No active "ca-sidebar-197687" sidebar

R. Sobota plná mlynov. Viete koľko ich kedysi bolo v meste a jeho okolí?

Kam ste sa pozreli, tam bol mlyn. Možno ste niečo takéto už počuli od svojich rodičov, starých či prastarých rodičov, ktorí vám rozprávali ako kedysi vyzerala Rimavská Sobota. Históriu dámy na rieke Rimava netvorili len významné budovy. Jej súčasťou boli aj rôzne fabriky či mlyny. Čo myslíte, koľko bolo mlynov v Rimavskej Sobote? Na túto otázku redakcii Rimava.sk odpovedala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová.

Počet mlynov odhaľuje viac ako tri storočia staré vojenské mapovanie

Prvý mlyn, ktorý sa spomína v listine z roku 1461 súvisí s kožušníctvom. Podľa riaditeľky v tom roku Barbora Rozgoni potvrdila výsadné právo kožušníkom, ktoré im udelil jej manžel. „Zverila im do opatery oltár Panny Márie v rímskokatolíckom Kostole sv. Jána Krstiteľa a darovala im mlyn na rieke Rimava s podmienkou, že riadne pochovajú všetkých bezdomovcov v meste,“ priblížila Bodorová. Podľa jej slov na prvom vojenskom mapovaní z rokov 1763 až 1785 je v Rimavskej Sobote a okolí zobrazených šesť mlynov. Pravdepodobne najstarší vodný mlyn stál pri starej husitskej a neskôr tureckej pevnosti na Sobôtke. „Pozostatky tohto mlyna bolo vidieť ešte v polovici 20. storočia. Keď postavili nový cestný most a Rimavu zregulovali, pozostatky mlyna sa úplne stratili,“ vysvetľuje riaditeľka a dodáva, že posledná písomná zmienka pochádza z roku 1906, keď bol nájomcom mlyna Pavel Lendvay. Ten mestu platil pravidelne štvrťročne nájomné 250 korún. Tento mlyn mlel pravdepodobne už v čase tureckej okupácie v 16. až 17. storočí, kedy mesto muselo odovzdávať okrem iných naturálií aj múku.

Parný mlyn sa zmenil na sobotský Moulin Rouge

„Szeverényi“, tak bol nazvaný druhý mlyn, ktorý stál na malom ramene Rimavy. Podľa riaditeľky to bolo v miestach, kde v roku 1902 bola postavená továreň na konzervy a mlyn tak jej výstavbou zanikol. „Zachoval sa na olejomaľbe zobrazujúcej Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769 a je vystavený v múzeu,“ doplnila Bodorová. Tretí mlyn sa nazýval Dickmanov parný mlyn. Rovnako stál na malom ramene rieky neďaleko areálu mliekarne. Bol postavený v rokoch 1880 až 1890. Parný mlyn mal moderné stroje, zanikol však po požiari v roku 1911. Jeho miesto ale nahradil iný, zábavný a dobre prosperujúci „mlyn“. Dostal názov po vzore vychýreného Moulin Rouge v Paríži, a to Červený mlyn.

Za deň padlo aj 60 metrákov obilia

Na Mlynskej ulici stál štvrtý, takzvaný vodný valcový mlyn, ktorý patril mestu. V roku 1862 bol podľa Bodorovej renovovaný, čo značí, že bol postavený na starších základoch. „Na drevenej polkruhovej hrade v mlyne sa nachádzal nápis v maďarčine: Postavil s Božou pomocou roku 1826,“ povedala s tým, že z nájomníkov je známe meno Jána Csokolya. Rovnako známy je aj osud tohto mlyna. Keďže ho nájomníci neopravili, mlyn sa časom opotreboval a pre mesto sa stal nerentabilný. Nakoniec ho mesto predalo v roku 1912 na verejnej dražbe Pavlovi Bognárovi. Ten mlyn opravil, budovu zvýšil o jedno podlažie, vodné koleso vymenil za vodnú turbínu, dodal nové stroje. „Po renovácii sa kapacita zvýšila na 60 q (metrický cent, ľudovo metrák, pozn. red.) obilia denne. V roku 1958 kapacita dosiahla 6 až 8 ton obilia denne a prácu dával šiestim zamestnancom. Mlyn prestal mlieť v roku 1960 a až regulácia ramena Rimavy znamenala jeho likvidáciu okolo roku 1980,“ prezradila Bodorová, podľa ktorej aj tento mlyn je zobrazený na spomínanej olejomaľbe z roku 1769.

Mlyn ako omyl v zakreslení?

Schneider&Schreider, to boli majitelia parného mlyna, ktorý bol vybudovaný v roku 1926 pri parnej píle neďaleko železničnej stanice a jeho súčasťou bola i píla. „Parný mlyn mal nahradiť Dickmanov zhorený mlyn a zabezpečiť tak zásobovanie múkou. Slúžil aj na námedzné mletie,“ dodala riaditeľka múzea. Mlyn mal podľa jej slov moderné strojné zariadenie, menil dovezenú pšenicu za hotovú múku, krúpy a krupicu. Hoci denná kapacita mletia bola 60 q obilia, toto množstvo prestalo postačovať. Preto sa strojové zariadenie rozširovalo a mlyn sa často prerábal. Čo sa nakoniec ukázalo ako začiatok jeho zániku. „V roku 1982 dosiahol kapacitu 6 vagónov denne. Aj to bolo nedostatočné, a preto prevádzku v tomto mlyne zlikvidovali. V roku 1982 postavili nový moderný mlyn, ktorý nahradil všetky ostatné malé mlyny,“ ozrejmila Bodorová. Posledný, šiesty, mlyn sa mal podľa vojenského mapovania nachádzať na remene rieky približne na úrovni kalvínskeho kostola. Ako ďalej riaditeľka avizuje, viac údajov o mlyne neexistuje a domnieva sa, že mohlo ísť aj o omyl v zakreslení.

Či už išlo v tomto prípade o omyl alebo nie, isté je, že rieka Rimava bola kedysi zdrojom obživy našich predkov. Na jej brehoch vyrástli mlyny, ktoré sa neskôr stali akoby základom pre vznik ďalších fabrík v meste. Tie majú rovnako bohatú históriu. Ale to je už iný príbeh...

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross