No active "ca-sidebar-197687" sidebar

R. SOBOTA: Monument mesta postavený v rekordnom čase

zupny-uradHoci je Rimavská Sobota malým mestom, svojou bohatou históriou ponúka niekoľko skvostov. Medzi takpovediac slovenské rarity by sa mohlo zaradiť nielen Hlavné námestie svojím vzhľadom či dodnes tajomstvami zahalená asymetrická budova na Železničnej ulici, ale aj monumentálna stavba bývalého Župného domu. Jeho história sa začala písať začiatkom 20. storočia a odvtedy sa táto budova stala najfotogenickejšou stavbou mesta.

Nie je to však jediné, čím je známa a zaujímavá. Ďalšou zaujímavosťou je jej názov, ktorý vzbudil búrlivú debatu medzi historikmi. Ako uviedla pre Rimava.sk riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová, istý čas sa viedli diskusie o tom, či budovu pomenovať ako Župný dom alebo ako Stoličný dom. „Podľa profesora Leona Sokolovského by mal byť názov Stoličný dom, keďže v tej dobe boli stolice a nie župy,“ priblížila riaditeľka, podľa ktorej Rimavskosoboťania budovu stále volali a aj volajú ako Župný dom.

Okrem fotogenickosti a sporného pomenovania budovy je tým najzaujímavejším jej rekordne krátky čas výstavby. Podľa riaditeľky sa jej potreba výstavby začala písať už po roku 1850. „Keď sa Rimavská Sobota stala definitívne sídlom Gemersko-malohontskej stolice. Pôvodné staršie budovy dvoch stoličných domov rozrastajúcej sa administratíve nevyhovovali a preto v marci v roku 1900 padlo rozhodnutie o výstavbe nového stoličného domu,“ poznamenala. Od toho času, teda od jari 1900, kedy ju začali stavať, vtedy na mieste bývalého Husárskeho hostinca na kraji mesta, uplynulo podľa Bodorovej iba päťnásť mesiacov, kedy v júni roku 1901 odovzdali novú dvojpodlažnú budovu Gemersko-malohontskej stolice. „O mesiac neskôr, 20. júna, sa už v nej úradovalo,“ dodala.

Projekt budovy mal na starosti miestny rimavskosobotský staviteľ Gejza Ziegler. „Inžinier Oskar Pollacsek bol tiež jedným z významných osobností pri jej výstavbe a stavebný dozor na stavbe vykonával Zoltán Ödön,“ podotkla riaditeľka, podľa ktorej rozsiahla budova postavená v pomerne krátkom čase stála stolicu Gemer-Malohontu 400 tisíc korún.

Na stavbe pracovalo približne 350 domácich stavebných robotníkov rôznych profesií. Ako ďalej riaditeľka priblížila, robotníci však pracovali pod veľkým stresom, nakoľko budovu bolo potrebné čím skôr dokončiť. „Počas výstavby budovy stoličného domu sa uskutočnil neúspešný štrajk stavebných robotníkov, ktorí štrajkovali kvôli nevyplatenej dohodnutej mzde,“ ozrejmila Bodorová a dodala, že jedným zo stavebných majstrov bol aj staviteľ Peter Oceľ, ktorý býval v dome oproti, na Železničnej ulici (v tejto budove dodnes žijú potomkovia už štvrtej generácie rodiny Oceľovej, pozn. red.).

Podľa slov riaditeľky, spomínaných viac ako tristo robotníkov použilo na výstavbu 1,7 mil. tehál, 4,5 tisíc metrov kubických kameňa, 50 vagónov vápna, 3 tisíc metrov kubických piesku, 35 vagónov cementu, 19 vagónov dreva, 15 vagónov železa.

olga-bodorova

PhDr.Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea

Výsledkom tvrdej práce robotníkov bola po neuveriteľných pätnástich mesiacoch klasicistická dvojpodlažná budova s bohato zdobenou secesnou fasádou, malými vežičkami a s dvomi šikmými dvornými krídlami. „Hlavné priečelie so stredným sedemosovým rizalitom pôsobí monumentálne. Na priečelí je medzi dvoma vežičkami umiestnený kamenný erb Gemersko-malohontskej stolice,“ avizuje Bodorová, podľa ktorej je v budove 99 miestností, 339 okien a 195 dverí.

Monumentálny mestský palác však má čo ponúknuť aj vo svojom interiéri. „Zo vstupného vestibulu, z Tompovho námestia, do priestorov na poschodí vedie na prvé a druhé poschodie ústredné mohutné schodište. Nad vstupom do budovy je veľká zasadacia sála s malým kamenným balkónom, trojicou okien s bohatou dekoráciou,“ opisuje Bodorová a pokračuje: „medzi oknami sály sú umiestnené tri kamenné erby - erb Hontu, Gemera a mesta Rimavská Sobota. Sála má rozmery 242 metrov štvorcových s dĺžkou 20 metrov, šírkou 12 metrov a výškou stropu viac ako 8 metrov“. Ako dodala strecha budovy je valbová s viacerými vežičkami a na dvore boli tiež postavené maštale o rozlohe 170 metrov štvorcových.

V jej priestoroch sa od roku 1901 do roku 1918 vystriedalo podľa riaditeľky viacero županov i podžupanov ako aj ostatných úradníkov. „Koncom decembra 1918 bol za nového župana Gemersko-malohontskej stolice vymenovaný Vavrom Šrobárom, ministrom Československej vlády, Samuel Daxner. Za ďalšieho župana v poradí vymenovali v máji 1919 básnika a spisovateľa Janka Jesenského, ktorý tu úradoval v rokoch 1919 až 1922. Stál však i pri jej zrušení 31. decembra 1922, ako posledný župan, kedy prestala Gemersko-malohontská stolica ako územno-právny celok existovať a od 1. januára 1923 sa stala súčasťou veľkej Zvolenskej župy,“ poznamenala.

Janko Jesenský má však aj v súčasnosti svoje miesto v budove, a to v podobe sochy v jej priestoroch. Nedávno k nemu „pribudla“ ďalšia významná osobnosť Rimavskej Soboty, účastník SNP či zakladateľ a šéfredaktor periodika Obzor Gemera, Július Boľfík, koncom minulého roka odhalili jeho bustu, pýšiacu sa na stene pri vstupe do zasadacej sály.

Okrem úradníkov sa v najmonumentálnejšej budove stolice vystriedalo od roku 1901 viacero inštitúcií. „V rokoch 1923 až 1938 tu sídlila okrem Okresného úradu i žandárska stanica. V rokoch 1938 až 1944 po Viedenskej arbitráži, keď mesto pripadlo Maďarsku, tu sídlil maďarský stoličný úrad, v roku 1945 rumunská poľná nemocnica, neskôr aj sovietska,“ približuje riaditeľka, podľa ktorej počas druhej svetovej vojny bola budova stoličného domu značne poškodená, boli vybité všetky okná.

Ako ďalej Bodorová opisuje, po druhej svetovej vojne vo veľkej sále na poschodí sa konali podujatia napríklad Zväzu priateľov ZSSR alebo akcie slovensko-maďarskej vzájomnosti. V prízemí budovy bol od roku 1960 umiestnený podľa jej slov Okresný archív, ktorý bol dovtedy umiestnený v budove Gemersko-malohontského múzea.

Po druhej svetovej vojne sa budove začala písať novodobejšia história. „Od jesene roku 1945 začal v budove úradovať Okresný národný výbor, ktorý tu mal sídlo až do roku 1990. Po roku 1990 sa Okresné národné výbory transformovali do Okresných úradov, neskôr v roku 2013 ich premenovali na Obvodné úrady,“ uzavrela riaditeľka múzea.

Dnes je tento stavebný skvost mesta chránenou pamiatkou, v ktorom sídli Obvodný úrad. V jeho zasadacej sále sa dodnes konajú zasadnutia mestského parlamentu či iné významné stretnutia.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross