Menu
Poslanci na svojom utorkovom mimoriadnom zasadnutí mali na stole jeden bod, program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Rimavskej Soboty. Jeho prerokovanie im trvalo dve hodiny, dôvodom boli najmä pripomienky zo strany niektorých poslancov.Ako na rokovaní povedal poslanec Ivan Hazucha, materiál je pekne spracovaný. „Je to taká štvorročenka, zhrnutie za štyri roky spätne. Len som prekvapený, že väčšina dokumentu je len zhodnotenie minulosti,“ uviedol poslanec, ktorý v analytickej časti materiálu našiel niekoľko nezrovnalostí. Podľa jeho slov nie sú spomenuté všetky cesty v rámci mesta. „Vôbec nie je spomenutá cesta od Sobôtky smerom na Brezno a myslím si, že aj tejto ceste by sa mal venovať väčší priestor, pretože z tohto môže Rimavská Sobota v budúcnosti čerpať, lebo je na hranici týchto ciest,“ poznamenal a dodal, že čítal v rámci dokumentu aj analýzu SWOT, ktorá je podľa neho „detsky“ vypracovaná.
Ako ďalej priblížil v dokumente sa píše aj o rekonštrukciách niektorých budov meste, no nič sa nehovorí o ich ďalšom využití. „Mne skôr chýba to využitie budov. Je to tam tak podané, akoby samotná rekonštrukcia škôl alebo budov priniesla osoh,“ doplnil poslanec, podľa ktorého cieľom je napríklad vybudovať v bývalom internáte (Domov mládeže) Dom sociálnych služieb. „Toto má význam,“ dodal. Rovnako by Hazucha aj revitalizáciu bývalého Župného domu prenechal štátu. Taktiež poukázal aj na potrebu vysokej školy v meste. Podľa poslanca by zvýšila tunajšiu vzdelanosť.
„Je to vlastne prvý materiál, ktorý sme rozpracovali. Ten materiál je otvorený a môže sa stále rozširovať,“ povedala Eva Muráriková, vedúca odboru rozvoja mesta, podľa ktorej by mali robiť každý rok akčný plán, ktorý je v súlade s rozpočtom mesta. Ako dodala, ak samospráva chce čerpať prostriedky z fondov Európskej únie, tak mesto sa musí preukázať spracovaným strategickým materiálom.
Na pripomienky poslanca Hazuchu odpovedal primátor Jozef Šimko. Podľa jeho slov by bol rád, keby budovu bývalého Župného domu prevzalo ministerstvo vnútra. „Ja som v mesiaci január napísal list na kanceláriu ministra Kaliňáka, kde som ho požiadal, nech zaujme stanovisko čo s tým Župným domom. No bohužiaľ dostal som odpoveď, že budú to riešiť, ale ako to kompletne dopadne, neviem sa k tomu vyjadriť,“ povedal Šimko a dodal, že budovu či chce alebo nechce musí samospráva opraviť. Na margo zriadenia vysokej školy je podľa primátora slabý až žiadny záujem zo strany ľudí. Zároveň poznamenal, že už podpísal s istou lučeneckou firmou zmluvu, ktorá by mala stavať sociálne byty pre Rómov na Sídlisku Dúžavská cesta a rimavskosobotská firma Gemerstav by mala stavať byty pre mladé rodiny pri Hypernove. „Už máme 53 žiadostí na byty pre mladé rodiny s deťmi a my máme podľa uznesenia stavať zatiaľ len 32 bytov, takže máme 21 žiadostí navyše,“ priblížil a doplnil, že podobnou formou by mohli riešiť aj Domov mládeže. Ako podotkol na toto by si zobralo mesto úver zo Štátneho fondu rozvoja a bývania. „Nie z rozpočtu mesta,“ dodal Šimko a zároveň ubezpečil, že na Ulici Školskej, kde sídli Domov mládeže nebudú byty pre Rómov, ale pre mladé rodiny s deťmi.
Na rokovaní niektorí poslanci pripomienkovali aj prílišnú analytickosť či účelovosť dokumentu. „Dve tretiny sú analytické a jednu tretinu tvoria ciele a vízie,“ uviedol poslanec Štefan Baláž, podľa ktorého obyvateľom mesta chýba práca. Podľa jeho slov by mali urobiť všetko preto, aby ľudia neodchádzali z Rimavskej Soboty inde za prácou. „Na Slovensko prichádza ďalšia automobilka. Prečo sa v ZŤS-ke alebo aj v Tabakovej nemohli vyrábať nejaké komponenty,“ pýtal sa poslanec. Taktiež apeloval aj na stav Zimného štadiónu. „Je hanbou, že Zimný štadión je dvadsať rokov v takom stave v akom je,“ avizoval Baláž, ktorý nevidí žiadnu víziu v budovaní cyklotrasy smerom na Poltár a privítal by skôr jej vybudovanie od Maďarska až na sever Slovenska. Ako reagoval primátor, cyklotrasu smerom od Včeliniec až po hranicu okresu Poltár budú riešiť v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja.
„Ten materiál naozaj je účelový,“ povedal poslanec Július Sojka, podľa ktorého má dokument o rozvoji mesta veľmi veľa prevzatých myšlienok z predošlého podobného materiálu, ktorý pred rokmi vypracovala, podľa primátora za vtedajších takmer milión korún, istá prievidzká firma. Podľa Sojku rýchlosť schvaľovania takéhoto dokumentu je mierne vysoká. „Ak to má byť strategický materiál, tak to nie je štandardné,“ priblížil. Ako zároveň uviedol, očakával by viac konkrétnych krokov, ako by sa postupovalo najmä v oblasti zamestnanosti a investícií v rámci mesta.
Radovan Ceglédy - podnikateľ a člen okresnej rozvojovej komisie
V závere rokovania vystúpil na návrh poslanca Erika Klauberta aj člen okresnej rozvojovej komisie, Radovan Ceglédy, ktorý poslancov informoval o ich aktivitách. Podľa jeho slov, akčný plán, ktorý komisia vytvára má niekoľko priorít. „Priorita číslo jedna je vzdelávanie. Máme veľký problém so zamestnávaním v Rimavskej Sobote,“ uviedol Ceglédy a dodal, že riešením by boli, podľa jeho slov nepopulárne, sociálne podniky, ktoré môže vytvoriť mesto, obec alebo podnikateľ. Ako priblížil podmienkou jeho vytvorenia však bude potrebné určiť, čo chce mesto alebo obec v ňom robiť. „Bude to na vedení mesta nájsť také činnosti, ktoré sú pre neho zaujímavé,“ doplnil. Podľa jeho slov bude v prípade podnikateľov jedna podmienka, a to viac ako 50 percent príjmov musí byť vložených do investícií. V akčnom pláne počítajú podľa Ceglédyho aj s vytvorením dvoch až troch centier praktického vzdelávania, dve by mali vzniknúť v Rimavskej Sobote a jedno v Hnúšti alebo Tisovci. „Či ide o zamestnávateľov alebo obce, budú si priamo v týchto centrách školiť budúcich zamestnancov, v súčasnej dobe študentov na činnosti, ktoré majú vykonávať,“ vysvetlil podnikateľ, podľa ktorého by tak mohli predísť odchodu mladých ľudí z mesta a vedeli by im dať prácu.
Ďalšou vecou z pohľadu vzdelávania by malo byť podľa jeho slov vytvorenie tréningových centier v Rimavskej Sobote, Hnúšti alebo aj Tisovci. Rovnako počítajú v rámci plánu aj s výstavbou bytov. Podľa jeho slov by do procesu výstavby zapojili aj marginalizované skupiny. „Jeden deň by chodili do tréningových centier a štyri dni pod vedením skúsených pracovníkov pracovať na výstavbe vlastných nehnuteľností,“ opísal Ceglédy, podľa ktorého sú „v hre“ dva zdroje financovania. Ako priblížil prvým sú priame financie zo strany Vlády SR vo výške približne 4 mil. eur. „Tieto financie by sa mali použiť na veci, ktoré nie je možné financovať z eurofondov. Ďalšie zdroje vo výške 40 až 60 mil. eur by mali byť čerpané cez eurofondy,“ načrtol a dodal, že projekty, ktoré budú podporené akčným plánom by mohli mať zvýhodnenie až do 40 percent.
Na jeho predostrenie aktivít komisie reagoval viceprimátor Ladislav Rigó, ktorý taktiež patrí k jedným z tvorcov akčného plánu. „Bol by som nesmierne rád, keby sa prezentácia naplnila tak, ako ste to odprezentovali, ale vidím po tridsaťročnej skúsenosti ako stredoškolský pedagóg určité nedostatky. Kde umiestnime žiakov, keď podnikateľská sféra v tomto zaostalom regióne je na takej úrovni na akej sa momentálne nachádza,“ povedal Rigó, podľa ktorého je otáznik aj nad zabezpečením pedagogického dozoru, inštruktora či bezpečnosť pri práci. „Vie podávať ten žiak taký výkon aký potrebuje podnikateľ?“ pýtal sa viceprimátor. Ako poznamenal, najskôr je potrebné vytvoriť podmienky nielen v Rimavskosobotskom regióne, ale v rámci Slovenska a až potom ísť smerom duálneho vzdelávania.
„Odprezentovali ste krásnu teóriu, ale ľuďom v obciach nepomôže,“ povedal primátor na margo Ceglédyho prezentácie. Ako ďalej Šimko uviedol, východisko vidí iba v tom, ak sa do tejto problematiky zapojí aj vláda. „Ani vy, ani ja to nevyriešime,“ povedal primátor, podľa ktorého ak mesto chce dotiahnuť do okresu investora, bude potrebovať desaťročné daňové prázdniny. Podľa jeho slov ďalším dôležitým bodom je aj vybudovanie rýchlostnej cesty R2, naštartovanie poľnohospodárstva ako aj odstránenie byrokracie.
„Najskôr treba riešiť matku, Rimavskú Sobotu, potom strediskové obce a nakoniec malé obce,“ dodal na záver Ceglédy.
Výsledkom dvojhodinového rokovania s jedným bodom bolo jednohlasné odsúhlasenie, za bolo 18 poslancov.
Zdroj: Rimava.sk
