Menu
Podľa vedúceho ekonomického odboru Miroslava Bielaka by po prijatí úveru na financovanie haly (6 miliónov eur), aj po započítaní ďalších úverov, ktoré mesto má a plánuje si vziať, stúpla zadĺženosť mesta na 53,84 percent. „V takejto výške žiadna banka nám úver ani neposkytne,“ dodal Bielak, ktorý vysvetlil aj ďalšie podrobnosti súvisiace so zadĺženosťou mesta. Mesto by platilo 10 rokov 600-tisíc eur ročne – s ostatnými splátkami za úvery spolu okolo 1,4 milióna eur, čo je nereálne. „Pokiaľ by bola nižšia (výška úveru, pozn. red.), situácia by sa zmenila,“ dodal.
Slova sa opäť ujal poslanec Roman Vaľo, podľa ktorého sú poslanci za to, aby sa hala v budúcnosti postavila. Preto navrhol bod stiahnuť a odporučil mestu návrh prepracovať. „Peniaze v rozpočte na spracovanie štúdií a expertíz sú, využime ich na to,“ zhrnul. K jeho názoru sa priklonil aj poslanec Michal Demeter z klubu Odvážme sa zrýchliť. Suma, za ktorú by sa hala mohla postaviť, podľa jeho slov vyplynie zo štúdie od architekta.
„Žiadame mesto dopracovať tento materiál touto štúdiou, či sme schopní postaviť túto halu do nejakých troch maximálne štyroch miliónov eur,“ doplnil poslanec Demeter s tým, že následne sa môžu na zasadnutí návrhom zaoberať. „Či si to mesto môže a či si to chce dovoliť,“ dodal s tým, že súhlasia so sumou približne 4 milióny eur vrátane dotácie.
Článok pokračuje pod reklamou
Podľa slov primátora mesta si mesto môže dovoliť postaviť halu za 3-4 milióny eur. „7,2 milióna si mesto nemôže dovoliť,“ vyslovil sa primátor, ktorý chcel, aby poslanci o návrhu diskutovali aj počas zasadnutia. Ako ďalej povedal, nie je si istý, či za sumu okolo 4 miliónov by hala spĺňala parametre stanovené výzvou. „Dám to urobiť,“ povedal ďalej na margo požadovanej štúdie.
Po diskusii napokon primátor mesta Jozef Šimko návrh stiahol.
Do výzvy sa mesto v prípade záujmu musí zapojiť do konca júna 2022.
