Menu
Každý milovník kníh má nejakú tu svoju, ktorú považuje za Naj. Či už je to kniha s najpútavejším obsahom, najkrajším obalom alebo tá najstaršia, najhrubšia, najtenšia či najmenšia. A práve tieto vlastnosti budú obsahom nášho tretieho článku venovanému knihám. Pozreli sme sa, aké tie naj knihy ukrýva vo svojom fonde knižnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Takpovediac hitparádu tých naj kníh z knižnice Gemersko-malohontského múzea začneme tou najdrahšou z oblasti moderného umenia. A prečo kniha nosí takýto prívlastok? Jej cena na trhu s umením sa môže vyšplhať na viac ako 33 tisíc eur. A o akú knihu ide? Jej názov je Modrý jazdec (v origináli Der Blaue Reiter). Ako ďalej Rimava.sk priblížila knihovníčka múzea Iveta Krnáčová, túto publikáciu vydali zakladatelia nemeckej expresionistickej skupiny s rovnomenným názvom, Wassily Kandinsky a Franco Marc. „Skupina Blauer Reiter sa predstavila svojou prvou výstavou v mníchovskej galérii Thannhäuser 18. decembra 1911, kde vystavovala 43 obrazov. K tomuto ich vystúpeniu Kandinsky a Marc vydali publikáciu v dobovej literatúre uvádzanú ako almanach Der Blaue Reiter, ktorý potvrdil hnutiu názov,“ ozrejmila Krnáčová a dodala, že v knižnici majú exemplár s poradovým číslom 01 z 50-tich kusov luxusného vydania. Ako poznamenala, táto exkluzívna publikácia je v sýtomodrej koženej väzbe s centrálne umiestneným zlatým emblémom - modrým jazdcom.
„Ustúp mi zo slnka,“ povedal opaľujúci sa Diogenes zo Sinopy, ktorý žil v 4. stor. pr. n.l., Alexandrovi Macedónskemu, keď sa ho pýtal, čo môže pre neho urobiť. Možno o živote tohto najznámejšieho gréckeho filozofa, podľa ktorého človek nepotrebuje k svojej existencii žiadne zbytočnosti, by sme nevedeli nič, nebyť jeho menovca Diogenesa Laertského. Tento grécky historik filozofie žil v 2.-3. storočí nášho letopočtu. „Je autorom najstarších zachovaných dejín gréckej filozofie v preklade Desať kníh o živote a zvykoch najslávnejších gréckych filozofov,“ povedala Krnáčová s tým, že táto kniha je najstaršou vo fonde knižnice múzea, po prvýkrát súhrnne bola vydaná v polokoženej väzbe v Bazilej roku 1524. Podľa jej slov napriek početným omylom a výmyslom sú tieto dejiny jedinečným prameňom s množstvom citácií z inak stratených diel. Kniha však počas svojej existencie nesie zaujímavé osudy. „Z časti ich odokrývajú rukopisné záznamy. Napríklad text na predsádke hovorí o vlastníctve knihy Matejom Holkom, zakladajúcim členom Učenej spoločnosti malohontskej. Matej Holko, kňaz v Rimavskej Bani v Malom Honte kúpil túto knihu roku 1810 za asi 3 rímske a 1 groš na aukcii knižnice pána farára Štefana Hoszsu v Padarovciach 29. mája,“ priblížila knihovníčka.
Pri tých najstarších publikáciách ešte ostaneme. Ak vás zaujímajú sny, tak 165-ročná knižočka vydaná pravdepodobne v Pešti vám možno ozrejmí ich význam. Snár, aneb Sny vykladajíci Knižečka, která vypisuje, kterak máme zjeveni, videni. Ako avizovala Krnáčová, slovíčko v názve „knižečka“ je naozaj opodstatnené, rozmery tohto útleho dielka v zošitovom vydaní sú len 10,8 x 7,5 centimetra. Ďalšou knihou z kategórie najstaršia je kniha kníh, biblia. Najstaršia biblia v knižnici Gemersko-malohontského múzea pochádza z roku 1596. Vydaná bola pravdepodobne v Kraliciach Jednotou Bratskou, ktorá bola náboženskou spoločnosťou v Čechách. Táto spoločnosť pretrvala stáročia aj napriek jej potláčaniu panovníkmi 16. storočia, ktorí sa snažili o jednotnú katolícku vieru. „Jednota Bratská bola spriaznená s Lutherovým učením, neskôr s učením Jána Kalvína. Zostala však samostatnou náboženskou spoločnosťou, školou dokonalosti a čistoty v kresťanskej viere,“ podotkla Krnáčová. Ako zároveň doplnila, kožená väzba Biblie natretá čiernou farbou i jednotlivé listy knihy svedčia o neskorších reštaurátorských zásahoch. Väzbu krášlia i ochraňujú mohutné kovové nárožnice s puklicami.
Titulom Najstaršia sa môže pochváliť aj monografia o regióne Gemer od Ladislava Bartolomeidesa Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis Notitia Historico geographico statistica, v preklade Historické, geografické, štatistické poznatky či vedomosti, údaje o známej či slávnej hornouhorskej stolici Gemerskej. „Dielo v polokoženej väzbe bolo vydané v Levoči v rokoch 1806-1808. Vtedajšiemu Gemerskému múzeu ho daroval v roku 1900 jeho zakladateľ a prvý riaditeľ Ján Fábry,“ povedala knihovníčka. Ladislav Bartolomeides sa narodil v roku 1754 v Klenovci. Jeho život bol poznačený ťažkosťami. Vyšiel z chudobných pomerov, bol chorľavý, čo mu prekážalo v štúdiách. Navštevoval lýceum v Kežmarku a Bratislave, nedostal však štipendium a musel sa vrátiť domov, kde sa živil ako domáci učiteľ. Pre nedostatok peňazí sa neskôr neúspešne skončilo aj štúdium na univerzite vo Witenbergu. Krátko po návrate do rodiska, hoci nemal ukončené štúdiá, ho zvolili za farára na evanjelickej fare v Ochtinej. Pôsobil aj ako učiteľ a dekan škôl v okrese Štítnik. Bol priekopníkom popularizácie prírodných a spoločenských vied, autorom viacerých náučných diel. Zomrel v Ochtinej roku 1825.
Posledným dielom z tých najstarších je regionálne periodikum. Ak chcete vedieť o podrobnom celoročnom dianí v najvzdialenejšej minulosti Gemera-Malohontu, v knižnici Vám ponúknu najstarší úplný ročník regionálneho periodika: Felvidéki közlöny. Társadalmi hetilap. Rimaszombat 1874 – Első évi folyam, v preklade Hornozemský vestník. Spoločenský týždenník. Rimavská Sobota 1874. 1. ročník. Toto periodikum sa zachovalo vďaka ľuďom, ktorí noviny po ich prečítaní nezahodili ako iní, ale uchovali a darovali do múzea. „Darcom niektorých čísel tohto periodika bol napríklad i Ján Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ Gemerského župného múzea,“ dodala Krnáčová.
Posledná trojica kníh by mohla byť pomenovaná aj po známej rozprávke „Dlhý, široký a bystrozraký.“ Tá dlhá alebo skôr najväčšia kniha v knižnici múzea vám čiastočne nahradí návštevu secesnej stavby galérie v Krásnohorskom Podhradí, ktorú dal postaviť začiatkom 20. storočia Dionýz Andrássy na umiestnenie svojich výtvarných zbierok i vlastných diel. Knižný obor s názvom Galerie zu Kraszna Horka Váralja, v preklade Galéria k hradu Krásna Hôrka, má rozmery 52 x 40 centimetrov a vydal ho v Mníchove Franz Hanfstaengl. „Krásna kožená väzba s centrálne umiestneným zlatým erbom Andrássyovcov ukrýva v sebe 77 reprodukcií galerijných zbierok, medzi ktorými má dominantné postavenie portrét Františky, rodenej Hablawetzovej, milovanej manželky Dionýza Andrássyho,“ opísala Krnáčová. Druhého z rozprávkovej trojice v prenesenom význame zastupuje najhrubšia kniha nielen svojim obsahom, ale zároveň aj svojou hrúbkou. Dielo s názvom v slovenskom preklade Harmónia štyroch Evanjelistov od velebených teológov vydané v roku 1652 chráni jednoduchá pergamenová väzba o hrúbke 14 centimetrov. „Jej obsah tvorí 2279 očíslovaných strán filozoficko-teologických textov, za ktorými nasleduje ďalších 189 neočíslovaných strán registrov,“ spomenula a dodala, že autormi sú traja významní nemeckí evanjelickí teológovia - Polycarpus Lyserius, Johann Gerhard a Martin Chemniti, ktorý bol spolupracovníkom Martina Luthera a Filipa Melanchtona, a tak sa osobne podieľal na vzniku evanjelického a.v. vyznania.
Poslednou naj publikáciou je útla knižočka, ktorej patrí titul Najmenšia kniha. Hoci kniha s názvom Silivs Italicvs de Secvndo Bello Punico nie je svojimi rozmermi 11,3 x 6,5 centimetra tou najmenšou v knižnici múzea, pri jej čítaní sa presvedčíte o kvalite vášho zrakového zaostrenia. „Jednoduchá pergamenová väzba obsahuje až 264 strán textu, na čítanie ktorých však horšie vidiaci musia použiť lupu. Miniatúrna totiž nie je len kniha, ale aj text v nej sa nachádzajúci,“ vysvetlila Krnáčová, podľa ktorej bola táto kniha vydaná v Amsterdame v roku 1631.
Určite každý milovník kníh má vo svojej zbierke nejakú alebo niečím výnimočnú publikáciu. My sme vám predstavili deväť kníh, ktoré oprávnene nesú prívlastok „naj“, najmä svojím rokom vydania, rozmermi alebo cenou. Sú to diela, ktorými sa môže pochváliť nielen Gemersko-malohontské múzeum, ale aj náš región.
Zdroj: Rimava.sk
