Menu
Kedy je vhodnejšia doba na rozhovor s domácim cyklistom, o bicyklovaní a cyklotrasách, ak nie v čase, keď je najskloňovanejším pojmom v športových správach Tour de France? - povedali sme si v redakcii a "načasovali" stretnutie s mladým rimavskosobotským športovcom Kamilom Juhaniakom (ktorého čitatelia Rimava.sk dobre poznajú). Neprišiel v drese, ani na bicykli. No z jeho rozprávania bolo hneď jasné, okolo čoho sa momentálne točí jeho svet a že krútením do pedálov chce ešte pár rokov dávať do pohybu svoje najväčšie sny.
Kedy ťa cyklistika takto "strhla"?
Bola to taká kľukatejšia cesta. Nešlo to tak, že som zložil pomocné kolieska a odvtedy bicyklujem.
A ako to teda bolo?
Šport ma bavil odmalička. Už ako desať - jedenásťročný som hrával hokej ale tréningy som nemal až tak rád. Potom som skúšal plávanie. No – pravdupovediac, viac času som trávil v sprche, v bazéne mi bola poriadna zima (smiech). Takže toto sa tiež rýchlo skončilo. A prešiel som na modelársky krúžok.
Modelársky?!?
(smiech) Veru. Ale tiež to trvalo len 14 dní. Ja som sa stále tak nejak hľadal alebo čo. Dokonca ma zaujal aj stolný tenis. Trénoval som, bol som na turnaji, tam som skončil štvrtý ale potom som cítil, že takýto pohyb mi nestačí.
Takže si sadol na bicykel.
Ja som sa vždy rád bicykloval, s kamarátmi sme sa "vozili" po Jesenskom, kde som v tom čase býval. Potom sme sa presťahovali do Dražíc, tam sú dve ulice takže som začal chodiť viac do okolia. Prvá trasa mala 16 kilometrov a zdalo sa mi to veľa. No po pol roku, asi ako 15-16 ročný som už jazdil stovky.
A prvé preteky prišli kedy?
Keď som mal sedemnásť, boli to preteky v horskej cyklistike vo Vlkanovej. Trasa viedla lesom, po blate, do cieľa som prišiel špinavý až po uši, s kŕčmi v nohách, s rozbitým kolenom. Aj som sa čudoval, čo tam vlastne robím. Ale o dva dni som si povedal: idem zase! A potom som už začal chodiť častejšie na preteky.
Úspechy na seba nenechali dlho čakať, však?
Na tretích pretekoch som sa v kategórii juniorov postavil na stupeň víťazov. Práve vtedy som pocítil, že cyklistika by mohla byť pre mňa ten správny šport. V auguste 2010 mi rodina kúpila cestný bicykel – Cannondale. O dva týždne som išiel na prvé cestné preteky v Kláštore pod Znievom a v kategórii mužov do 39 rokov som bol v prvej desiatke. O pár dní boli ďalšie preteky v Halíči, tam som skončil medzi mužmi na treťom mieste. Potešilo.
Nebolo to tým "saganovským" bicyklom?
(smiech)
Odvtedy si už absolvoval mnoho pretekov – čo považuješ doteraz za svoj najväčší úspech?
Úspech alebo výsledok? Pre mňa sú to dve rôzne veci. Najviac sa teším z toho, že som sa zúčastnil na pretekoch Okolo Slovenska. Už len dostať sa tam bol úspech, bol to môj sen.
Samozrejme, nemôžem sa porovnávať s niektorými cyklistami, ktorí štartovali, no vydržal som do druhej etapy. Veľmi sa mi páčilo, sú to preteky, ktoré majú meno, vládla tam úžasná atmosféra, ľudia nás povzbudzovali. Bol to zážitok.
A čo teda tie naj výsledky?
Asi časovka pretekov Glocknerkoenig v rakúskych Alpách (Kamil tu bol vyhlásený za 16. najlepšieho alpského vrchára do 29 rokov a stal sa najlepším slovenským cyklistom z 18-tich ročníkov Glocknerkoenigu, pozn. red.)
Alebo aj nedávne preteky v Passo dello Stelvio, to bol doteraz môj najnáročnejší výstup, v kategórii muži do 29 rokov som skončil ôsmy. A možno aj Suchá nad Parnou, lebo vďaka týmto pretekom ma nominovali do reprezentácie.
Aktuálne si v Čechách – prečo?
Len kvôli tréningom. Vlani na jeseň, po sezóne, som zháňal tím. Vedel som, že potrebujem kvalitné zázemie. Kontaktoval som Inter Bratislava ale chvíľku to trvalo, tak som sa medzičasom odhodlal aj na to, že som oslovil výborného českého trénera a vynikajúceho cyklistu Františka Trkala, ktorý viedol aj tím Favorit Brno. Má za sebou veľa úspechov a bohaté skúsenosti, perfektne pristupuje k športovcom. Tím mal síce beznádejne plný ale dohodli sme sa na tom, že ma bude trénovať.
Dovtedy si bol taký "samouk"?
Áno, študoval som literatúru, časopisy o cyklistike, dokonca som odkukával aj priamo z televíznych prenosov rôznych pretekov (smiech). Ale trénoval som viac-menej inštinktívne, na základe pocitov.
S profi trénerom asi prišla výrazná zmena...
Oproti minulému roku sa mi tréningový plán zvýšil o 80 percent. Začali sme spolupracovať po sezóne, takže sme odštartovali zimnú prípravu: posilňovňa, plávanie, beh, turistika aj bicykel.
Asi skôr stacionárny, nie? 🙂
Na ten sa musím v zime strašne namotivovať, nebaví ma krútiť štyri hodiny na jednom mieste, to je ako za trest. Ale jazdil som aj vonku, tak do mínus 7 stupňov. Vydržal som maximálne tri hodiny, potom to už bolelo.
Novú sezónu si však už začal s Interom.
Áno, ozvali sa mi z Bratislavy takže oficiálne jazdím za Inter, medzičasom sme boli aj na sústredení v Chorvátsku.
Ale stále som v Brne, tam trénujem. V hlavnej príprave som absolvoval spoločné tréningy. Skupinový tréning je totiž lepší ako keď idem osamote, vtedy sa dá lepšie simulovať pretekové nasadenie.
cyklista Kamil Juhaniak
A chceš pokračovať v Interi?
Chcel by som sa dostať do kontinentálneho tímu. Na Slovensku sú tri – Banská Bystrica, Dohňany a Trenčín. Pochopiteľne, je to ťažké, ešte mi k tomu chýba nejaký ten výsledok. No do konca sezóny ma čaká minimálne osem pretekov, medzi nimi aj také, ktoré by mohli zavážiť.
Ako vyzerá tvoj bežný tréningový deň?
Taký "pohodový". Ráno príprava, strečing, joga, tri až päť hodín na bicykli, potom doplním energiu a opäť strečing alebo joga. Sú dni, kedy mám aj dvojfázový tréning. A tiež jeden deň v týždni, kedy nejazdím. Niekedy sa už aj teším, že si nemusím sadnúť na bicykel, lebo ma bolí zadok (smiech). Človek môže mať akékoľvek kvalitné sedlo, tomu sa nevyhne.
Máš nejaký vysnívaný model bicykla?
Asi ten, ktorý mám teraz. Dostal som ho len nedávno, je to opäť Cannondale, som verný tejto značke a som s ňou maximálne spokojný.
Má to niečo spoločné s tým, že aj Sagan...
..predovšetkým som si ju vybral preto, že patrí k svetovej špičke. Ale jasné, aj preto, že na takomto bicykli jazdí v súčasnosti asi náš najznámejší pretekár. Mal dokonca presne tento istý model. Niekedy na mňa preto na ceste aj pokrikujú "aha Sagan!"
Na Slovensku veru zavládla riadna Saganománia.
Verím tomu, že aj kvôli nemu veľa ľudí sadlo na bicykel. Podľa mňa má tento šport v poslednom období oveľa viac fanúšikov. Pred pár rokmi som počas tréningu tu na okolí stretol dvoch – troch cyklistov. Teraz aj dvadsať. Aj vďaka Saganovi či bratom Velitsovcom sa cyklistika určite dostala na Slovensku viac do popredia.
Je pre teba osobne Peter Sagan vzorom?
Vzor asi nemám. Ale obdivujem ho, držím mu palce. Páči sa mi na ňom aj to, aký je spontánny, ako sa dokáže tešiť z úspechu, osláviť víťazstvo...
...zviditeľniť hostesky... 😉
(smiech)
Sleduješ "našich" aj na Tour de France?
Pravdupovediac, v tom čase, keď v televízii idú prenosy, som aj ja zvyčajne niekde na ceste a trénujem. Ale priebežne sledujem, čo je nové, ako sa vyvíjajú jednotlivé etapy, aké sú umiestnenia a podobne. Napríklad ten tesný Saganov dojazd – sám som niečo podobné zažil, vlani v lete v maďarskom Salgótarjáne. V záverečnom špurte rozhodli doslova milimetre. Je to fakt hrozný pocit, ešte niekoľko dní mi to vŕtalo v hlave.
Nesnívaš aj ty sám o štarte na Tour?
Sú to najslávnejšie preteky ale mne osobne sa viac páči Giro d'Italia. To je môj veľký, odvážny sen, štartovať raz práve v Taliansku. Neraz sa ma niektorí pýtajú "nechcel by si ísť na Tour alebo Giro? Prečo nejdeš?" Ako keby to bolo len o chcení (smiech). Samozrejme, kto by nechcel. Zúčastniť sa týchto pretekov, to by bolo niečo úžasné. Ja verím, že splniť sa dá všetko, len sa netreba nikdy vzdávať.
Si skôr fanúšik kopcov alebo roviniek?
Z osobného hľadiska mám veľmi rád kopce ale v poslednom čase mi nejak nejdú. Roviny, tie ma až tak nebavia.
Tvoja maximálka?
97 kilometrov za hodinu. Pochopiteľne, pri zjazde.
Nemáš strach?
Nie. Pri takýchto rýchlostiach už nemyslím na nič. "Čo keď spadnem" neexistuje.
Ale už si okúsil tvrdosť betónu po páde z bicykla...
Áno, skončil som so šiestimi narazenými kosťami a niekoľkodňovou stop-kou. No nebolo to mojou vinou, išli sme za dažďa, cesta bola mokrá a cyklista mi nechtiac vbehol do cesty. Ale ani tento pád ma našťastie neodradil od rýchlosti.
Aj pelotóny vedia byť veľmi nebezpečné. Na jednej strane, tí, čo sú v strede, šetria asi štyridsať percent energie ale riskujú kolízie, je to tam o centimetre. Nemôžu vybočiť z tempa ani z trasy, hoci v piatom rade už cyklista nevidí, kadiaľ ide.
Ako najdlhšie si bol bez bicykla?
Vždy v októbri, po sezóne, mám osem dní oddych. To dostanem príkazom.
Určite máš dokonale zmapované domáce prostredie. Ktoré trasy sú tvoje najobľúbenejšie tu, v okolí?
Najradšej chodím smerom na sever od Rimavskej Soboty. Trasa Horné Zahorany - Kraskovo - Rimavská Baňa – Kokava – Chorepa – Klenovec - Hnúšťa – Potok -Hrušovo – Ostrany - Lukovištia a zjazd do Rimavskej Soboty. Toto je podľa mňa nádherná cesta, moja najobľúbenejšia. Má 94 kilometrov, s prevýšením 1 500 metrov. Práve touto trasou povedú septembrové preteky Teatro Okolo Malohontu, veľmi sa na ne teším.
Rád však chodím aj na juh, na Jesenské, Fiľakovo. Smerom na Tornaľu a Rožňavu trénujem vytrvalosť. Čo by som určite neodporúčal, to je trasa na Lučenec. Išiel som tadiaľ len raz, ale je to naozaj nebezpečné.
Sadneš si ešte vôbec na bicykel len tak - rekreačne?
Keď rekreačne, to znamená minimálne 60 kilometrov. Do 60-ky sa mi to neráta.
Stíhaš aj nejaké iné záľuby?
Mám veľmi rád motošport. Keby som nerobil cyklistiku, určite by som jazdil na motokáre, hoci to by bolo asi finančne oveľa náročnejšie. No ani cyklistika veru nie je lacný špás.
Ročne - koľko?
Veľa (smiech).
Len na jedny preteky treba minimálne sto eur. Do roka ich absolvujem najmenej 25. Plus cestovanie, oblečenie, strava, tréner, nejaké tie opravy bicykla. Takže ročne je to asi šesťtisíc eur. Nehovoriac o tom, že kúpa nového bicykla, to je tiež niekoľko tisícová záležitosť.
Ale rekreačne je to asi najdostupnejší šport. Cesty sú všade, netreba nikam cestovať a bicykel má dnes takmer každý.
No ale keď prší, musíš sedieť doma.
Ja nie (smiech). Treba si natrénovať aj extrémne podmienky. Boli už aj preteky, keď voda stála na ceste. Mne osobne robia väčšie problémy horúčavy. Vysoké teploty znášam ťažko, je dôležité mať pri sebe nejaký cukor, veľa piť.
Ale neodhadzuješ fľaše ako to vidíme na pretekoch v televízii(?)
Nieeee...to si ešte nemôžem dovoliť.
Predpokladám, že na narodeniny a na Vianoce dostávaš stále niečo z cykloobchodu...
Najčastejšie áno. Aj keď teraz je pre mňa najväčším darčekom "len" to, keď môžem byť s rodinou. Cez sezónu si ich veľmi neužijem. Ešte som poriadne nebol ani na jednej rodinnej oslave, svadbe, dovolenke. Cez víkend sú vždy preteky.
Máš doma viac dresov alebo bežného oblečenia?
(premýšľa) No veru, keď to tak spočítam, cyklistických dresov je asi viac.
A čo škola, Kamil? Nemrzí ťa, že si po gymnáziu nešiel na vysokú?
Ja som ju úplne nezavrhol, len "odložil". Teraz sa chcem venovať cyklistike. Aj keď sa hovorí, že cyklista je v najlepšej forme okolo tridsiatky... Uvidím, raz na výšku pôjdem. A určite bude nejako súvisieť so športom. 🙂
Zdroj: Rimava.sk (Martina Urbanová)
Súvisiace články:
Kamil Juhaniak sa do štrbín Passo della Stelvia zapísal výborným výkonom
Reprezentant Kamil Juhaniak si splní jeden zo svojich životných snov. Nominovali ho na etapové preteky Okolo Slovenska.
Cyklista Kamil Juhaniak porazil už aj profíkov. Vyšpurtoval si skvelé 2. miesto
Cyklista Kamil Juhaniak porazil najväčších favoritov a opäť si vybojoval 2.miesto
K. Juhaniak si v Maďarsku v najtesnejšom závere pretekov vyšpurtoval 2. miesto v Elite
Juhaniak najlepším slovenským cyklistom v histórii Glocknerkoenigu v rakúskych Alpách
Cyklista Kamil Juhaniak Elitným víťazom v maďarskom Esztergome
VIDEO: Cyklista Kamil Juhaniak na českých pretekoch zo Slovákov najlepší
(viac aj v kategórii Cyklistika v sekcii Šport)
