Menu
Trojdňový multižánrový festival Fraj odštartoval leto veľkolepo. V krátkej dobe mali Rimavskosoboťania a ľudia z okolia možnosť zažiť niekoľko koncertov, divadlá, výtvarné workshopy, kino pod hviezdami i diskusie. Novinkou v širokom programovom spektre bol prvýkrát v dejinách Gemer-Malohontu videomapping. Večerné premietanie bolo predovšetkým oslavou slobody, pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie prostredníctvom svetla a tieňa na fasáde historickej budovy knižnice Mateja Hrebendu na Hlavnom námestí.
Program festivalu bol rozmiestnený v celom meste. V prvý deň už od rána Hlavné námestie obsadili mladí umelci, ktorí vytvárali veľkoplošnú maľbu motýlích krídiel. Tie si časom našli viacero záujemcov, ktorí sa pri nich počas celého víkendu zastavovali a fotili. Na Hlavnom námestí podľa organizátorov namaľované krídla budú už len pár dní. Pódium patrilo diskusii pod názvom Fraj Talks. Mestskú záhradu obsadilo Teatro Tatro, ktoré malým divákom predstavilo rozprávku Červená čiapočka. Súčasťou festivalu boli aj trhy domácich remeselníkov spojené s programom tých najmenších v Čiernom Orlovi. Nechýbal večerný koncert Billy Barman, alebo Katky Málikovej, ktorá patrí k najvýraznejším talentom na slovenskej hudobnej scéne. Súčasťou festivalu bola aj diskusia o slobode s aktérmi Nežnej revolúcie spred 30-tich rokov (téme sa budeme venovať osobitne, pozn. red.).
A čo znamenal FRAJ pre organizátora festivalu? Či bol napriek povinnostiam Frajom aj pre tých, ktorí sa na tejto akcii poddieľali počas akcie alebo aj v priebehu príprav, ktoré trvali približne trištvrte roka? Prezradil netradične jeden z autorov myšlienky Tomáš Bálint z Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote.
„FRAJ je, keď deň čo deň prekonávaš rekordy v počte krokov, aby si bol vždy v pravý čas na správnom mieste. FRAJ je, keď tancuješ na koncerte Billy Barman – hoci tancovať vôbec nevieš (!) – v sále, kde venček absolvovala polovica mesta, a keď sa ozve tvoja obľúbená Svitá, zrazu si uvedomíš, že azda aj v tej Sobote svitá na lepšie časy. FRAJ je, keď pohľadom odháňaš búrkové mraky, aby si následne s pokorou uznal, že nie si žiadny Clark Kent a aj dážď má slobodu padať, kedy sa mu zachce. FRAJ je, keď sedíš na nádvorí Čierneho orla počas koncertu Veca a cez škáru dverí sleduješ prekrásnu sviečkovú procesiu prechádzajúcu ulicami mesta. FRAJ je, keď si na námestí, sledujúc prvý videomapping v dejinách Gemer-Malohontu, podávaš fľašu vína so svojimi kamošmi a uvedomuješ si, že sa deje niečo výnimočné. FRAJ je, keď sedíš o štvrtej ráno na terase Dekáča a počúvaš dojemné horehronské viachlasy Katky Málikovej a jej skvelého ansámblu. FRAJ je, keď tisícikrát objímaš svoju spriaznenú dušu, lebo sa s ňou skrátka po tom všetkom nedokážeš rozlúčiť. FRAJ, to je milión malých zážitkov – pre každého iných, jedinečných a nezabudnuteľných," zhodnotil Tomáš Bálint.
Keď ste si nestihli vychutnať hru svetla a tieňov, prinášame vám projekciu zo sobotňajšej noci.
