Martin Knut sa vrátil k maľbe po približne dvadsaťročnej pauze, a to v roku 2011. Plynulo síce nadviazal na svoju predchádzajúcu poetiku, no už na prvý pohľad vidíme odlišnú ľudskú zrelosť, s ktorou k novým plátnam pristupuje. Centrom jeho priestorovo veľkorysých malieb je spravidla subtílna komiksová postava, ktorá, ako nám napovedajú názvy diel, je účastná filozoficko-moralistických situácií. Dalo by sa povedať, že zlomových, alebo hraniných. A práve v tomto humanistickom étose spočíva najväčší prínos Knutovho návratu k maľbe — vďaka nemu vidíme príklad úspešného comebacku, ktorý touto výstavou po prvý raz súbornejšie dokumentujeme.