Menu
Okolité prírodné scenérie v našom okolí majú čo ukázať v lete i zime. Svoje o tom vedia aj členovia Klubu slovenských turistov KOS Rimavská dolina, ktorí v druhej polovici februára organizovali sa zúčastnili už 44. výstupu na Tŕstie. Ako to dopadlo? To už necháme na rozprávanie jednej z členiek klubu, Andrey Blahovej, ktorá Vás svojim opisom cesty prevedie po krásach okolitej prírody.
Príroda nevydáva svoje tajomstvá tomu, kto sa pozerá iba očami. Keď k nej vzhliadame srdcom, až vtedy sa s nami podelí o svoje dobre strážené tajomstvá. Poniektorí si ani neuvedomujeme to šťastie, že sme obklopení čistou krásou prírody Slovenského rudohoria. Má schopnosť nás upútať každým kútom a v každom ročnom období. Zimné obdobie, práve v polovici februára, patrí už tradične výstupu na jeden z našich zaujímavých vrchov v okolí. 17. februára organizovali kolegovia z KST Tisovec v poradí už 44. výstup na Tŕstie, s tradičným stretnutím na chate.
O ôsmej hodine ráno prichádza vlak od Rimavskej Soboty a priváža našich priateľov, ale aj turistov z iných turistických klubov. Nič nie je zadarmo a doma na gauči k nám hora isto nepríde sama. Najskôr si preto musíme poctivo našu trasu vyšliapať. V malých skupinkách individuálne a s ohľadom na fyzickú zdatnosť bojujeme každý svoj boj s bielou snehovou pokrývkou. Zdolávame Láň a pokračujeme spolu s našou „dlhoročnou priateľkou“ - žltou turistickou značkou, už roky verne sprevádzajúcou naše kroky, miernejším úsekom cesty pod Čiernou horou. Víta nás jej temná náruč, kde nás, ako vždy, trochu potrápi prudším stúpaním. Od druhého informačného panela náučného chodníka nad studničkou pokračujeme na Pasiečky, odkiaľ sú čarovné výhľady na Kochy, Hradovú, Vysoký vrch, Kozák, Šajbu, Voniacu, Muránsku planinu a časť východných Nízkych Tatier spolu s Kráľovou hoľou.
Na Pavlovke máme 3.panel náučného chodníka. S pribúdajúcou nadmorskou výškou nám odbúdajú svetské starosti, myseľ sa čistí a vytvára priestor pre všetky zmyslové a zrakové vnemy. Prírodná panoráma je nádherná a spolu so slnkom zaliatou južnou a západnou stranou Slovenského Rudohoria, s blízkou Ostrou, nám ponúka zmes neopísateľnej prirodzenej krásy. Pohľadom ešte pohládzam Hradovú a pozrite tam vedľa, v diaľke! Už celú večnosť si lenivo a nerušene leží majestátny „stôl“, Klenovský Vepor. Slnečné lúče nás sprevádzajú po celý čas až na vrchol Tŕstia (1121 m. n m.). Biela prikrývka sa pod jeho lúčmi ligoce ako drahokamy. Pod Tŕstím si neodoprieme chvíľku, aby sme sa nepokochali krajinným obrázkom Muránskej planiny, Nízkych aj Vysokých Tatier a Stolických vrchov.
Temeno Tŕstia nás už trpezlivo víta a my prechádzame popri studničke, skrytej pod poriadnou dávkou bielej periny, až k mohyle zanieteného botanika Václava Vraného. Brodiac sa bielou očistou zdolávame posledný kus úseku cesty a popri rázcestí turistických značiek na Tŕstí dosahujeme cieľ našej dnešnej potulky. Pobudneme na chate v príjemnom prostredí, spolu s priateľmi a tradičnou výstavou fotografií Milana Slabeja. Stretávame tu ľudí z rôznych končín nášho kraja, ale aj všetkých vekových skupín. Spája nás však spoločná vášeň pre lásku a rešpekt k matke prírode. Teší nás aj fakt, že TO KOS Rimavská dolina má aj na tomto ročníku výstupu najpočetnejšie zastúpenie a to v počte až 39 našich členov.
Tak, ako má všetko svoj začiatok a koniec, prichádza aj moment rozlúčky. Naše kroky sa znova rozchádzajú, aby sa o rok opäť mohli spojiť na týchto prekrásnych miestach. Pre dnešok nám ostáva už sa len vydať späť po vlastných vychodených stopách v snehu do Tisovca. Čo dodať na záver dnešného turistického dňa plného aktívneho oddychu? Len som sa utvrdila vo svojom presvedčení, že radšej budem zbierať zážitky, než materiálne veci.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: Milan Slabej
*Opravené 5.3.2018 nakoľko turisti z KST TO KOS Rimavká dolina sa akcie iba zúčastnili
