No active "ca-sidebar-197687" sidebar

LENKA KURÁKOVÁ: Že som sa dostala až sem, má niekedy väčšiu cenu ako medaila na krku

Predstavte si túto situáciu - stojíte na súťažnom pódiu vo finále Majstrovstiev sveta v kulturistike a z úst rozhodcov zaznie vaše meno. Viete si to predstaviť? Možno niektorí z vás áno, no Lenka Kuráková z Rimavskej Soboty si to už nemusí len predstavovať. Ona to zažila na vlastnej koži v júni tohto roka, keď sa nielen kvalifikovala na majstrovstvá sveta do talianskeho mesta Rimini, ale sa prebojovala až do finále, odkiaľ si odniesla striebornú medailu. A hoci v jej predstavách bolo finále, ako priznala, medaila ju prekvapila.

Byť druhou najlepšou na svete v naturálnej kulturistike je len špičkou ľadovca. Lenka si dovtedy musela čo-to prejsť. O jej kvalifikácii na MS sa rozhodlo na májových Majstrovstvách Slovenska vo Viničnom pri Pezinku, ktoré sa uskutočnili dva týždne pred svetovým šampionátom. Rovnako aj zo slovenského šampionátu odchádzala so striebornou medailou. A práve tu začalo Lenke dochádzať, čo dosiahla. „Všetku prípravu som sústredila na Majstrovstvá Slovenska. Vedela som, že niektoré súperky vynechali jesennú časť súťaží kvôli tejto veľkej, ale niektoré aj odstúpili pre zranenie alebo iné povinnosti a udalosti. Po Majstrovstvách Slovenska, po medaile na krku mi to začalo dochádzať, že ja skutočne idem do Rimini,“ ozrejmila Lenka, ktorá ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej umožnili túto cestu uskutočniť.

A ako Lenka využila dvojtýždňovú medzeru medzi slovenským a svetovým šampionátom? „Dva týždne pred Rimini už veľké zázraky neurobíte, aj keď by ste si želali ešte viac času na dotiahnutie formy, ale pokaziť stravou môžete veľa. Ja som človek, ktorý je náročný, ak sa už pre niečo rozhodne neuspokojí sa s nedostatkami, s prístupom, že máte bronz z majstrovstiev Európy. Práve preto to treba obhájiť, vydrieť alebo nedostatky zmierniť. A sme znova pritom, že je čo vylepšovať. Prezentujete seba. Takže, ak Vás v noci napadne drobné gesto alebo póza, oprete si veľké 160 centimetrové zrkadlo spredu a zozadu, mp3 prehrávač do uší a skúšate. Toto Vám nemôže nikto ani nakázať ani zakázať,“ priblížila Lenka, ktorá sa na svetovom pódiu ukázala z kategórie Physique v podkategóriách Physique Junior Master a Physique Novice pre pretekárov, ktorí idú na MS prvýkrát.

V obidvoch kategóriách získala striebro, vo finále ju čakali súperky z Grécka, Talianska, Španielska, Maďarska a Slovenska. Ako prezradila, táto kategória je pre ňu zaujímavá práve kvôli choreografii na hudbu vo finále, kde sa prebojujete po povinných štvrť obratoch a po povinných kulturistických pózach. „Toto je pre mňa najkrajšia časť súťaže,“ podotkla. A aký to bol pocit postúpiť medzi tie najlepšie? Lenka neprestávala bojovať, ale taktiež sa snažila zachovať si pokoj, nesledovať súperky, sústrediť sa len na seba a vizualizovať si možný úspech.

Až nakoniec to prišlo, vyhlásenie jej mena na striebornom stupni víťazov. Prvé čo jej vtedy prebehlo hlavou bola vďačnosť, zadosťučinenie, jej syn Samko. „A potom veta, že nesmiem plakať, lebo ešte ma čaká jedna kategória a zmyla by som si farbu. Potom konečne dva glgy vody a čakanie pod pódiom na ďalšie vyhlásenie kategórie,“ priblížila strieborná finalistka z majstrovstiev sveta, ktorej sa splnili sny nad jej očakávania.

Pri takomto výsledku poväčšine dostáva zmysel všetka drina a pot, ako aj odriekanie, s ktorým sa spája najmä strava. Opýtali sme sa preto Lenky, čo bolo pre ňu to najhoršie a či mala špeciálny jedálniček pred svetovou súťažou. „Strava sa nemenila, aj keď nikdy nemáte rovnakú formu. Telo sa mení. A práve preto ho treba pozorovať. Jaaj, zriecť sa šúlancov, halušiek a pravých slovenských jedál je veľmi ťažké a zameniť ich za rybu na vode alebo bez soli, ale máte cieľ. Pre mňa je najhorší hlad, keď po tréningu by ste zjedli aj klince a dáte si 100 gramov mäsa v uvarenom stave so zeleninou. Chýba vám cukor,“ uviedla Lenka, ktorá sa najviac teší na cukrovanie, deň pred súťažou a počas nej, aj keď to nemôže zapiť vodou.

S jedlom po súťaži, ale aj s úspechmi rastie chuť. Lenka nie je výnimkou. Podľa jej slov pokiaľ to zdravie a telo dovolí a ten zápal v jej srdci pre tento šport bude, rada by si to pódium ešte užila. Ako však zároveň avizuje, nie je to len o medailách. „Sú to zážitky, ktoré máte s novými ľuďmi, stretnutia s ľuďmi, s ktorými vznikli pekné priateľstvá. Atmosféra, keď cestujete 16 hodín v autobuse, registrujete sa ďalšie tri hodiny s troškou vody a hoci sa nemôžete zamočiť v mori kvôli soli, ktorá by vám poškodila formu, vychutnávate si krajinu a mentalitu ľudí. Vnímate ten temperament v uliciach mestečka, ktorý sa naplno prejavuje v zápase Real Madrid a Juventus Turín, do skorých ranných hodín. To, že ste sa dostali až sem, má niekedy väčšiu cenu ako medaila na krku,“ opísala Lenka, ktorá si pred prípravou na jesennú časť súťaží chce vychutnať naplno šúlance a celé leto.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Lenka Kuráková


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross