Menu
Len málokto vie, že sa neďaleko Rimavskej Soboty, v neveľkej mestskej časti Mojín, rodia zvieracie filmové hviezdy. Mohli ste ich vidieť nielen v slovenských rozprávkach ale aj v nedávnom veľkofilme, ktorý sa už premietal aj na plátne rimavskosobotského Kina Orbis. V rakúskom filme s názvom Králi hôr sa predstavilo hneď niekoľko dravcov, Orlov skalných po boku známeho francúzskeho herca Jeana Rena. Film je o príbehu chlapca a orlieho mláďaťa, ktoré bolo vytlačené z hniezda a bojuje o život. Chlapec Lukas sa o neho začne starať. Chlapec nájde priateľstvo u nádherného a silného tvora ako aj lásku, ktorá mu doma chýba po smrti matky. Raz však príde deň kedy sa budú musieť ich cesty rozísť.
K tomuto úspechu však podľa profesionálneho sokoliara a chovateľa dravcov Jaroslava Kanáta viedla dlhá cesta. A ako sa k nim dostal? „Sokoliarov som videl po prvýkrát ako deviatak na základnej škole. Išiel som na Agrokomplex v Nitre a tam boli zástupcovia zo Slovenského klubu sokoliarov. Mali tam vystúpenie a prezentáciu pre ľudí,“ priblížil Jaro svoje prvé kontakty so sokoliarstvom, ktorému sa neskôr venoval aj na strednej lesníckej škole. Ako poznamenal, očarilo ho ako jeden z dravcov sedí na ruke sokoliara. „Celý Agrokomplex som už potom ani nesledoval, lebo som presedel pri dravcoch,“ povedal už terajší chovateľ a dodal, že do filmu Králi hôr, ktorý natáčali dva roky, vychovali a dodali niekoľko orlov, najmladší mal jeden deň a ďalší bol tesne pred vyliahnutím.
Pozriete si videozostrih príspevkov novej TVrimava, v ktorom je aj reportáž od sokoliarov Kanátovcov 9:55 min. až 12:05 min.
„Mláďatá boli prenajaté a niektoré boli odkúpené spoločnosťou,“ priblížil sokoliar, podľa ktorého samotné zábery v Alpách točili jeho kolegovia z hradu Landskron. Aj keď boli vo filme i dravce iného chovateľa, tie svoje si vždy rozozná, avizuje Jaro, podľa ktorého zažili rôzne situácie. „Jedno mláďa sa vyliahlo na obed a už večer s ním točili,“ povedal sokoliar, ktorý si spolu s manželkou po prvýkrát boli pozrieť film v rimavskosobotskom Kine Orbis. Podľa jeho slov sú však pozvaní aj do Viedne na stretnutie v užšom kruhu s tvorcami a hercami filmu.
Po mláďatách, ktoré pochádzajú z Mojína, chovateľom ostali ich rodičia, ktorí majú tiež skúsenosti s filmovaním. Ich otec a jeden z najstarších tamojších dravcov, 19-ročný orol Zari, si zahral v rakúskych Alpách v jednom prírodopisnom filme. „Nebolo to vôbec jednoduché, je to živý tvor a jednu scénu točili aj niekoľko hodín,“ spomenul Jaro, ktorý chová približne 40 dravcov. „Z hľadiska druhového zastúpenia patríme medzi najväčších na Slovensku. Ani zoologická záhrada nemá také zastúpenie dravcov,“ podotkol a dodal, že ich dravce lietajú po celej Európe. „Najďalej v Thajsku či Vietname, objednávku už máme aj z Južnej Afriky,“ doplnil.
V čase našej návštevy sa sokoliari pripravovali na ďalšiu chovnú sezónu, ktorá začína hniezdením. Sovám v najbližších dňoch pribudne nová voliéra. Zima dravcom podľa sokoliara neprekáža, lietajú však pomenej. „Keď je naozaj zima, musíme ich kŕmiť aj dvakrát denne,“ priblížil. Pravdepodobne najlepšie sa v zime a najmä v snehu cíti Sova snežná, ktorá pochádza zo severských krajín. Medzi dravcami majú zástupcu však aj z Kanady, Orliaka bielohlavého, ktorý má už 5 rokov a až teraz začína mať svoj impozantný symbol, bielu hlavu. „Poznáme ho z vystúpení aj v Rimavskej Sobote, počas medzinárodných majstrovstiev v džude na zimnom štadióne,“ dodal.
Okrem orlov nájdete u Kanátovcov aj nenápadného Indického sokolíka, ktorý patrí medzi ďalšie filmové hviezdy. Pred 15-timi rokmi si zahral v Sokoliarovi Tomášovi. Ide o koprodukčný česko-slovensko-poľsko-maďarsko-nemecko-francúzsky film natočený podľa rovnomennej novely Jozefa Cígera Hronského. Na Slovensku bol natáčaný v Súľovských skalách a na hrade Krásna Hôrka. Samička Laila má v súčasnosti 17 rokov a dopĺňa bohaté sokoliarske vystúpenia Kanátovcov po celom Slovenku.
Sokoliarstvo je staré 4 000 tis rokov. Prvé poznatky máme z ďalekých stepí Ázie. Rozmach sokoliarstva nastal v stredoveku, kedy panovníci boli sokoliarstvom uchvátení tak, že zabúdali aj na svoje panovnícke povinnosti. Na svojich hradoch budovali v dedinách sokoliarne, kde sa kráľovskí sokoliari o svoje sokoly vzorne starali. Držanie takéhoto sokola vo vtedajšej dobe predstavovalo obrovský majetok. Vykupovala sa nimi sloboda, urovnávali sa vojnové konflikty.
---------------
Jaroslav Kanát sa dravcom venuje viac ako 30 rokov. Začal už počas štúdii na strednej lesníckej škole. Tento jeho koníček prerástol až do zamestnania. Jaro Kanát pôsobil ako sokoliar profesionálne dlhé roky v Nemecku, Dánsku, Rakúsku, Srbsku, čomu sa musela podriadiť samozrejme aj jeho rodina. Jeho manželka Silvia manželovu vášeň podporovala, čo znamenalo pre celú rodinu mnoho odriekania a pevnej vôle, keďže rodinka sa rozrástla o dve deti, Jarka a Sofiu. Túžba po domove bola stále silnejšia a Jaro navyše nikdy nechcel ostať žiť v zahraničí. Pred rokom 1999 sa rodina Kanátovcov vrátila zo srbského Belehradu na Slovensko a usadila sa v malebnej dedinke Mojín pri Rimavskej Sobote odkiaľ pochádza manželka Silvia. (Jaro je Soboťan pozn. red.)
Už v zahraničí sa rozhodli vybudovať doma na Slovensku areál s enviroprogramom pre deti, ktorý ich sprevádza a zbližuje s prírodou. Jarove sokoliarstvo sa rozrástlo. Dnes patrí medzi najväčšie a najuznávanejšie na Slovensku. Jaro sa stal vysoko uznávaným a vyhľadávaným sokoliarom po celej Európe a odborníkom na dravé vtáctvo. Manželka Silvia založila občianske združenie a spoločne sa venujú profesionálnej činnosti, ktorá je spätá s prírodou dodnes.
Aj keď majú stálu scénu v Mojíne, veľmi veľa cestujú na vystúpenia a sokoliarske akcie. Každý môže areál využiť, je však potrebné návštevu dohodnúť vopred. Je to nie len kvôli cestovaniu, ale aj preto, aby pre Vás mohli všetko pripraviť, nech je Váš zážitok úplný a nezabudnuteľný.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Archív Jaroslav Kanát
