Menu
Jeden z najmladších národných parkov, Muránska planina, oslavuje v týchto dňoch 20. výročie od svojho vyhlásenia. Muránska planina je jednou z najzachovalejších krasových oblastí Slovenska, oplývajúca množstvom povrchových i podzemných krasových javov, ako aj mimoriadnou druhovou pestrosťou fauny a flóry. Ako ďalej informovala Štátna ochrana prírody SR, v súčasnosti patrí k menej navštevovaným národným parkom, no čoraz viac sa dostáva do povedomia verejnosti najmä vďaka rôznym aktivitám zameraným na rozvoj infraštruktúry a služieb v oblasti cestovného ruchu, pričom sa najväčší dôraz kladie na takzvaný mäkký (zelený) turizmus s priamym napojením na rozvoj regiónu.
Národný park Muránska planina bol v minulosti ako jediné chránené územie z krajín V4 ocenený Chartou trvalo udržateľného rozvoja turizmu v chránených územiach a taktiež jeden z jeho riaditeľov dostal ocenenie za rozvoj regiónu, čo len potvrdzuje, že cesta ktorou sa vybrala ochrana prírody je správna a všeobecne prospešná.
Podľa Štátnej ochrany prírody SR jadro Muránskej planiny tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa (1439 m. n. m. ) a celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje približne 25 kilometrov. „V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a podobne. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka - 2 221 metrov dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou,“ uvádza Štátna ochrana prírody.
O tom, že jeden z najmladších národných parkov na Slovensku skrýva mnoho jaskýň potvrdil Rimava.sk aj Dušan Hutka zo Speleoklubu Tisovec. Ako ďalej priblížil, len v okolí Tisovca je ich viac než dosť. Tesne pred Veľkou nocou roka 2017 sa jaskyniarom podarilo objaviť ďalšiu unikátnu podzemnú krásu. A hoci výzdoba jaskyne je dychvyrážajúca, pomenovali ju Mangalica. Novoobjavená a podľa Hutku ešte stále neprebádaná jaskyňa je druhou najdlhšou a druhou najhlbšou jaskyňou Suchých dolov a možno päťdesiatou najdlhšou na Slovensku. Okrem toho je jaskyňa Mangalica jednou zo siedmich až ôsmich veľkých jaskýň, ktoré sa nachádzajú na území Suchých dolov, východne od Tisovca.
„Máme však ďalšie dva menšie objavy, ktoré sme objavili v spolupráci s muránskymi jaskyniarmi, a to jaskyňa Pasca a Prekvapenie. Sú to také menšie jaskyne, ale významné, pretože doteraz to bola taká lokalita, kde sa nepočítalo s jaskyniami a zrazu tam máme už šiestu jaskyňu. Nejako to na seba naväzuje a zdá sa, že je tam veľký systém, ktorý bol poprepájaný, len niektoré miesta sa oddelili a tým vlastne vznikli samostatné jaskyne,“ priblížil speleológ.
Aktuálne však jaskyniarov ako aj jaskynných potápačov „zabáva“ prieskum jaskyne Teplice neďaleko Furmanca. Podľa Hutku ide o prevratný objav, pretože 45 rokov sa tam potápali desiatky potápačov a hľadali pokračovania. No pokračovanie sa podarilo nájsť až pred mesiacom. Ako ďalej Hutka uviedol, tento nový objav ako aj ďalšie vyššie spomenuté jaskyne budú predmetom Zrazu speleopotápačov, ktorý sa uskutoční od 13. do 15. októbra v Tisovci. Vítaná je však aj široká verejnosť, kedy v sobotu, 14. októbra, sú pripravené nielen zaujímavé prednášky či dokumentárne filmy, ale aj exkurzie do okolitých jaskýň.
Zdroj: Rimava.sk, ŠOP SR, FOTO: Michal Lichanec
