No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Mestá v regióne na konci fašiangov ožili maskami, nasleduje obdobie pôstu

fasiangy-rsMestá v regióne Gemer-Malohont ožili uplynulý piatok fašiangovými maskami. Tradičné podujatie Fašiangy sa krátia pripravilo Gemersko – malohontské osvetové stredisko v spolupráci s CVČ RELAX a Mestským kultúrnym strediskom v Rimavskej Sobote.Pri pochôdzkach mestom nechýbal ani kultúrny program s pochovávaním basy pri Dome kultúry, v ktorom sa predstavili členova folklórnych súborov Lieskovček, Podkovička a Rimavan, skupina Etnohis a Miestny odbor Matice Slovenskej z Rimavskej Soboty, DFS Zornička, DFS Mladosť a FS Vepor z Klenovca. Rimava.sk o tom informovala Stanislava Zvarová z Gemersko – malohontského osvetového strediska.

Rimavskou Sobotou sa tak vďaka fašiangovým maskám niesla dobrá nálada, ktorá rozveselila okoloidúcich. „Všetkým účinkujúcim ďakujeme za ich prístup, vytvorenú veselú fašiangovú náladu a prípravu rôznych masiek,“ uviedla Zvarovej.

V rámci podujatia podľa jej slov realizovali aj výtvarnú súťaž na tému Fašiangy na Gemeri – Malohonte, do ktorej sa zapojili žiaci základných škôl z celého regiónu. Ako poznamenala, výstava bola sprístupnená verejnosti v Dome kultúry a na vernisáži výstavy sa konalo vyhodnotenie súťaže.

Fašiangy Hnúsťa - Petra FotoKoniec fašiangov oslavovali aj na severe okresu, na Ráztočnom pri Klenovci alebo aj v Hnúšti. Ako uviedla pre Rimava.sk Diana Vojenčiaková, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska na sprievode v Hnúšti sa podieľali súbory pôsobiace pod MsKS, deti z CVČ, žiaci zo základných a stredných škôl v meste, detský domov a mnoho ďalších jednotlivcov.

Podľa jej slov bol tento rok výnimočný tým, že v sprievode mali 80 rôznych masiek. Okrem tradičných masiek, ktoré by na fašiangovom sprievode nemali chýbať ako Turoň, kôň, prespanka, cigáň a cigánka mali podľa riaditeľky aj čerta, vodníka, kostlivca, policajta, horára či kuchára. „Sprievod vyrazil spred budovy Domu kultúry, kde nám do kroku hrala dychová hudba mesta. Prešiel k mestskému úradu, k nákupnému centru cez sídlisko v Hnúšti,“ priblížila a dodala, že sprievod bol oživený členmi Donských kozákov, ktorí cestou hrali, spievali a rozveseľovali okoloidúcich.

Okrem veľkého množstva masiek bol sprievod podľa Vojenčiakovej výnimočný aj v tom, že sa do neho zapojilo celé mesto. „Teší nás, že po rokoch sa v našom meste obnovila tradícia fašiangového sprievodu v maskách. Minulý rok s touto myšlienkou prišli vedúce detského folklórneho súboru Zrkadielko, ktoré s detičkami obišli mesto a tento rok sme sprievod rozšírili a spestrili. Veríme, že sa nám podarí túto tradíciu v meste zachovať,“ poznamenala riaditeľka s tým, že sprievodu predchádzali tvorivé dielne, ktoré organizovali v spolupráci s CVČ a ZUŠ v Hnúšti.

V tomto období po Popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov, teda Veľkú noc, ktorá sa spája so vzkriesením Ježiša.
Po fašiangoch nastáva obdobie pôstu

Po fašiangových veseliciach nastáva obdobie takpovediac útlmu. Ten začína Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadla na 1. marca. Ide o 40-dňové obdobie pôstu, do tohto obdobia sa však nepočítajú nedele a preto Popolcová streda pripadá na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. V tomto období po Popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov, teda Veľkú noc, ktorá sa spája so vzkriesením Ježiša.

Názov dňa, Popolcová streda, pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Podľa tradícií by sa mal v tento deň držať prísny pôst, až hladovka. Staré zvyky hovoria, že pokrm na popolcovú stredu pozostával z nejakej pôstnej polievky a z cestovín s makom („válkov“, teda šúľancov). Zbožnejšie ženičky vraj zjedli až večer niečo na zahnanie hladu. Pôst končil až na Bielu, veľkonočnú, sobotu kedy sa v ten večer už mohlo konzumovať mäso.

Fašiangový sprievod Rimavská Sobota

Fašiangový sprievod Hnúšťa

Fašiangy Rážtočné pri Klenovci

 

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív FS Vepor, Petrafoto


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross