Rimava.sk - správy - Rimavská Sobota a okolie

Rimavská Sobota, spravodajský portál, správy, informácie z regiónu

Dejiny školstva a ich temnejšia stránka, pamätajú si ju múry Gymnázia na „Daxnerke“

Komentujte

Dejiny školstva v Rimavskej Sobote majú svoju bohatú históriu. V meste na rieke Rimava boli nielen odborné školy, ktoré vychovávali budúcich umelcov, rezbárov, hrnčiarov či dokonca pôrodné baby. V Rimavskej Sobote majú svoju históriu aj gymnáziá. A hoci v nich študovali rôzne významné osobnosti Rimavskej Soboty, história gymnázia na dnešnej Ulici Daxnerovej má aj svoju temnejšiu stránku.

Gymnázium, ktoré až do vzniku Československa v roku 1918, bolo cirkevným sa stalo štátnym. „V Rimavskej Sobote bolo zriadené Československé štátne maďarské gymnázium so slovenskými pobočkami (slovenské triedy sa otvorili v školskom roku 1920/1921). Gymnázium neskôr premenovali na Československé štátne gymnázium,“ priblížila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová. Ako doplnila, postupne sa otvárali aj ďalšie slovenské triedy.



„Pod vedením riaditeľa Jána Falubu študovali na gymnáziu aj mnohí žiaci zo sociálne slabších rodín. Učebnice vychádzali postupne za pomoci mnohých českých pedagógov. V 30-tych rokoch pôsobilo na gymnáziu viacero českých profesorov,“ spomenula. A práve vtedajší riaditeľ Faluba sa stal takpovediac jedným z hlavných aktérov, žiaľ tragickej udalosti.

Podľa riaditeľky žiak VIII. maďarskej triedy Štefan Vályi 8. júna 1926 s revolverom Browning požadoval od riaditeľa školy, aby mu opravil nedostatočnú známku zo slovenského jazyka. „Konflikt sa skončil tragicky, žiak na riaditeľa vypálil tri rany a ľahko ho poranil. Žiak po konflikte spáchal samovraždu,“ opísala tragickú Bodorová tragickú udalosť. A čo sa stalo so zraneným riaditeľom? Podľa riaditeľky mal po tomto incidente trvalé následky. „A to na ľavej ruke, ktorú mal už do konca života ochabnutú,“ spomenula.

História je bohatá na rôzne životné príbehy či situácie. Medzi ne však patria aj tie menej príjemné až tragické ako bola táto. Žiaľ, s takýmito tragickými udalosťami aj na pôde školstva sa stretávame aj dnes. Našťastie Rimavskú Sobotu v jej novodobých dejinách takéto udalosti obchádzajú. Napriek tomu na históriu netreba zabúdať, ale si ju pripomínať a zobrať si z nej ponaučenie.

Zdroj: Rimava.sk

Titul Kvízmajster putuje už po tretíkrát do Gymnázia Ivana Kraska

Komentujte

Štvrtý ročník zábavno-vedomostnej súťaže Kvízmajster, ktorú organizuje Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote, už pozná svojich víťazov. Stali sa nimi maturanti z Gymnázia Ivana Kraska – Erik Csabay, Patrik Kovács a Lukáš Nôta. Podarilo sa im to na tretí pokus, keď v predchádzajúcich dvoch sériách skončili najprv tretí a vlani dokonca na druhom mieste. V tohtoročnom finále si s prehľadom poradili so svojimi mladšími spolužiakmi z II.A. Na 3. mieste sa umiestnili študenti V.H zo SOŠ obchodu a služieb v Rimavskej Sobote, ktorí uspeli v súboji proti gymnazistom z Revúcej.

Semifinálové kolá prebiehali v stredu, 11. decembra, v divadelnej sále Domu kultúry už od skorých ranných hodín. Súťažiaci sa museli popasovať s desiatkami otázok a interaktívnych úloh z oblasti slovenskej a regionálnej kultúry. Nechýbali však ani zaujímaví hostia. „Svojou návštevou nás poctil Marek Hriň, zakladateľ internetového obchodu Gemerská debnička, ale aj Mirka Čierna, ktorá sa zaoberá výrobou včelích voskových obalov Môj obal,“ priblížil Tomáš Bálint, autor projektu Kvízmajster.

Finálový duel, ktorý sa odohral vo štvrtok, 12. decembra, otvorilo tanečné vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote pod vedením Júlie Dobrockej. V choreografii spojili viacero druhov tanca a chceli tak dokázať, že aj na modernú hudbu sa dajú tancovať klasické štýly. Vystúpenie svojou interpretáciou skladby Páslo dievča pávy osviežila samotná autorka choreografie. Piesňami slovenskej populárnej hudby zase divákov potešili žiaci a pedagógovia Základnej umeleckej školy v Jesenskom.

Chýbať nemohol ani Slavo Hlásny, ktorý v Rimavskej Sobote už druhý rok organizuje populárne kvízové večery pre širokú verejnosť pod názvom Kvízmajster liga. Na interaktívny 10-kolový súboj proti rekordmanovi relácie Duel si trúfol odvážny študent Samuel, spolužiak neskorších víťazov z Gymnázia Ivana Kraska. Súperi mali za úlohu správne lokalizovať miesto na mape, priradiť nárečové slová k obrázkom, doplniť text piesne, zdolať súpera v pexese či dešifrovať tradičné jedlá regiónu ukryté v prešmyčkách. So skóre 8:3 sa napokon z víťazstva tešil Samuel.

O zábavu sa počas oboch dní staral ostrieľaný moderátor Cyril Žolnír, známy aj ako rimavskosobotský Martin Nikodým. V jednej z otázok si však organizátori vystrelili aj z neho. Súťažiaci dostali za úlohu identifikovať Žolnírovu podobizeň upravenú populárnou aplikáciou FaceApp. Podobných vtipných momentov sa však v súťaži objavilo viacero.

Kvízmajster má tak za sebou ďalší úspešný ročník. A hoci budúci rok bude obľúbený projekt zážitkového vzdelávania pauzovať, organizátori sľubujú, že po prestávke sa vráti v ešte lepšej forme a s výraznými novinkami.

Kompletné výsledky:

  1. semifinále
    Gymnázium Ivana Kraska, II.A (5200 bodov)
    vs.
    Stredná odborná škola obchodu a služieb, V.H (5000 bodov)
  2. semifinále
    Gymnázium Ivana Kraska, IV.A (3600 bodov)
    vs.
    Gymnázium Martina Kukučína, Septima (3300 bodov)

Finále
Gymnázium Ivana Kraska, IV.A (5800 bodov)
vs.
Gymnázium Ivana Kraska, II.A (3500 bodov)

Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

SOŠOS: Súťaž v príprave zemiakového šalátu bola jedinečnou na Slovensku. Víťazi stavili na domácu overenú kvalitu

Komentujte

Medzinárodná súťaž v príprave zemiakového šalátu, ktorá sa nielen v Rimavskej Sobote ale pravdepodobne aj na Slovensku konala po prvýkrát, zaujala viacero škôl. So svojimi žiakmi prišli vo štvrtok, 5. decembra, na pozvanie do vynovenej reštaurácie Mladosť, aby počas adventného obdobia predviedli svoje zručnosti. Súťaže sa zúčastnilo šesť škôl, prevažne v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického kraja. Jedna škola prišla z Kazincbarciky s kuchárom, ktorý sa stal majstrom na súťaži vo Fínsku.

Prácu študentov hodnotili certifikovaní komisári a zároveň aj členovia Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov René Kotlas a Radoslav Skurčák. Predsedom poroty bol šéfkuchár Richard Cisár. Podľa porotcov išlo aj o spríjemnenie adventného času tradičným jedlom ako je zemiakový šalát, základnými surovinami tak boli zemiaky či majonéza. „Potom záležalo už len na fantázii a kreativite súťažiacich,“ priblížil pre Rimava.sk Cisár, podľa ktorého súťažiaci svoje šaláty doplnili ananásom na sladko či na spôsob rybacieho šalátu. Ako ďalej spomenul, porta hodnotila hygienu, spracovanie surovín, krájanie, zručnosti, ale aj sezónnosť potravín.



„Robili aj z čerstvých surovín čo som bol veľmi milo prekvapený. Najviac bodov sa dostávalo za celkový vzhľad a celkový dojem prezentácie. Kvalita jedál bola veľmi dobrá, bolo to veľmi chutné,“ priblížil Cisár. Zároveň dodal, že v globále sa stále dajú robiť vylepšenia a medzi študentmi na súťažiach badá, že sa boja viacej ochutiť či osoliť jedlo. „Ale od toho sú tu, aby sa to naučili,“ dodal predseda poroty, ktorá za najlepšie ohodnotila domácu Strednú odbornú školu obchodu a služieb (SOŠOS).

Vo víťaznom šaláte nechýbali prepeličie vajíčka. Bol lahodný a nie príliš diétny

„Robili sme klasický šalát zo zemiakov,“ povedal Peter Slovák z nadstavbového štúdia víťaznej SOŠOS Rimavská Sobota. Podľa jeho slov na prípravu použili vajíčka, zeleninu, majonézu. Na stole mali šalát vyzdobený aspikom, prepeličími vajíčkami či terinou z tatárky a bieleho jogurtu. Ako prezradila majsterka SOŠOS Judita Melišíková, ľahkosť šalátu zabezpečili šľahačkovou smotanou. „Tak je šalát ľahší a dodáva mu príjemnú chuť,“ povedala Melišíková a s úsmevom dodala, že zvykli použiť aj jogurt, no ten je podľa viacerých chlapov príliš diétny. „A o tom sú aj Vianoce aby sme sa radovali z dobrého jedla aj zo všetkého,“ priblížila majsterka, u ktorej na štedrovečernom stole nechýba takýto šalát. „To musí byť. Robievame ho tak isto, ako aj teraz na súťaži,“ podotkla ich rodinný recept na šalát, ktorý pripravili skúsení študenti SOŠOS. „Títo žiaci boli už so mnou boli niekoľkokrát na súťažiach. Majú dobré bunky čo vedia dávať chute. Verila som im,“ zdôraznila Melišíková.

SOŠOS Rimavská Sobota je prvá škola, ktorá organizuje na Slovensku takúto súťaž

Podľa Jany Slačkovej z odboru školstva úradu BBSK, uvítali iniciatívu domácej Strednej odbornej školy SOŠOS Rimavská Sobota, ktorá už niekoľko rokov organizuje medzinárodnú súťaž FoutFest, a teraz prišli s ďalšou myšlienkou. „Máme takéto školy radi pretože stále prichádzajú s novými nápadmi a je to prvá škola, ktorá organizuje na Slovensku takúto súťaž,“ povedala Slačková. „Táto akcia má viac rozmerov. V budúcnosti by sme ju cheli rozšíriť ešte o ďalšie školy,“ povedal pre Rimava.sk Jaroslav Bagačka, riaditeľ SOŠOS, ktorý ocenil záujem významných hostí, medzi nimi bol aj majster z Maďarskej republiky Csaba Parrag, ktorý má medzinárodné úspechy a je majstrom Fínska. Na vyhodnotení získali špeciálnu cenu za kreativitu. „Svojim kreatívnym umením nádherne pripravili šalát,“ skonštatoval Richard Cisár. Ich recepty zaujali viacerých záujemcov, ktorí sa prišli dotazovať na jednotlivé recepty. Na prípravu ich jedál použili fialové, žlté či biele zemiaky, špeciálnu penu vyrobenú zo zázvoru, citrónu, šľahačky, smotany ale aj červenej repy. Využili aj chuťovku ako upečenú červenú cibuľu preliatu octom.

Podujatia SOŠOS počas Adventu nekončia

V SOŠOS počas adventu žiakov a majstrov čaká súťaž a výstava adventných vencov alebo športové súťaže žiakov. V Čiernom orlovi pripravujú Dni vianočných jedál. „Budeme mať aj predvianočné posedenie zamestnancov a po novom roku pripravujeme novoročný koncert sólistov slovenskej filharmónie v evanjelickom kostole,“ zakončil riaditeľ Bagačka.

Zdroj: Rimava.sk

Svetoznámy dirigent Ján Valach z Belgicka podporí Hnúšťanský akord aj z druhého sveta

Komentujte

Profesor Ján Valach. FOTO: Hudobné centrum

Svetoznámy dirigent, organista, pedagóg a skladateľ Ján Valach, ktorý sa narodil v Hnúšti a väčšinu života prežil v exile v belgických Antverpách bude podporovať mladých a nádejných hudobníkov z celého Slovenska aj naďalej. Veľký propagátor slovenskej hudby v zahraničí Profesor Valach sa dožil 94 rokov. Zomrel minulý mesiac, 20. novembra a pohreb, zádušná omša v kostole, bude 14. decembra v Antverpách. Informáciu pre Rimava.sk potvrdila predsedkyňa odbornej komisie súťaže Hnúšťanský akord Gabriela Füssyová. Ako ďalej priblížila, jeho poslednou žiadosťou pred smrťou bolo, aby ľudia nenosili kvety a vence na jeho pohreb, ale aby urobili zbierku, ktorá potom podporí medzinárodnú súťaž Hnušťanský akord, ktorej bol dlhé roky odborným garantom.

Profesor Ján Valach

„Komunikovala som s pani, ktorá zariaďuje tieto veci. Hovorila, že Hnúšťa vôbec a aj táto súťaž to boli také jeho srdcovky. Mal radosť, že sa súťaž tak uchytila a má tradíciu. Týmto gestom plne vyjadril to, ako k tým deťom inklinuje,“ ozrejmila Gabriela Füssyová, učiteľka hudobnej náuky, ktorá o Profesorovi napísala knihu k jeho 80-tinám. Volala sa – A z tváre myseľ žiari…. Ako ďalej spomenula, táto informácia ich veľmi prekvapila, aj keď Profesor Valach podporoval túto súťaž viac ako 20 rokov.

„Poznala som sa sním od roku 1995, kedy prišiel na 70-te narodeniny k nám do Hnúšte. Po zmene režimu mu bolo umožnené pricestovať. V Belgicku žil od roku 1968, kedy tam musel ostať,“ začala spomínať Gabriela Füssyová, ktorá mala česť mu so žiačkou zahrať. „Nevedela som, aký je svetovo uznávaný, že je Hnúšťanec a žije v Belgicku. Neučili nás o ňom v škole, bol zakázaný,“ povedala učiteľka s tým, že keby možno vtedy vedeli pred kým hrajú, by mali veľký rešpekt (v roku 1971 mu v rodnej krajine štát odobral všetok majetok a vyhlásili ho za emigranta, pozn hnusta.sk). Odvtedy mala tú časť stretnúť sa sním asi desaťkrát, z toho v Hnúšti štyrikrát. „Boli sme sním v kontakte pri každom zavŕšení ročníka, aj keď v posledných rokoch len telefonicky. Aby deti mali pocit, že ho stretli. Veľmi im fandil, tešil sa tomu záujmu. Bol na ne vždy pripravený. Bol to úžasný človek s veľkou charizmou. Jeho sa nedalo nemať rád,“ zdôraznila.

 

Ako prvý dirigent na svete nahral kvadrofonickú nahrávku, a to Dvořákovu Novosvetskú symfóniu s orchestrom Philharmonica Hungarica.
„My si najviac ceníme, že síce bol koncertný organista, skladateľ a dirigent, ale mal vzťah aj k deťom. Na hudobnú náuku si tiež spomínal ako na nutné zlo, ale táto súťaž že je úžasný nápad takto hravou, zábavnou formou overovať vedomosti. Takto začala naša spolupráca a v súčasnosti už rozbiehame 22. ročník. Teší sa obľube,“ povedala Füssyová a dodala, že patril k prvým, ktorí začali robiť výchovné koncerty pre gymnáziá a stredoškolákov. Podľa jej slov v súčasnosti súťaž už navštevujú žiaci druhej generácie, terajších učiteľov, ktorých účasť na tejto súťaži nasmerovala v štúdiu.



Súťaž vrcholí celoslovenským a medzinárodným kolom na jar a zapojené sú do nej všetky základné umelecké školy na Slovensku. „K nám sa dostanú tí najlepší, býva ich okolo stovky,“ priblížila Füssyová s tým, že ide o rôzne hry, ktoré sa vždy viažu k hudbe. „Keď Valach hral a venoval sa cvičeniu prišiel na to, aké je dôležité napríklad v dejinách hudby ovládať históriu a životopis skladateľa, aby to potom človek vedel interpretovať dôveryhodne. To, čo umelci vytvárajú je odrazom skutočného sveta, ich očami,“ skonštatovala.

Ján Valach získal najvyššie štátne vyznamenanie za propagáciu hudby v zahraničí. Bol aj čestný občan mesta Hnúšťa kde sa narodil v roku 1925, ako syn lekára. Hudobnú školu navštevoval v detstve v Tisovci. Od roku 1944 študoval v Bratislave medicínu, a na konzervatóriu organ a dirigovanie.

Čisto hudbe sa neskôr venoval na Akadémii muzických umení v Prahe. Svoje životné dielo začal v Opere SND, ale neostal len tam. Slovensko reprezentoval aj vo svete – v Egypte ako Profesor konzervatória, v Nemecku ako dirigent a tiež v Belgicku, ktoré sa mu stalo domovom. Pôsobil ako dirigent Antverpskej Kráľovskej opery. Práve tu úspešne uviedol štyri slovenské opery, medzi inými Krútňavu s 18 reprízami.

Sám skomponoval vyše 120 skladieb a napísal veľké množstvo článkov propagujúcich slovenskú hudbu. Ako prvý dirigent na svete nahral kvadrofonickú nahrávku, a to Dvořákovu Novosvetskú symfóniu s orchestrom Philharmonica Hungarica.

FOTO/VIDEO – V Hnúšti súťažili nádejní hudobníci z celého Slovenska

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Hudobné centrum, archív Gabriela Füssyová

Základná škola P. Dobšinského sa zapojila do dvoch projektov, pomôcť môžete aj Vy

Komentujte

Základná škola Pavla Dobšinského sa zapojila do dvoch projektov, s ktorými môžete pomôcť aj Vy. Jeden z projektov podporí Nadácia VÚB v rámci programu Komunitné granty v Banskobystrickom kraji a ten druhý, celoslovenský, sa týka súťaže All Star School – školy, ktoré najviac žijú pohybom.

Projektom, ktorý môže podporiť Nadácia VÚB je z dielne dobrovoľníkov, ktorí chcú vytvoriť Oázu oddychu v areáli základnej školy. Ako uvádzajú, veľká, zanedbaná a nevyužitá školská záhrada sa môže zmeniť na oázu oddychu. „Projekt má naučiť dnešné deti žiť v harmónii s prírodou a zapojiť do práce niekoľko generácií. Pomôže vybudovať miesto, kde sa deti v príjemnom prostredí môžu učiť teoretickým poznatkom aj praktickým zručnostiam. Naučia sa prebrať skúsenosti od staršej generácie a učitelia dúfajú, že tento model budú naďalej praktizovať vo svojom živote: lásku k prírode a radosť z dobre vykonanej práce,“ avizujú dobrovoľníci. Projekt môžete podporiť na tejto stránke.



Druhý projekt, ktorý môžete podporiť by mal za cieľ priblížiť deti ešte viac k pohybu. A to vo forme street-workoutového ihriska, ktoré je hlavnou výhrou v súťaži All Star School – školy, ktoré najviac žijú pohybom. Okrem toho, ak školu podporíte v tejto súťaži môžete aj Vy vyhrať zaujímavé ceny. A prečo sa škola zapojila do tejto športovej súťaže? Ako uviedol pre Rimava.sk Marek Drak, učiteľ telesnej výchovy na ZŠ P. Dobšinského, škola je pre šport a športové aktivity ideálna. „Máme dve telocvične, veľký športový areál, kde sa dajú realizovať rôzne športové hry od futbalu, cez basketbal, hádzanú a ďalšie netradičné športy. Atletický ovál nám slúži pri realizovaní atletických disciplín od vytrvalostných behov až po skok do diaľky,“ povedal. Ako doplnil, workout a rozvoj sily je nevyhnutný pre motorické napredovanie detí a mládeže, a v Rimavskej Sobote takto vybavené ihrisko chýba. „Bolo by tak veľkým spestrením vyučovania hodín telesnej a športovej výchovy,“ ozrejmil.

Školu môžete podporiť na tejto stránke.

Zdroj: Rimava.sk

ROZHOVOR: Do R. Soboty prišla najobľúbenejšia súčasná slovenská autorka kníh pre deti

Komentujte

Knižnicu Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote navštívili v novembri škriatkovia Gabriely Futovej, najobľúbenejšej súčasnej slovenskej autorky kníh pre deti. Počas výnimočnej besedy so spisovateľkou prišli deti nielen zo základných škôl z mesta, ale aj z okolitých obcí. Záujem o účasť na besede bola enormná, a už v letných mesiacoch boli všetky miesta na besede obsadené. Aj to svedčí o popularite spisovateľky, ktorá sa mala stať novinárkou a v súčasnosti pracuje ako knihovníčka v Knižnici pre deti a mládež Slniečko v Prešove. Pre veľký záujem čitateľov rozhovor so spisovateľkou pripravila Janka Pósová z detského oddelenia knižnice. „Venovaný je všetkým, ktorí sa na besedu, pre nedostatok miesta, nedostali.

Počas 19 rokov ste napísala 26 kníh a  stále máte (našťastie) dosť nápadov na ďalšie. Prečo píšete pre deti?
Lebo deti na prvom stupni sú skvelé, pretože sú ešte deťmi, chcú sa s nami hrať, rozprávať, deliť o zážitky, a zároveň sú už dosť veľké na to, aby sme si s nimi dobre rozumeli. Počúvam ich celý svoj život. Či už doma alebo v knižnici, kde pracujem. Hoci sa deti rady smejú, v ponuke zase až tak veľa veselých detských kníh nie je. Mnohé sú milé, sentimentálne, úsmevné, ale vtipné treba pohľadať. Tak som sa snažila túto medzeru zaplátať aj tým, že som začala písať.

Vždy ma rozosmútia slová z úst mladých, ktorí pohŕdajú knihami. Majú neuveriteľné množstvo argumentov, prečo nemať na knihu čas. Pre mnohých strata času. Vytiahnu spomienky zo základnej školy, museli čítať totálne „hovädiny“, ktoré im samotné čítanie znechutilo Je to naozaj pravda? Sú knihy komplikované? Prečo práve zložitosť odrádza ľudí od čítania?
Deti by mali čítať predovšetkým samy kvôli sebe. Aby vedeli písať, aby vedeli rozprávať. Keď bola moja dcéra v druhom ročníku odmietla knihy, vyhlásila, že čítanie nenávidí. Pre mňa to bola riadna rana, ale nechala som ju tak. V treťom ročníku prišla na to, že sa nedokáže pripraviť do školy. Prečítanú látku sa musela učiť naspamäť, lebo obsah nedokázala povedať vlastnými slovami. Povedala som jej: Vidíš? To máš z toho, že nečítaš. Nepoznáš slová, nevieš sa vyjadriť. A teraz dostaneš päťku. Dcéra päťky nechcela, v tomto je dosť ctižiadostivá a poctivá. Potom som jej priniesla knihu Roalda Dahla Čarodejnice a stal sa zázrak. Moje dieťa začalo čítať. Dalo mi síce podmienku, že jej mám nosiť iba také knihy, ako boli Čarodejnice, ale číta.



Ktorá knižka je vaša najobľúbenejšia?
Určite je to kniha Štyri kosti pre Flipra. Vôbec nie je vymyslená, hlavnou postavou je môj prvý pes Fliper, vystupujú v nej moji najbližší, starkí na ktorých v živote nezabudnem. Veľmi sme sa ľúbili. A všetko sa to odohráva na mieste, ktoré je dodnes mojou srdcovkou, aj keď tam už nechodievam.

Ktorá knižka je najznámejšia?
Naša mama je bosorka – patrí medzi tie, ktoré sa v knižnici najviac požičiavajú. Hlavnými hrdinami sú deti – Dominik a Natálka, ktorí sa ako všetci súrodenci hádajú, robia nezbedu aj zakázané veci. Pri náhodnom požiari v byte zistia, že ich mama je čarodejnica, ktorá ovláda kúzla. Aj keď dokáže švihnutím prútika upratať, navariť, vymaľovať, aj tak chce od svojich detí, aby si upratovali, pomáhali pri domácich prácach a nespoliehali sa na čary. Ale čo je zakázané, to najviac láka. Deti sa všetkými silami snažia vymámiť od mamy otváracie kúzlo, aby sa dostali ku kúzelnej knihe, ktorá je ukrytá v trezore za starou skriňou. Ale pravé šťastie sa skrýva v láske a súdržnosti rodiny a nie v kúzlach. Lásku nájdeme v maličkostiach okolo nás.

Píšete pre chlapcov i pre dievčatá, dokonca ste sa spojili so  spisovateľom Romanom Bratom a spoločne napísali knižku o dvojčatách tínedžeroch, ktorí si hľadajú svoje miesto či už v rodine alebo kolektíve.
Každý príbeh je podaný z hľadiska chlapca i dievčaťa, čím vznikajú dva rôzne opisy tej istej situácie, ktoré ukazujú na to, že mužský a ženský pohľad na tú istú udalosť sa môže diametrálne líšiť už v detstve. Písalo sa nám fajn a využívali sme moment prekvapenia, na ktoré musel spoluautor reagovať.

Hlavnými hrdinami vašich kníh sú fantazijné bytosti – čarodejnice, škriatkovia ale aj celkom obyčajné deti, ktoré nájdeme v ktoromkoľvek mieste na Slovensku. O čom píšte radšej?
Spisovateľka: Možno o tom neviete, ale každá domácnosť má nejakého škriatka. Sú skoro neviditeľní a niekedy pomáhajú a niekedy vystrájajú. Napr. ukrývajú ponožky, žiacke knižky a iné veci. Sú to zábavní spoločníci, a kým sa rozbehnú do našich domácností, musia sa v škriatkovskej škole naučiť, ako sa má taký škriatok v ľudskom byte správať. Jedno z najdôležitejších pravidiel je – nikdy sa neukázať dospelému človeku a nenechať sa zožrať mačkou. Škriatkovia sú obľúbené bytosti malých čitateľov a  použila som ich vo svojich dvoch knižkách a jednom šlabikári.

Stáva sa, že sa naša rodina ocitne v ťažkostiach. Aj vy ste ochoreli. Počas liečenia ste sa stretli s deťmi i dospelými a rozhodli ste sa napísať knižku pre deti Prečo?
Deti sú veľmi vnímavé a reagujú na ťažkú chorobu v rodine, keď sa v rodine rozchádzajú rodičia, keď ocko, či mama stratia zamestnanie. Kniha O Bezvláske je príbeh o princeznej Elenke , ktorá sa narodila sa bez vláskov, čo by nebolo nič čudné, ale tie jej nenarástli,  ani keď mala dva roky, ani keď mala štyri roky.

Myslíte, že ju to trápilo? Určite áno, to nebudeme skrývať. Ale postupne zistila…Nebudem prezrádzať, no určite sa vám knižka zapáči.
Rovnako bezvláskový sú aj mnohí chlapi v rokoch – aj skvelý ilustrátor Miro Regitko. Je to kniha, ktorá učí choré deti byť sebavedomými,  dodáva im pocit, že sa nemusia hanbiť a báť, aj keď majú nejaký hendikep, alebo sú pripútané k vozíku.
No a zdravé deti zasa učí tolerancii, pochopeniu a tomu, že nezáleží na zovňajšku, či okolnostiach, dôležité je niečo celkom iné…

Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich zemí, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete. Ak sa už nič z toho neudeje, chvalabohu za to, že ju máme tu. Máte nejaký nesplnený knižkový sen?
Mám. Keby si mohla moja knižka zahrať vo filmovej rozprávke alebo vo večerníčku. To by ma potešilo.
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa nápadov na nové knižky a takých nadšených čitateľov akých ste zažili u nás v Rimavskej Sobote.

Knižnica Mateja Hrebendu spustila v roku 2019 literárny projekt pravidelných stretnutí so zaujímavými autorkami a autormi, ktorí sa venujú tvorbe pre deti, mládež i  dospelých Kniha v srdci, srdce v knihe 2. Cieľom besied, prednášok či motivačných workshopov je podpora čítania, výchova k literárnemu a ilustračnému umeniu a formovanie pozitívneho vzťahu čitateľov k rodnému jazyku.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.


Zdroj: Janka Pósová. Knižnica Mateja Hrebendu Rimavská Sobota

SOŠOS: V budove Mladosti na Železničnej vznikajú stavebné dielne, financovali ich z Akčného plánu

Komentujte

V budove Mladosti na Železničnej ulici v Rimavskej Sobote vznikajú stavebné dielne, ktoré Stredná odborná škola obchodu a služieb (SOŠOS) využije nielen na účely praktického vyučovania. Dielne budú využívané aj na niektoré tréningy pre nezamestnaných. Realizáciu dielní SOŠOS financovala prostredníctvom finančného príspevku vo výške 190 tis. eur z Akčného plánu pre menej rozvinuté okresy.



„Na realizáciu dielní sa použilo približne 160 tis. eur a ďalších 30 tis. eur pôjde na nákup vybavenia dielní,“ uviedol pre Rimava.sk Jaroslav Bagačka, riaditeľ SOŠOS. Ako doplnil, nákup vybavenia ich čaká na jar 2020. podľa jeho slov budú stavebné dielne vybavené podľa normatívu ministerstva školstva SR. Po kompletizácii priestorov ich budú využívať žiaci stavebných odborov Strednej odbornej školy obchodu a služieb. „Okrem toho sa v nich budú realizovať aj niektoré tréningy pre nezamestnaných v rámci Akčného plánu,“ poznamenal Bagačka.

V rámci budovy to ale nie je všetko. Po rekonštrukcii kuchyne a jedálne či realizácii dielní, podľa Bagačku prebieha na budove Mladosti aj výmena okien, ktorú škola realizuje z vlastných zdrojov. „Okrem toho plánujeme aj zateplenie budovy,“ doplnil s tým, že aktuálne sa zateplenie týka budovy školy na Športovej ulici. Práce však ešte čakajú aj tretiu budovu školy, a to budovu Čierneho orla. Podľa riaditeľa plánujú rekonštrukciu spoločenskej sály či hotelových izieb. „Sme obrovský kolos s tromi budovami, tak ideme na to postupne,“ zakončil riaditeľ Bagačka.

Zdroj: Rimava.sk

R. SOBOTA: CVČ Relax a škôlku na Rožňavskej povedú doterajšie riaditeľky. Obidve by chceli opravovať budovy

Komentujte

Centrum voľného času Relax a materskú školu na Rožňavskej ulici v Rimavskej Sobote povedú aj ďalších päť rokov doterajšie riaditeľky. Ich funkčné obdobie začalo v novembri, výberové konanie prebehlo v októbri. Na ich funkcie iní záujemcovia neboli.

Centrum voľného času Relax navštevuje v tomto školskom roku 835 členov v 60-tich záujmových útvaroch, kubov či krúžkoch. Aj naďalej ich povedie Ivana Pivarníková. Ako ďalej pre Rimava.sk Pivarníková uviedla, aj v najbližších rokoch chcú ponúkať atraktívne záujmové útvary, krúžky pre deti. „Podchytiť mládež aby aktívne trávili voľný čas. To je najdôležitejšie,“ priblížila riaditeľka s tým, že chcú pokračovať aj v rekonštrukciách budov. CVČ má v správe tri budovy a jedna z nich je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalšia je Ekorelax, kde podľa Pivarníkovej prebieha výmena okenných rámov, či telocvičňa JUDO, kde okná vymenili už v roku 2016.



„V priebehu piatich rokov sa nám podarilo dosiahnuť nespočetne veľké množstvo úspechov, z čoho sa naozaj veľmi teším. Členovia záujmových útvarov majú naozaj zanietených pedagógov, trénerov vďaka čomu dosahujú krásne výsledky,“ priblížila Pivarníková s tým, že medzi pravidelne oceňovanými sú Folklórny súbor Lieskovček či Háj, ako aj Mažoretky Estrella, džudisti, hokejisti, Tanečný klub La crayons alebo Lodní modelári.

Najstaršiu materskú školu v meste od novembra aj naďalej riadi Jarmila Drobná. Podľa jej slov škôlku aktuálne navštevuje viac ako stovka detí a začiatkom decembra ich čaká už 50 výročie. „Chystáme v máji oslavu,“ povedala pre Rimava.sk Jarmila Drobná, ktorá ako tvrdí, dúfa, že sa im konečne podarí zrekonštruovať budovu škôlky pavilónového typu. Najdôležitejšie je podľa nej vyriešiť statiku a následne okná, ktoré sú v najhoršom stave. Zároveň však dodala, že ju teší záujem rodičov, ktorí im denne zverujú svoje deti. V uplynulých rokoch aj preto rozšírili školu o novú triedu z priestorov po bývalých jasliach.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: CVŠ Relax Rimavská Sobota

R. SOBOTA: Povolanie či pracovné smerovanie si prišli vyberať stovky študentov

Komentujte

Rimavskosobotský Dom kultúry sa v uplynulých dňoch zmenil na centrum burzy informácií o trhu práce. Zaplnili ho stovky žiakov základných škôl z Rimavskej Soboty a regiónu. Prostredníctvom viac ako dvadsiatich prezentačných stánkov mali možnosť porovnať a vybrať si strednú školu, na ktorej by chceli pokračovať vo svojom štúdiu a ďalšom uplatnení sa na trhu práce. Ako Rimava.sk informovala riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote Lívia Koóšová, zastúpených mali 11 domácich stredných škôl z okresu Rimavská Sobota a ďalších 13 škôl zo Slovenska, Lučenca, Zvolena, Banskej Štiavnice, Poltára, Tornale, Banskej Bystrice, Brezna či Bratislavy.

Žiakom sa venovali učitelia, zamestnanci škôl ako aj samotní študenti, ktorí sa snažili zaujať a zodpovedať všetky ich požiadavky. Ochutnať mohli miečané drinky barmanov či jednohubky od domáceho výrobcu Tauris. Medzi dievčatami bol veľký záujem o líčenie či účesy, vypočuť si mohli aj študentov hudobného a dramatického konzervatória.



Svoje miesto tu malo aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, nováčikom tento rok bolo Coworking & start-up centrum Kruháč. Podľa riaditeľky ÚPSVaR Rimavská Sobota skončilo na školách tento rok v septembri 628 žiakov a do evidencie uchádzačov o prácu im pribudlo asi desať percent z nich. V porovnaní s predošlým rokom kedy bolo menej absolventov bolo toto číslo vyššie. „Tento rok teda viac absolventov našlo uplatnenie na trhu práce. Je to mierne zlepšenie,“ povedala Koóšová, podľa ktorej na úrade ponúkajú viac ako stovku pracovných miest.

Aktuálna miera nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota je takmer 15 percent čo predstavuje približne 5 tisíc uchádzačov. Na ÚPSVaR ponúkali od začiatku roka 390 pracovných miest.

V najbližších rokoch bude chýbať na trhu práce viacero povolaní. Pozrite sa, kam nasmerovať štúdium u svojich detí

Zdroj: Rimava.sk

V najbližších rokoch bude chýbať na trhu práce viacero povolaní. Pozrite sa, kam nasmerovať štúdium u svojich detí

1 komentár

V najbližších rokoch bude najviac na trhu práce v Banskobystrickom kraji chýbať hneď niekoľko povolaní. Najvyšší nedostatok vhodných pracovných síl bude na pozíciách predavač. Pracovníci budú chýbať aj v strojárstve (mechanik, operátor, obrábač kovov), obchode s financiami, medzi sociálno-výchovnými pracovníkmi či asistentami alebo aj admnistratívno-ekonomickými pracovníkmi. Vyplýva to z analýzy o uplatnení absolventov na trhu práce do roku 2024. Ako pre Rimava.sk uviedla riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Lívia Koóšová, ide o prvú analýzu rezortu ministerstva v rámci národného projektu, odprezentovali ju na Burze informácií v Dome kultúry v Rimavskej Sobote.

“ Sú to prognózy na trhu práce, na aké štúdium by sa v budúcnosti mali žiaci a ich rodičia v našom regióne zamerať a orientovať, keď sa chcú uplatniť na trhu práce,“ priblížila Koóšová.



Výrazný prebytok očakávajú v oblasti cestovného ruchu, grafiky, umenia a podnikovej ekonomiky a manažmentu obchodu. Podľa riaditeľky ÚPSVaR Rimavská Sobota stále postrádajú záujem rodičovskej verejnosti, ktorá zvažuje kam svoje dieťa dajú na školu. „Pritom už na prvom stupni základnej školy sa profiluje orientácia disťaťa, či to bude humanitný smer, alebo technické zameranie. Dôležité pritom je, aby rodičia vzali do úvahy, ako sa uplatní na trhu práce, lebo toto v rodičovskej spoločnosti veľmi nerezonuje,“ riblížila riaditeľka s tým, že na trhu práce je stále prebytok absolventov humanitných vied. „Uplatnenie potom toľkí nenájdu na trhu práce,“ vysvetlila.

Zdroj: Rimava.sk

Najnovšie články

Reklama

RSS Najnovšie pracovné ponuky