Menu
Obnova hradu Muráň pokračuje i tento rok, potrvať by mala do decembra. Na jeho záchrane pracuje aj osemnásť nezamestnaných, ktorých zapojili do prác v rámci projektu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4 - Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Rezort ich pre tento rok podporil sumou vo výške 28 tis. eur. Rimava.sk o tom informoval koordinátor pamiatkovej obnovy hradu Muráň, Kamil Nováčik.
Počas toho obdobia sa pracovníci zamerajú na konzerváciu Hlavnej veže, prejazdovej prístavby Hlavného paláca. „Čiastkovo riešime statiku Koháryho paláca, odvodnenie Protitureckého bastiónu a rekonštrukciu okenných otvorov na Dome veliteľa,“ uviedol Nováčik. Ako ďalej doplnil, záchranné práce na hrade Muráň prebiehajú od roku 2013. Podľa jeho slov sa od začiatku prác prednostne zameriavajú na najzávažnejšie havarijné situácie. „To znamená, že postupujeme podľa statického pasportu a venujeme sa zvyškom nadzemných častí murív, ktoré sú na pokraji zániku,“ priblížil koordinátor, podľa ktorého celý areál priebežne udržujú kosením a v nevyhnutných prípadoch aj odstraňovaním nežiaducej náletovej vegetácie.
Hoci sa záchranné práce v spolupráci s MK SR realizujú od roku 2013, obnova hradu „začala“ už v roku 2008, zamerala sa však iba na vstupnú bránu. „Treba však podotknúť, že výsledok je katastrofálny, po technologickej, ale i estetickej stránke. Ostatne ako vždy, keď na pamiatke pracuje bežná stavebná firma bez akýchkoľvek skúseností s pamiatkovou obnovou,“ dodal Nováčik.
Striktne používajú iba tradičnú metódu
Na pamiatky podľa Nováčika moderná technológia nepatrí. „Po technologickej stránke je používanie cementových maltových zmesí katastrofa. Takto vyškárovaná, či sanovaná stena nedýcha a dochádza k degradácií pôvodného mäkšieho materiálu,“ ozrejmil. Ako priblížil maltu pripravujú v tzv. horúcich kopách, v ktorých sa v určitom pomere vrství čerstvé kusové vápno s pieskom a následne sa vápno v kope vyhasí. „Je to jeden zo spôsobov, ako sa pripravovala malta v minulosti,“ doplnil a dodal, že vápenná technológia sa dá používať do konca septembra, aby mala malta možnosť vyzrieť ešte pred prvými mrazmi.
Počas výskumu prišli na zaujímavé zistenia
Prácam na hrade predchádzal aj archeologický výskum, ktorý podľa jeho slov prebieha len v najnutnejšej miere. „Kedy sú jeho výsledky nutné k architektonicko-historickému výskumu, alebo ak treba odkryť pätu múrov pred ich sanáciou,“ vysvetlil koordinátor a doplnil, že na hrade Muráň sa počas neho našiel rôzny črepový materiál od praveku (pilinská a kyjatická kultúra), cez stredovek a najviac nálezov pochádza z novoveku. Rovnako majú za sebou aj výskum na Protitureckom bastióne, ktorý bol zameraný na overenie možností jeho odvodnenia.
Okrem archeologického sa realizoval aj archívny výskum, ktorý priniesol podľa Nováčika mnoho zaujímavých zistení. „V nedávnej dobe bola v zbierkach viedenskej Albertiny objavená doposiaľ najstaršia veduta hradu, ktorá pomerne verne zachytáva obliehanie hradu trestnou výpravou proti Matejovi Bašovi z roku 1549. Veduta ukazuje doteraz neznámu neskorostredovekú podobu hradu. Momentálne sme pri prípravných prácach na konzerváciu prejazdovej prístavby Hlavného paláca objavili stopy po pôvodnom schodisku, čo nás príjemne prekvapilo v tom zmysle, že je možné si reálnejšie predstaviť, ako palác fungoval v 16. storočí,“ poznamenal.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Kamil Nováčik
