No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Spoznajte osudy ľudí z Gemer-Malohontu, ktorí boli odvlečení do sovietskych lágrov

Hoci na konci druhej svetovej vojny prišla na územie dnešného Slovenska Červená armáda, aby oslobodila štát od nemeckých vojsk, pre mnohých to však znamenalo predĺženie utrpenia. Sovietski vojaci na základe rozkazu Veliteľstva Červenej armády č. 0060 odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho Zväzu na nútené práce, na takzvané „malenkij robot“, teda na malú robotu. Osudy niektorých z nich spoznáte aj vďaka výstave „Malenkij robot“ (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok, 29. júna o 15:00 hod. v priestoroch múzea. Rimava.sk o tom informovala historička múzea Anita Tóthová.

Podľa jej slov výstava vznikla v spolupráci s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý desaťročia zhromažďoval informácie o lágroch od bývalých väzňov. „O tému mal od detstva veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči mohol vidieť miesta bývalých zajateckých táborov,“ priblížila a dodala, že návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. augusta. Ako ďalej poznamenala, vtedajšie odvlečenie na nútené práce sa predovšetkým týkalo obyvateľov obcí Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ a Tornaľa.

„Bola nariadená mobilizácia práceschopných mužov vo veku 17 až 45 rokov a žien vo veku od 18 do 30 rokov. Vekový rozsah sa však nedodržiaval a do transportov sa dostali 16 – 17-ročné deti, starci, ale aj tehotné ženy. Bolo im povedané, že pôjdu do Miskolca na dva týždne odpratávať ruiny a onedlho sa vrátia domov. No mnohí sa už nikdy nevrátili,“ ozrejmila Tóthová, podľa ktorej boli obyvatelia odvlečení na Ukrajinu, cestovali 17 dní v dobytčích vagónoch, bývali v barakoch, pracovali v uholných baniach, hladovali.

Niektorí po roku mohli prísť domov, iní tam pracovali dva roky. V roku 1949 boli aj poslední obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. „Po návrate domov o pomeroch v lágroch nemohli hovoriť. Na ich osudy sa malo zabudnúť. Domov sa vrátili ľudské trosky, čo bolo dôkazom neľudských podmienok zajateckých táborov,“ uzavrela historička.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross