Menu
Toto obdobie mám veľmi rád. Svetla vonku ubúda a jeho nedostatok nás nabáda hľadať vo svojom vnútri to, čo nás dokáže rozjasniť, aj keď vonku prší a obloha je ťaživo sivá. Tak ako sa život v prírode sťahuje z viditeľného do neviditeľného, aby sa pripravil na nový cyklus, tak aj človek nachádza teplo a útulnosť za dverami svojho domova, hoci aj v malej miestnosti pri svetle sviečky. Rok speje ku svojmu koncu, ďalší kruh sa postupne uzatvára. Prichádzajú Vianoce, najkrajšie sviatky roka.
Obchod a konzum až do krajnosti zneužívajú nastupujúcu atmosféru. To, čo je vo svojej podstate krásne a čisté, deformuje honba za ziskom až do absurdných nemožností. Jadro Vianoc sa však tým nijako nemení, ostáva číre a nedotknuté. Iba našou vlastnou chybou strácame k nemu prístup, ktorý zatarasujú vrstvy ligotavých papierov a množstva hmotných vecí, prebytky jedla a nápojov, ktoré nás zbavujú sily, a nánosy omamného fantazírovania o niečom čarovne neskutočnom, ktoré nemá pre náš život žiadnu cenu a po chvíli sa rozplynie.
Základom Vianoc je neosobná a nadčasová idea Dobra a Pravdy! Dobro a Pravda, ktoré sú nadkonfesné a sú tu pre každého človeka, ktorý má dobrú vôľu ich prijať a nasledovať ich. Je to ako závan niečoho nadpozemského a krásneho, ktorý môžeme každoročne opäť vnímať. Takéto zážitky potrebujeme vnútorne uchopiť, nepustiť ich, nech sa okolo nás deje čokoľvek a živiť ich ďalej po celý rok.
My dokážeme podvedome rozpoznať čo je správne a máme na to, aby sme si to aj uvedomili. Prečo to ale nechávame prejsť okolo seba bez povšimnutia? Prečo si nechávame hocikým navravieť, že čierna je biela, keď to tak nie je? Prečo nechávame hodnoty nepovšimnuté a naháňame sa za bezcenným brakom? Prečo vlastne robíme veci, ktorým ani sami neveríme?
Všetci poznáme rozprávku Cisárove nové šaty. Domýšľavý a samoľúby vladár vo svojej zaslepenosti kráľovsky zaplatil prešibaným krajčírom zo to, že mu ušili šaty zo zázračnej látky, ktorá mala byť neviditeľná pre všetkých hlupákov a ľudí neschopných pre svoj úrad. Na túto hru skočili špekulantom okrem panovníka aj všetci jeho ministri i pospolitý ľud, pretože nikto nechcel vyzerať pred ostatnými ako hlupák a neschopák. A tak spolu hrali pretvárku na nádherné šaty, ktoré nikdy neexistovali. Všetci boli schopní robiť a hovoriť niečo, čomu ani sami neverili len preto, že to tak robili aj tí ostatní. Až nakoniec dieťa povedalo jednoduchú skutočnosť: Cisár je nahý!
V jednej verzii rozprávky ľudia dieťa vysmiali a označili za hlupáka a podľa inej verzie, slová dieťaťa ľuďom otvorili oči. Každý z nás vládne vlastnej ríši myšlienok, slov a skutkov, ktorým potrebujeme dať správny smer. Napredovať ale môžeme iba s otvorenými očami. Skutočné Dobro a Pravda sú jednoduché, úprimné, jasné a ukazujú nám cestu, ktorá nás dokáže vnútorne meniť a robiť lepšími. To si vyžaduje odvahu poctivého a otvoreného stanoviska, ako u dieťaťa z rozprávky. Ten, kto dokáže ostať dieťaťom bez ohľadu na svoj vek, tomu sa otvára svet, ktorý ostáva pre ostatných neviditeľným. Vianoce nám každoročne poskytujú príležitosť uvidieť a nastúpiť na tú jedinú pre náš život správnu cestu ... na cestu Dobra.
Andrej Cifra
Reklamný článok
