Žiaci rimavskosobotskej Súkromnej strednej odbornej školy už presne vedia, kde sa nachádzajú Azorské ostrovy, pretože tam strávili časť svojho odborného výcviku. Navštívili čarokrásny ostrov, Terceiru, ktorýje od Slovenska vzdialený 4000km. Let z Lisabonu do mesta Praia da Vitoria, kde sídli naša partnerská škola,trvá ešte dve a pol hodiny.
Ako by sme mohli charakterizovať tento ostrov? Je to najzelenšie, najkľudnejšie miesto na svete! Pred odletom sme počuli, že na Azorských ostrovoch nájdeme päťdesiat odtieňov zelenej. Presvedčili sme sa, že to vôbec nepreháňajú. Nenájdete tu ani stopu stresu, ľudia sa nikam neponáhľajú. Ostrovania sú najpriateľskejší ľudia na svete, každý sazdraví s každým. Miestni hovoria dobre po anglicky a radi sa porozprávajú s turistami (ktorých je veľmi málo – okrem nás iba zopár Angličanov a Američanov z luxusnej zaoceánskej výletnej lode).
Po príchode na ostrov sme si pozreli našu partnerskú školu. Perfektne vybavená, sotva pár ročná moderná súkromná škola je financovaná z prostriedkov Európskej únie. Hneď prvý deň sme sa zúčastnili (pre nás) netradičnej stužkovej slávnosti. Škola pripravila rozlúčkovú 4-chodovú večeru pre žiakov. Žiaci sa veselo zabávali spolu so svojimi učiteľmi, spomínali, spievali a predbiehali sa v príhovoroch, v ktorých velebili svojich učiteľov. Bolo to nádherné.
Na odbornom výcviku sme pracovali v dvoch skupinách: príprava jedál a podávanie jedál. Naučili sme sa pripravovať miestne jedlá, ako napr. alcatra, v hlinenej nádobe pečenú chobotnicu, rybu marinovanú v morskej vode s vanilkovým zemiakovým krémom, vývar s mätou. Jeden deň sme sa učili pripravovať rôzne omáčky. Pripravili sme aj najobľúbenejší dezert na ostrove, ktorý pôvodne servírovali na počesť kráľovnej Amélie. Na hodinách techniky obsluhy sme sa zoznámili s novými spôsobmi skladania servítok, prestierania stolov a servírovania. V bare školy sme sa naučili pripravovať miešané nápoje a kávové špeciality.
Vo voľnom čase sme preskúmali tento nezvyčajný vulkanický ostrov. Navštívili sme Biscoitos, kde sa vulkanická voda mieša s oceánskou vodou. Túto príležitosť sme nemohli vynechať, okúpali sme sa v najkrajšom vulkanickom zálive ostrova. Obrovský zážitok bol aj vidieť ako „dýcha Zem“ – ako miestni hovorili, a dolinu zaplaví dym. Jaskyňa Algar da Carvao očarila našu skupinku, pretože pod zemou sa nachádza nielen jazero, ale aj malý dažďový les. Ďalším cieľom bola „Vianočná jaskyňa“, kde sa každoročne koná aj vianočná omša pre veriacich. A keď si myslíte, že týmto sme vymenovali všetko, tak ste na omyle. Nasledovali býčie zápasy, ktoré sú typické z deviatich azorských ostrovov iba na Terceire. Oproti španielskym býčím zápasom tu našťastie nezabíjajú býkov. Navštívili sme aj najväčšie mesto ostrova, starodávne Angra do Heroismo, ktoré je zapísané na zozname Unesco.
Cieľom projektu bolo zoznámiť sa s gastronómiou Azorských ostrovov, čo sa nám podarilo do bodky splniť. Ochutnali sme tu pestované banány, exotické ovocie s názvom anona, ktoré sa chuťou podobá na mango a banán, azorský ananás, ktorý zreje až dva roky a vyzerá úplne inak, ako tie u nás, a jeho fantastická chuť sa ani popísať nedá – treba vyskúšať! Ochutnali sme a dokonca sme aj pripravili typickú špecialitu, alcatru (hovädzie mäso pomaly pečené v hlinenej nádobe, ktoré v minulosti pripravovali v zemi zohriatej vulkanickou činnosťou), jedlá z morských plodov, krvavú jaternicu s figou, ktorú podávajú s miestnym chlebom (boloslevedos) a aj kimu (miestny nápoj z maracuje).
Cez víkend sme si s našimi učiteľmi pripravili miestne jedlá. Kúpili sme čerstvé morské ryby od rybárov, ktoré sme pripravili rôznymi spôsobmi a deň sme ukončili súťažou v príprave miešaných nápojov: z miestnych surovín sme miešali kokteily. Hotové drinky sme ochutnali a ohodnotili. Za najlepšie kokteily dostali žiaci hodnotné ceny. Po toľkých skúsenostiach je iba čerešničkou na torte, že sme získali certifikát a medzinárodne uznaný „Europass Mobility“. Nikdy nezabudneme na tento pobyt a už sa pripravujeme na ďalší, veď o mesiac cestujeme na letnú zahraničnú prax na Menorcu, Mallorcu a Rhodos.
dav 
dav 
PR článok, zdroj: SSOŠ Rimavská Sobota
Škola, základ života. Kto by nepoznal túto prastarú múdrosť. To, že je naozaj stará svedčia aj začiatky školstva nielen vo svete, ale aj u nás, v Rimavskej Sobote. Zakladanie škôl v meste na Rimave siaha až do stredoveku, keď rímskokatolícka cirkev zriaďovala farské školy aj na území stolice. 
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je sprostredkovateľským orgánom projektu Zvýšenie odbornej zručnosti zamestnancov školy, ktorého realizácia začína od februára v Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Rimavskej Sobote. Projekt by mal trvať do konca novembra 2019 a schválená suma 43 486,04 eur je bez spolufinancovania prijímateľom. 
Aj Vy si lámete hlavu nad tým, na ktorú strednú školu by ste mali dať svoje dieťa? Chceli by ste pre neho to najlepšie, najzaujímavejšie? Školu, ktorá mu poskytne najviac? Miesto, kde by sa nenudilo, naučilo by sa veľa nového? 
September trávili žiaci odboru hotelová akadémia SSOŠ-MSZ na stáži projektu Erasmus +. Navštívili španielsku Galíciu a Portugalsko. „My sme boli v meste Marín, a boli sme ubytovaní v hoteli Villa de Marín***,“ hovorí Erik Erdӧdi, žiak III.G triedy. „Prax sme mali zabezpečenú v rôznych podnikoch napríklad Casa Román, reštaurácii špecializujúcej sa na finedining, v hoteli Galícia Palace****, reštaurácii El Caffetín s najlepším tapas barom za rok 2015,2016,2017 a 2018. La Lonja Vella bola zase malá prímorská reštaurácia. Na praxi sme boli rozdelení do kuchyne a obsluhy. Keďže španielska gastronómia je veľmi vyspelá, naučili sme sa pripravovať rôzne jedlá, ako sú napríklad tortilla de espaňola, krokety, rôzne morské plody a mnoho iných jedál. V obsluhe sme sa naučili správne podávať vína a čapovať pivo, naučili sme sa pripravovať obľúbenú španielsku kávu: caféconleche, cafécortado, caffesolo.“ 
Takmer do posledného miesta bola zaplnená divadelná sála rimavskosobotského Domu kultúry. 
V 