Menu
Palárikova Raková patrí k najvýznamnejším ochotníckym divadelným prehliadkam na Slovensku. Jej 50. ročník, bol aj s účasťou rimavskosobotského Divadla Havran, ktoré od roku 2015 pracuje pri Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Tento jubilejný ročník prehliadky bol pre rimavskosobotské divadlo výnimočný, no najmä úspešný. Redakcia Rimava.sk sa preto opýtala zakladateľa divadla, riaditeľa ZUŠ, scenáristu, režiséra a v tomto prípade aj hlavného protagonistu, Mariana Lacka, aký významný úspech im priniesol okrúhly ročník tejto prehliadky ochotníckych divadiel.
Údajne ide o najvýznamnejšie ocenenia divadla z Rimavskej Soboty za posledných 25 rokov?
Áno, Palárikova Raková patrí medzi vrchol v slovenskom ochotníckom divadle. Svedčí o tom aj to, že na jej jubilejnom 50. ročníku hosťovsky vystúpilo aj Slovenské národné divadlo! Pred 25. rokmi, v roku 1992 sme 25. Palárikovu Rakovú vyhrali s Divadelným súborom Divosud a hrou „Kauza Ťapákovci“ v réžii Ľuba Šárika. Som rád, že po štvrťstoročí prešlo ťažkým výberom do finále opäť divadlo z Rimavskej Soboty a symbolicky po 25 rokoch sa vracia opäť s palmou víťazstva. Teší ma to aj z dôvodu, že to vnímam ako vzdanie pocty a úcty voči tým sobotským divadelníkom a hercom, ktorí už nie sú medzi nami, ako Janko Plichta, Jaro Štětina, Paľko Belán,...
Získali tunajšie divadlá nejaké ocenenia na tejto národnej prehliadke za spomínaných 25 rokov?
V roku 1999 sme získali „striebro“ s hrou J. Barča-Ivana: „Dvaja“ a ja som vtedy dostal aj Cenu za herecký výkon v roli Augusta. V obidvoch týchto hrách patril medzi protagonistov aj Paľo Belán, či Roman Čarnoký. Prvý už žiaľ nie je medzi nami, Roman v súčasnosti hráva aj v Divosude aj v Havranovi.
Aké konkrétne ocenenia a s akou hrou získalo Divadlo Havran na tomto jubilejnom ročníku?
Divadlo Havran bolo tohto roku vybrané do „finále“ s divadlom jedného herca „Žobráci“. Scenár som napísal podľa rovnomennej novely Stanislava Rakúsa. Režíroval aj hral som to sám, keďže je to monodráma, ale treba dodať, že dramaturgicky a režijne mi pomáhali Ľubo Šárik, Vlado Sadílek z Bratislavy a Dana Turanská z Banskej Bystrice. Hra mala premiéru v júli 2015 v Univerzitnej knižnici v Bratislave v rámci pripomienkovej akcie k 75. narodeninám Stanislava Rakúsa. Odvtedy bola hra vybratá či už hosťovsky, alebo súťažne na 7 celoštátnych divadelných festivalov. Na nich dvakrát vyhrala (Gorazdov Močenok, Palárikova Raková), raz som dostal Cenu za najlepší herecký výkon (Celoslovenský festival divadelných hier s dedinskou tematikou Trebišov) a raz aj Cenu za dramaturgický prínos (Palárikova Raková). V Čadci na 50. Palárikovej Rakovej to bola 25. repríza (opäť tak trochu symbolicky - po 25 rokoch, 25.repríza)
Ako ste prijali toto ocenenie? Čo to pre vás znamená?
Keďže za 1. miesto som okrem Diplomu dostal aj Zlatú medailu Jána Palárika a tiež individuálne ocenenie Diplom za dramaturgický prínos a k tomu Striebornú medailu Jána Palárika, bolo to neuveriteľne úspešné predstavenie. A to pôvodne vzniklo vlastne „len“ pri príležitosti spomienkového večera k 75. narodeninám Stanislava Rakúsa. Za takmer dva roky hrania a po 25 reprízach treba povedať, že táto hra je divákmi veľmi kladne prijímaná po celom Slovensku, od Trebišova po Bratislavu! Žobráci, ako aj celá tvorba Stanislava Rakúsa je taká „moja srdcovka“ od roku 1985, keď som sa s touto tvorbou aj autorom zoznámil. A samotnú novelu Žobráci som inscenoval po rokoch 1997 (činohra s Divadlom PICTUS) a 2005 (divadlo mladých s Divadlom Alterna) už tretí krát. Tentoraz ako monodrámu a zdá sa, že tu sa mi podarilo najviac priblížiť poetike literárnej predlohy.
Akú rolu hráte v tejto monodráme? Prečo práve Žobráci, podľa rovnomennej novely Stanislava Rakúsa?
Samozrejme, v monodráme, keď hrám sám, hrám hlavnú rolu...(smiech)... Jána Bludoviča, zvaného Leb. Ale stvárňujem tam vlastne niekoľko postáv v niekoľkých príbehoch žobráckej rodiny Bludovičovcov. Príbeh sa odohráva na začiatku 20. storočia, ale svojím leitmotívom, ktorý je „o ľudskosti a o hľadaní blížneho svojho“, v tomto prípade brata, ktorého 50 rokov nevidel, je aktuálny v každej dobe. V monodráme je použitých množstvo postupov z činoherného aj bábkového divadla, najmä v animácii predmetov, ktoré sa pred očami diváka menia na postavy (žobrácka palica, vojenská čiapka, ponožka, starý kabát,...) Žobráci nie sú len témou minulého storočia alebo dnešných dní, je to vysoko nadčasové, aj preto som sa do toho pustil.
Ako dlho trvala príprava?
Príprava inscenácie trvala v prvej fáze 2 mesiace, ale odvtedy vlastne pred každým hraním. Podnes mám za sebou viac než 70 skúšok + 25 repríz.
Je Palárikova Raková postupová súťaž?
Táto súťaž je postupová v tom, že na celoslovenské „finále“ do Čadce a Rakovej sú na základe zaslaného videozáznamu vybraté tie najlepšie inscenácie zo Slovenska a tiež zahraniční hostia (Česko, Srbsko, ale aj SND). Takže tam bolo treba postúpiť a to je už najvyššie „poschodie“ tejto súťaže. Odtiaľ si vás ale môžu vybrať na iné festivaly na Slovensku aj v zahraničí. To sa črtá aj pre Divadlo Havran.
Čo bude ďalej?
V tejto sezóne Divadlo Havran pripravilo novú hru. Je ňou tragikomédia z talianskeho vidieka, podľa Luigiho Malerbu: Láska v studni. Máme za sebou už niekoľko repríz, na krajskej prehliadke Zochova divadelná Revúca sme s ňou získali 3. miesto + Cenu diváka, takže je to zatiaľ tiež úspešná hra. V nej už účinkujú piati herci. Chystáme sa s ňou, ale aj so Žobrákmi na ďalšie festivaly na Slovensku, Českej republike, Poľsku a Srbsku. Do ďalšej sezóny pripravujeme až 3 inscenácie. Jednu rozprávku pre najmenších, jednu monodrámu, alebo hru s malým obsadením a jednu väčšiu alternatívno – činohernú inscenáciu. Na to potrebujeme samozrejme aj viac hercov a preto sme pripravili na 3. júla konkurz na hercov a herečky. Prihlásiť sa môže každý kto dosiahol vek 18 rokov buď na facebooku, alebo telefonicky 0905 549 342.
Pozrite si upútavku divadla Havran na monodrámu Žobráci
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Marian Lacko
