Menu
Neuveriteľný zážitok si odnášali z gymnázia Martina Kukučína v Revúcej jeho bývalí študenti z maturitného roku 1967. Matematicko-fyzikálnu III.C triedu vtedy navštevovalo 28 chlapcov a dievčat. Vtedy plní elánu do života. Zmaturovali, študovali ďalej, pracovali, no pri maturitách si neurobili tablo. Nedalo im to ani po polstoročí a uplynulý týždeň ho konečne mohli zavesiť na stenu gymnázia v Revúcej.
„Vtedy sa špekulovalo a nakoniec prišli maturity a už nebolo treba nikomu to tablo,“ spomína si jeden z dvojice bývalých spolužiakov, ktorí dostali nápad, urobiť si konečne tablo, Milan Hutka. On zozbieral v pamäti myšlienky, ktoré pretavil na table do niekoľkých viet, ktoré vystihujú život všetkých od maturity dodnes. „Bolo nás 28. Už nás je o 8 menej, pretože medzitým zomrel náš triedny profesor a aj sedem spolužiakov,“ povedal Milan.
V roku 1967 sa všetci na maturitné tablo aj odfotili, no nikdy si ho neurobili. „Mali sme vtedy aj malé fotky. Tie sme si medzi sebou povymieňali. No tie veľké sa napokon na tablo nedostali a nikdy sme ho nemali urobené. Všetky fotografie som mal dodnes za tie roky odložené doma v obálke a konečne sme ich mohli dať tam, kam patria. Na naše tablo a konečne sa už cítime ako maturanti,“ hovorí Daniel Keder, ktorý sa stal lekárom.
Keď sa nedávno stretli, presne na deň učiteľov na gymnáziu v Revúcej, takmer im tiekli z očí aj slzy dojatia a šťastia. „Po toľkých rokoch to bolo nádherné, pretože sme sa stretli z dôvodu uvedenia nášho tabla konečne do života po dlhom polstoročí,“ povedalo desať bývalých maturantov z roku 1967. „Deviati nemohli prísť z rôznych dôvodov, ale verím, že si toto tablo prídu niekedy pozrieť a ešte sa všetci spolu na ďalšom stretnutí aj zídeme,“ dodal Milan Hutka. Na stretnutí, kde zavesili svoje tablo nechýbal ani riaditeľ školy i primátorka Revúcej, ktorým odovzdali malú kópiu tabla. Spoločne si zaspievali Gaudeámus a niekoľko hodín spomínali na všetko krásne, čo spolu v škole zažili. Nad hlavami konečne aj so svojim tablom.
Projektovali sme, stavali, starali sa o bezpečnosť, prevážali a zabávali ľudí. Vyliečili sme tisíce chorých a zachránili desiatky životov. Ani jeden z nás sa nemusí hanbiť za svoj život a svoju prácu. Každý prispel svojim dielom za zlepšenie života na Slovensku.
Splodili, porodili a vychovali sme 52 detí, 29 chlapcov a 23 dievčat. Postavili sme 18 rodinných domov a vysadili najmenej 150 osobných stromov. Bolo to dosť? Asi áno. Nech revúcki gymnazisti nesú túto našu štafetu ďalej.
Naše študentské mená
Mládenec, Palo, Deny, Izis, Apík, Kacúr, Frigo, Prďo, Dula, Pencel, Sarco, Aňa, Hviezda, Mašina, Nely, Bobka, Gituš.
Motto: Čas je iba ilúzia.
Zdroj: Rimava.sk
