Menu
Unikátne pohľady do interiéru jaskyne Aggtelek, zobrazenia hornouhorskej krajiny, figurálne kompozície s ľudovými krojmi z Pohronia a Zacharoviec, ale tiež portrét rómskeho primáša Mártona Dombiho alebo portrét grófa Ladislava Telekyho. Tieto vzácne diela si budete môcť pozrieť na výstave maliara a grafika Júliusa Sándyho, ktorej vernisáž sa uskutoční dnes, 15. decembra o 15:00 hod v Gemersko-malohontskom múzeu. Výstava potrvá do 17. februára 2017.
„Maliar a grafik Július Sándy (1827 Tállya - 1894 Budapešť) sa vo svojej tvorbe venoval najmä krajinomaľbe a portrétom, v intenciách biedermeieru a dobového romantizmu,“ uviedla pre Rimava.sk Angelika Kolár, historička umenia. Od roku 1859 jeho diela figurovali na výstavách v Műegylet a Műcsarnok v Budapešti a jeho ilustrácie sa objavili i v periodiku Vasárnapi Újság. Ako ďalej historička uviedla, Július Sándy bol svojimi dielami početne zastúpený aj na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje vznik dnešného Gemersko-malohontského múzea. Podľa nej Sándyho meno tiež figuruje v zozname účastníkov XII. Zasadnutia uhorských lekárov a prírodovedcov, ktoré sa uskutočnilo v roku 1867 v Rimavskej Sobote. S mestom však umelca spájali i rodinné väzby. „V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulinou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho. V príbuzenskom vzťahu bol aj s básnikom Mihályom Tompom, ktorý bol krstným otcom jeho manželky. Július Sándy bol tiež otcom známeho uhorského architekta Júliusa Sándyho (1868 - 1953), ktorý bol autorom mnohých stavebných realizácií aj na území dnešného Slovenska a medzi inými navrhol Ferenczyho kryptu na boku reformovaného kostola v Rimavskej Sobote,“ priblížila historička.
Podľa je slov sa dodnes zachovalo len torzo Sándyho tvorby. Ako ozrejmila, veľká časť diel bola zničená pri bombardovaní Budapešti počas druhej svetovej vojny, kedy dôsledkom výbuchu zápalnej bomby zanikol jeho ateliér a byt na ulici Ferenca Toldyho. Dnes sa zvyšky jeho pozostalosti nachádzajú podľa historičky v rukách rodinných príslušníkov žijúcich v Budapešti, medzi nimi aj Sándyho pravnuka, známeho výtvarníka a národného umelca Tamása Konoka. Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Podtatranského múzea v Poprade, Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
„Výstava vzniká v spolupráci s príbuznými maliara z Budapešti. Diela na výstavu zapožičali aj Východoslovenské múzeum v Košiciach, Podtatranské múzeum v Poprade a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši,“ dodala na záver historička umenia.
Zdroj: Rimava.sk
