzduch, prírodné bohatstvo a sily zneužívame na dosiahnutie našich predstáv, ktoré sa skladajú z našich prianí, a tie žiaľ, často nevedú k všeobecnému prospechu.
Zdá sa, akoby sme si čoraz menej rozumeli a to čo by nás malo spájať, nás rozdeľuje. Navzdory demokracii žijeme v sebe neslobodný život. Náhlenie svetom nás oddeľuje od prostoty a čistoty, ktorú vyhľadávame a vzhliadame v prírode.
Je dobré, ak dokážeme nájsť v rodine, v priateľstve, v našom okolí pevné záchytné body, princípy a ideály vo forme nikdy sa nemeniacich cností, ktoré tak ako počas celej histórie ľudstva, sú aj teraz prítomné medzi nami.
Len ich nenechajme nepovšimnuté, využívajme a pestujme ich, aby sa medzi nami udržali a rozširovali. Inými slovami tej istej speváčky: „....zostaňte v láske a ona zostane s Vami.“
Reklamný článok
Pri sponzorovaných a reklamných článkoch Rimava.sk štandardne uzatvára komentáre.
