No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Pamiatka zosnulých: Výstava o pohrebných rituáloch v GMM návštevníkov zaujala

30. októbra 2009 |  | | |

Spomienky pri hroboch zosnulých príbuzných, priateľov či známych, symbolické zapálenie sviečky, „rozkvitnuté“ cintoríny – nastávajúci víkend si aj takto pripomenieme tradičnú Pamiatku zosnulých.

Práve pri tejto príležitosti je v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote nainštalovaná výstava s názvom „Pohrebné ríty v čase a priestore“, ktorá prináša netradičný, historický pohľad na  poslednú rozlúčku človeka s týmto svetom. Od jej slávnostného otvorenia ubehol presne mesiac, za ten čas stihla vzbudiť veľký záujem zo strany médií i širokej verejnosti.

„Najstaršími predmetmi výstavy sú originály antropomorfných urien zo Včeliniec, pochádzajúce z rokov  2600-2200 pred Kristom. Ide o unikát nielen na Slovensku, ale v rámci celej strednej Európy,“ povedal pre Rimava.sk jeden z kurátorov výstavy Alexander Botoš. Vzápätí poukazuje na ďalšie vitríny. „Máme tu tiež urnu na uloženie žiarového popola z pohrebiska v Tornali,  rekonštrukciu tzv. skrinkového hrobu kyjatickej kultúry či zobrazenie výbavy bohatého ženského a mužského hrobu v mladšej dobe železnej,“ vysvetľuje.

V kúte miestnosti zaujme pozornosť návštevníka „kopa“ ľudských lebiek. „Je to zobrazenie kostnice, murovanej komory na ľudské kosti, aká sa v stredoveku nachádzala aj pri kostole na rimavskosobotskom Hlavnom námestí,“ hovorí Botoš. Leží tu tiež kostra dieťaťa. Podľa slov archeológa GMM ide o šesť až sedemročného chlapca, ktorého telo bolo objavené v chlebovej peci. Nie je pritom isté, či išlo o netradičný spôsob stredovekého pochovávania alebo nešťastnú náhodu.

Ďalšie časti výstavy sú venované ľudovému pochovávaniu, nachádza sa tu rekonštrukcia náhrobníkov, panel venovaný rómskym pohrebným zvyklostiam, ukážky smútočných odevov, reklamy dobových pohrebných služieb, bohatá zbierka parte z prelomu 19. a 20. storočia ako aj zariadený inventár smútočnej izby.

„V polovici 20. storočia sa pri smrti všetko odvíjalo od toho, že zosnulý zostal tri dni v domácnosti, keďže dnešné domy smútku neexistovali. Keď nastala smrť, príbuzní automaticky zastavili hodiny, otvorili okno, aby mohla vyletieť duša zosnulého a zakryli zrkadlo čiernou látkou, aby sa v ňom mŕtvy nevidel,“ približuje ľudové zvyklosti spoluautorka výstavy Ľudmila Pulišová. Podľa jej slov sa k mŕtvemu prišla modliť takmer celá dedina.

„V minulosti bolo typické aj vykladanie nad mŕtvym alebo hlasné nariekanie. V niektorých lokalitách Gemera bolo dokonca nepísaným pravidlom, že napríklad manželka zosnulého musela vyjsť na dvor a hlasno tam nariekať. Vtedy celá dedina vedela, čo sa stalo a začalo sa zvoniť,“ dodáva Pulišová.

Ako ďalej vysvetľuje, napríklad pre Rómov bolo typické tzv. vartovanie pri mŕtvom, kedy hlavne muži z rodiny sedeli okolo zosnulého a rozprávali si rôzne príbehy, pretože sa mŕtveho báli a takto ho mali „pod kontrolou“. Pohrebný sprievod mladých ľudí mal zvyčajne charakter svadobného sprievodu, Nebolo však ničím nezvyčajným, že Rómovia pri takýchto pohreboch spievali a tancovali.

Výstavu Pohrebné ríty v  čase a priestore si návštevníci Gemersko-malohontského múzea môžu pozrieť do konca novembra.


Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross