Rimava.sk - správy - Rimavská Sobota a okolie

Rimavská Sobota, spravodajský portál, správy, informácie z regiónu

Poľnohospodári sa búria: Na ornej pôde majú vysadiť trávu, tvrdí Zsolt Simon

2 komentáre

V piatok ráno 26. júna si to skupina vlastníkov pozemkov namierila rovno pred Okresný úrad v Rimavskej Sobote. Rozhodli sa podať hromadnú pripomienku k dokumentu s názvom Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Rimavská Sobota. Zjednodušene povedané, štát im chce podľa Zsolta Simona napríklad ich ornú pôdu zmeniť na lúky.

Vlastníci pôdy prídu o svoj majetok, hovorí Simon

Poľnohospodári pod vedením Zsolta Simona vystúpili s pripomienkou, pod ktorú sa podpísalo približne 1 100 majiteľov pôdy v okrese Rimavská Sobota. Vystúpili proti súčasnej podobe dokumentu, ktorý schválila podľa Simona minulá vláda. „Považujeme za vrcholne neseriózne, že agentúra životného prostredia nakázala okresnému úradu začať konanie 18. mája tohto roku na základe verejnej vyhlášky, keď bol vyhlásený núdzový stav,“ povedal Zsolt Simon, ktorý je jedným z majiteľov pozemkov. Obce v okrese teda vyvesili na svoje úradné tabule oznam, no podľa Simona nikto v čase pandémie na úrad nechodil. „V tom čase spustia konanie, ktoré má za výsledok znehodnotenie majetkov. Je to veľmi neférové voči vlastníkom,“ tvrdí predkladateľ hromadnej pripomienky.

Článok pokračuje pod reklamou



Podstata dokumentu podľa Simona spočíva v tom, že sa orná pôda zmení na trvalý trávny porast. „Kým orná pôda má hodnotu povedzme 2 000 eur, trvalý trávny porast bude mať hodnotu 500 eur. Majitelia prídu o svoj majetok,“ povedal Simon a dodal, že sa to týka aj lesov. Ak ich zaradia do ochranného pásma, nemôže sa v nich ťažiť. „Vlastník nebude mať príjem a obecný úrad nebude mať príjem z daní,“ hodnotí Zsolt Simon, podľa ktorého dokument obmedzuje hospodárenie súkromných spoločností. Ako ďalej uviedol, vlastníci pozemkov nevedia, kto vypracoval dokument a kto bol kedy na ich pozemkoch, pretože im nič nebolo oznámené a oni ani takýto súhlas na vstup nevydali.

Zsolt Simon spolu s inými vlastníkmi pôdy zozbieral viac ako 1 100 podpisov.

Pôdohospodári majú štyri hlavné požiadavky

Za to, že štát môže formou verejnej vyhlášky vykonať takéto opatrenia, môže podľa Zsolta Simona prijatie zákona v minulom roku. „Dovtedy platilo, že takýto dokument orgány životného prostredia mohli schváliť len po prerokovaní s vlastníkmi, ktorí sú v katastri nehnuteľností,“ ozrejmil Simon, ktorý má v pláne proti tomuto zákonu spísať aj petíciu. „Ak je príliš veľa účastníkov konania, môžu konať na základe verejnej vyhlášky,“ vysvetľuje ďalej a zároveň dodáva, že z tohto dôvodu Slovenská agentúra životného prostredia spojila 107 obcí v okrese do jedného konania. „Nech mi niekto vysvetlí, čo má Král alebo Tachty spoločné s Tisovcom,“ položil otázku predkladať Simon.

Hlavným bodom požiadaviek, pod ktoré sa vlastníci pozemkov podpísali, je prerokovanie dokumentu v každej obci osobitne so všetkými dotknutými vlastníkmi. Ďalej chcú, aby boli vyčíslené dopady a kompenzácie za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle Ústavy SR a taktiež, aby boli do projektu začlenené len pozemky s písomným súhlasom vlastníkov. V neposlednom rade chcú docieliť to, aby sa pre každé katastrálne územie konalo v samostatnom konaní.

Potrebujeme pre zvieratá vyrobiť krmivá, hovorí poľnohospodár Tankó

„Ako má niekto produkovať, keď mu povedia, že na ornej pôde bude mať lúku,“ začal s témou potravinovej sebestačnosti Simon. „Keby tento dokument prešiel bez povšimnutia, tak sa stane záväzným a vlastníci to budú musieť vykonávať,“ tvrdí Zsolt Simon, ktorý dúfa, že súčasná vláda pristúpi na ich požiadavky.

Ak bude dokument schválený, na označených plochách budú musieť farmári podľa Simona vysadiť to, čo im prikážu.

Svoj podpis pod hromadnú pripomienku dal aj Tomáš Tankó. Spolu s rodinou vlastní firmu na Nižnej Pokoradzi. „Ročne vychováme viac ako 600 ošípaných, ktoré aj spracujeme. Pre tie zvieratá potrebujeme vyrobiť krmivá. Momentálne hospodárime na 230 hektároch, 200 hektárov z toho tvorí orná pôda. Ak by schválili tento dokument, ostalo by nám necelých 20 hektárov, ostatnú pôdu by sme museli zatrávniť alebo zalesniť,“ hovorí Tankó, podľa ktorého sú to úrodné a kvalitné pôdy. „Pôda je pre každý štát strategickou komoditou, nevytvorí sa z jedného dňa na druhý. Dnes ju zatrávnime a ideme hovoriť o potravinovej sebestačnosti,“ povedal poľnohospodár.

Zdroj: Rimava.sk

Predseda NR SR Boris Kollár diskutoval v Tisovci o zonácii NP Muránska planina

Elektrické vedenie európskeho významu prepojí Slovensko a Maďarsko. Začína pri R. Sobote

Leave a Comment

Pri Rimavskej Sobote stavajú elektrické vedenie európskeho významu. Ide o dôležitú investíciu, ktorú plánovali niekoľko rokov. Vyše 50 kilometrové vedenie má prechádzať mnohými obcami okresu Rimavská Sobota a spája Slovensko s Maďarskom. Približne 20 miliónová investícia by mala napomôcť vytvoreniu jednotného trhu s elektrinou. Ako pre Rimava.sk ďalej uviedol vedúci odboru komunikácie Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Norbert Deák, výstavba cezhraničného vedenia prispeje k zvýšeniu obchodovateľnej kapacity na exponovanom (SK-HU) profile a zvýši bezpečnost prevádzky prenosovej sústavy v dotknutom regióne pri plánovaných odstávkach okolitých zariadení prenosovej sústavy a pri poruchách.

Článok pokračuje pod reklamou



„Podobný prínos bude mať predmetná stavba aj na území Maďarska, nakoľko nové vedenie bude prepájať dve rozvodne 400 kV, ktoré sú slabo prepojené na úrovni prenosovej sústavy členského štátu,“ priblížil Deák s tým, že rozvodňa v R. Sobote je v súčasnosti napájaná iba dvoma 400 kV vedeniami a rozvodňa Sajóivánka iba jedným 400 kV vedením.

Stavba prechádza od R. Soboty cez katastrálne územia obcí Rimavské Janovce, Belín, Sútor, Radnovce, Vieska nad Blhom, Barca, Rumince, Chanava, Riečka, Kráľ a Abovce.

Vysoké stožiare budú mať ochranné pásmo 78 metrov a povedú súbežne s existujúcim 400 kV vedením V427 Rimavská Sobota – Moldava.
„Ide o realizáciu 2×400 kV vedenia na stožiaroch typu DONAU, zatiaľ s jedným systémom,“ ozrejmil Deák, podľa ktorého vodiče budú umiestnené na vonkajších koncoch spodných konzol a na pravej hornej konzole v smere číslovania vedenia, to znamená, že od Rimavskej Soboty sú čísla 1 až po 78 v rámci územia SR. Z dôvodu priestorového umiestnenia nového 400 kV vedenia a jeho zaústenia do novobudovaného poľa pracujú aj na prekládke časti vedenia na stožiaroch číslo 1 a 5.

Celkovo investorskú činnosť začali v júli 2015 a práce sa rozbehli v polovici júla minulého roka. Zemným prácam a betonáži predchádzal aj archeologický prieskum.

Na území SR bude mať 2×400 kV vedenie dĺžku viac ako 27 kilometrov, aj s územím v Maďarsku je to vyše 50 kilometrov. Práce realizuje skupina dodávateľov spoločností VÚJE Trnava a Alter Energo Kolíňany. Podľa Deáka ide o úspešných uchádzačov z verejného obstarávania. Stavebné práce sú financované z vlastných prostriedkov spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava Bratislava. Náklady na realizáciu sú podľa jeho slov vo výške 19 599 944 eur bez DPH.

Predpokladaný termín ukončenia prác je do 4. decembra 2020. „Ukončenie celého diela, vrátane inžinierskych činností pre práce po dokončení výstavby, geodetické práce a majetkovoprávne činnosti je v termíne do 26 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy o dielo,“ uzavrel Deák.

Zdroj: Rimava.sk

Rimavská Sobota nebude šesť mesiacov platiť úvery: Mesto potrebuje rezervu

Leave a Comment

Koronakríza a s tým súvisiaci výpadok podielových daní prinútil samosprávy šetriť. Uťahovanie opaskov neminulo takmer žiadnu obec, Rimavská Sobota na vytvorenie dostatočných rezerv musela dokonca požiadať o odklad splátok úverov.

Polroka mesto nebude platiť, do rezervy tak pripočíta približne 300 tisíc eur

Ako informoval vedúci ekonomického odboru Miroslav Bielak, návrh na odklad splátok úverov o šesť mesiacov navrhuje prijať z dôvodu pravdepodobného vyššieho výpadku príjmov mesta oproti schválenému rozpočtu na rok 2020. „Ochorenie COVID-19 oslabilo ekonomiku mesta a takisto Slovenskej republiky. Podľa prognóz bude výpadok podielových daní vo výške 625 tisíc eur,“ informoval Bielak a dodal, že rozpočet bol schválený s ohľadom na túto sumu. „Avšak Národná banka Slovenska znovu zverejnila strednodobú predikciu, podľa ktorej dôjde k prepadu o 10,3 percenta,“ vysvetlil a dodal, že z tohto dôvodu očakávajú vyšší pokles príjmov. Mesto si podľa Bielaka potrebuje vytvoriť dostatočnú rezervu, a preto navrhujú odklad splátok úverov.

Článok pokračuje pod reklamou



„Úroky, samozrejme, musíme platiť. Je to 14 446 eur. Nezaplatením istín získame rezervu do rozpočtu vo výške 311 869 eur,“ informoval vedúci ekonomického odboru. Rezerva mesta tak bude podľa Bielaka približne 1 milión eur.

Podľa Michala Demetera je zodpovedné odložiť splátky úverov a vytvoriť si rezervu. „Len vedenie mesta chcem vyzvať k opatrnosti, kde ju bude míňať,“ upozornil poslanec Demeter a dodal, že samospráva by financie mala míňať v súlade so schváleným rozpočtom. „Tu nás jednoznačne dobieha to, že väčšina investícií bola riešená z úverových zdrojov a neboli na to žiadané mimorozpočtové zdroje,“ myslí si poslanec Roman Vaľo. Ten zároveň pripomenul, že do budúcna by malo mesto viacej využívať fondy a dotácie. Poslanci odklad splátok úverov na šesť mesiacov schválili.

Podľa príloh schváleného uznesenia mesto spláca osem úverov. Mesačné splátky sa spolu pohybujú vo výške takmer 52 tisíc eur. Zostatok k 30. júnu 2020 je približne 3 395 000 eur.

Zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote

Zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote

Uverejnil používateľ TV Rimava Utorok 23. júna 2020

Zdroj: Rimava.sk, FOTO a VIDEO: TV Rimava

Do R. Soboty mieri investor: Chce vyrábať pivo, slad i ovocné šťavy, prácu by si našlo minimálne 300 ľudí

Leave a Comment

Júnové zasadnutie mestského zastupiteľstva otvorila téma investičného zámeru, ktorá už bola načrtnutá začiatkom mesiaca. Tentokrát svoj plán predstavil autor projektu a zástupca spoločnosti Architecture and design studio s.r.o. František Kurilla.

Chce vyrábať pivo najvyššej kvality

„Nadväzujem na investičný zámer, ktorý máme v Srbskej republike. Časť sme prebrali, aby sme nadviazali na tradíciu výroby piva,“ tvrdil Kurilla. Na investičnom zámere podľa jeho slov pracovali tri roky. Ten obsahuje výstavbu pivovaru, sladovne, logistického skladu, výrobne lekvárov či paroplynovej elektrárne. „Slad by sa využíval aj pre iné pivovary. Tento pivovar bude mať kapacitu 100 tisíc hektolitrov. Ráta sa s pivom najvyššej kvality a s pivom ležiak,“ uviedol autor projektového zámeru a dodal, že výrobné haly budú obsahovať aj plniace linky na 0,3 litrové fľaše, KEG sudy a plechovky. „Pivo, ktoré je skladované v hnedom skle, má záruku len šesť mesiacov. Ale pivo, čo budeme skladovať v plechovkách, má záručnú lehotu jeden rok. Je ešte kvalitnejšie ako vo fľašiach,“ povedal František Kurilla.

Projektový zámer obsahuje aj závod na spracovanie ovocia. „My môžeme spracovávať akékoľvek ovocie. Ale 50 až 60 percent budú jablká, zbytok hrušky, slivky až po maliny a jahody,“ tvrdí Kurilla. Na spracovanie ovocia sa opýtal poslanec Michal Demeter. „Kde chcete zobrať ovocie? To, čo chcete spracovať, je 25 percent, ktoré sa vyprodukuje na Slovensku,“ upozornil Demeter. „Denne by sme vedeli spracovať 20 ton ovocia. Ale tú kapacitu nemusíme naplniť. Ovocie môžeme aj dovážať, aj keby sme chceli najviac podporovať domácich farmárov. A aj našu produkciu môžeme vyvážať,“ odpovedal Kurilla.

Článok pokračuje pod reklamou



Základný plat by bol vo výške 700 eur mesačne

Ak by sa projekt plánovanom období v rokoch 2020 až 2024 na ploche približne 9,5 hektára podarilo uskutočniť, v Rimavskej Sobote by vzniklo 300 až 500 nových pracovných miest. Podľa Františka Kurillu by sa ich základný plat pohyboval vo výške 700 eur mesačne. „Môže sa to vyšplhať až na 1400 eur. Riadiaci aparát bude tvoriť desať až pätnásť percent pracovníkov. Rátame, že najviac ľudí bude z mesta a z okolia,“ dodal.

„Musím osobne povedať, že som veľmi rád, že sa taký projekt chystá, a že ste ho odprezentovali osobne. V tej prezentácii sa našlo veľa občanov mesta, ktorí pracovali v pivovare. Oslovili ste v tejto veci aj štát?“ opýtal sa poslanec Pavel Zvara. Podľa Kurillu zatiaľ štát o finančnú pomoc nepožiadali, pretože nemajú investičný plán odsúhlasený mestom.

Od mesta by chceli pozemky grátis, podľa Šimka je dátum výstavby nereálny

Poslanca Ivana Hazuchu zaujímalo, čo očakáva investor od mesta a aké sú jeho požiadavky. „Od mesta chceme pozemky grátis. Založili by sme s.r.o., kde by ste mali 20 percent. Po splatení úverov približne o 10 rokov by vám z predpokladaj hodnoty ostalo približne 20 miliónov. Od vás chceme, aby ste boli ústretoví a my by sme mohli na jeseň začať stavať. Pripravili by ste nám nejaké priestory, aby sme tam mohli počas výstavby byť,“ povedal Kurilla, ktorý zároveň od mesta očakáva aj maximálnu spoluprácu a naklonenosť tomuto projektu.

„Mám zmiešané pocity, ale nechcem byť tvrdý. Vy hovoríte že začínate stavať v októbri, ale nemáte ani štúdie, ani projektovú dokumentáciu či vydané stavebné povolenie. Neviem, či sa to zrealizuje. Ste tu vítaní, je tu vysoká nezamestnanosť. Ale zatiaľ sa mi to nepozdáva, neprezentovali ste, kto to bude napríklad financovať,“ upozornil primátor Šimko, no dodal, že projekt má jeho podporu.

Aj v poslaneckom pléne padla otázka, či je októbrový termín výstavby reálny. Podľa Kurillu je termín prispôsobený firme Metrostav, ktorá sa má podieľať na výstavbe. „My, aby sme mohli projektovať, potrebujeme od vás stanovisko, že máte záujem. My potrebujeme takýto papier. My sme tiež navrhovali, že mnohé veci nemôžeme stihnúť a nie sú odsúhlasené, ale keď sa to presunie na jar, nič sa nestane. Máme naprojektované haly, ale nie základy. Pokiaľ sa nám budú stavať prekážky, tak bohužiaľ,“ uzavrel Kurilla.
Investor má v pláne postaviť aj kuchyňu s jedálňou pre zamestnancov či v prípade poskytnutia ďalších pozemkov aj niekoľko bytov. Poslanci po diskusii s investorom zobrali jeho investičný zámer na vedomie a súhlasili s poskytnutím súčinnosti v ďalších krokoch.

Zdroj: Rimava.sk

Zastupiteľstvo opäť rokovalo: Možno sa obnoví tradícia výroby piva

Poslanci v Hnúšti odsúhlasili prenájom haly pre investora

Leave a Comment

ilustračné foto – priemyselný park Hnúšťa

Hnúšťanskí poslanci schválili prenájom haly na pozemku v priemyselnom parku pre firmu Thermo Panel z Ružomberka. Má tam vyrábať drevodomy a ich súčasti. Podľa prijatého uznesenia konkrétne pôjde o výrobu SIP panelov a výška plánovanej investície má predstavovať 150 tis. eur. V prvom roku je podľa uznesenia plánované vytvorenie dvanástich nových pracovných miest a v treťom roku pätnástich – dvadsiatich.

Článok pokračuje pod reklamou



Konateľ Mestskej investičnej spoločnosti Hnúšťa Miroslav Porubiak pre Rimava.sk uviedol, že s investorom komunikujú. Firme Thermo Panel poslali nájomnú zmluvu na podpis a čakajú na jej stanovisko. Dodal, že investor zatiaľ deklaruje záujem podpísať ju, no vzhľadom na situáciu okolo korony nedefinoval, kedy tak urobí a hlavne nevie, kedy mu situácia dovolí začať realizovať svoj investičný zámer.

„Thermo Panel má čiastočne aj ukrajinských vlastníkov. Stroje a technológie by mali byť dovezené z Ukrajiny, takže z tohto pohľadu je to zložitejšie, keďže táto krajina nie je v súvislosti s koronavírusom vnímaná ako bezpečná, sú tam obmedzenia. Pokiaľ by majitelia prišli, museli by ísť aj do karantény,“ uviedol Porubiak, ktorý pripomenul, že budú musieť prísť aj ľudia, ktorí tie stroje namontujú a zaškolia slovenský personál.

Poslanci hnúšťanského mestského parlamentu na májovom rokovaní odsúhlasili výšku nájomného od prvého apríla do konca septembra vo výške 600 eur za mesiac bez energií, vodného a stočného. Výmera zastavanej plochy a nádvoria predstavuje 3 667 m2. Zastupiteľstvo schválilo výšku nájomného od začiatku októbra vo výške 13.28 eur/m2, čo ročne činí bezmála 48 700 eur.

Zdroj: Rimava.sk

Ministerstvo podporí rozvíjajúci sa priemyselný park v Hnúšti, z projektov získajú viac ako 2 mil. investíciu

R. SOBOTA: Nezamestnanosť prekročila dvadsať percent. Chystajú podporné projekty v poľnohospodárstve

Leave a Comment

V okrese Rimavská Sobota je bez práce už viac ako 4 500 ľudí. Nezamestnanosť medzimesačne vzrástla o takmer 500 ľudí, čo predstavuje nárast viac ako dve percentá. Celkovo tak prekročila hranicu 20 percent, v máji dosiahla 20,66 percenta. Rimavskosobotský okres má najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku. Informuje o tom ústredie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako pre Rimava.sk uviedla riaditeľka tunajšieho ÚPSVaR Lívia Koóšová, ľudia sa vrátili nielen zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, kde pracovali v iných mestách. Ide o práce v automobilovom priemysle či opatrovateľky. Nárast podľa jej slov súvisí aj so službami, ako následok obmedzujúcich opatrení v rámci bezpečnosti a ochrany pred šírením koronavírusu.

Článok pokračuje pod reklamou



„Ide tu o mesiac máj, kde sa pomaly uvoľňovali opatrenia a nie je isté, že to, čo bolo zatvorené, sa aj otvorí a ľudia sa vrátia,“ podotkla riaditeľka s tým, že aktívne opatrenia trhu práce, ktoré nezamestnanosť v uplynulých mesiacoch pred koronavírusom znižovali, tak zatiaľ stále chýbajú. „Keď sa vzdelávalo, boli aktivačné a dobrovoľnícke práce, tak to znižovalo nezamestnanosť,“ vysvetlila Koóšová. Ako však zdôraznila, pomaly sa rozbieha vzdelávanie, projekty ale zatiaľ nie.

Zmierniť nárast nezamestnanosti by mali sezónne práce, ako aj pripravovaný národný projekt, ktorý je zameraný pre odvetvie poľnohospodárstva, pestovanie trvácnych či netrvácnych plodín, ako aj zber úrody. „Spúšťať ho budú možno budúci mesiac,“ poznamenala Kóšová a dodala, že výška finančného príspevku sa má pohybovať na jedného zamestnanca maximálne vo výške 530 eur na mesiac. Zamestnávateľovi sa príspevok poskytuje najviac počas 6 mesiacov. Bližšie informácie prinesieme neskôr.

V nelichotivej výške štatistiky je na treťom mieste okres Revúca, ktorý má 17,37-percentnú mieru nezamestnanosti v mesiaci máj. Počas tohto mesiaca pribudlo do evidencie okolo 180 ľudí. Bez práce je tam vyše 3 800 ľudí. Druhé miesto patrí okresu Kežmarok. Poltár je na hranici 13,64 percenta a na siedmom mieste. Okres Lučenec s 11,24-percentnou nezamestnanosťou je na 15. priečke.

Zdroj: Rimava.sk

Na zvýšenú nezamestnanosť reaguje kraj, zisťuje dopady koronakrízy u zamestnávateľov v regióne

Cesta z Tácht na hraničný priechod k Ceredu má nový asfalt. Pozrite si zoznam nasledovných opráv

2 komentáre

Cesta cez obec Tachty na Cered v Maďarsku, je čerstvo vyasfaltovaná. Na juhu okresu Rimavská Sobota ide o komunikáciu III. triedy. Ako pre Rimava.sk uviedol starosta obce Tachty Július Molnár, s prácami začala stavebno-obchodná spoločnosť VIAKORP-Zvolen pred týždňom a do piatku bola hotová. Podľa jeho slov ide o úsek medzi obcami Tachty a Studená. „Som rád, že sa nezabudlo na najjužnejšie obce Banskobystrického kraja a po 15 rokoch cesta na hraničný prechod Tachty-Cered dostala nový asfaltový koberec,“ povedal Molnár, ktorý je podľa jeho slov spokojný s tým, že cesta je opravená v celku. Podobne sa vyjadril k zeleni a stromom v okolí cesty.

Článok pokračuje pod reklamou



„Cestu vyfrézovali a natiahli nový asfalt. Je aj dosť hrubý, ani som s tým nepočítal,“ povedal Molnár, podľa ktorého na ceste opravili aj osvetlenie za moderné LED body, a tak už najbližšie na nej neplánujú žiadne opravy. „Verejné osvetlenie nás vyšlo na 13 tisíc eur, z toho sme minulý rok dostali podporu z ministerstva financií. Zvyšok sme doložili z vlastných,“ podotkol starosta a dodal, že takto je osvetlená asi polovica obce, zvyšok na asi 40-tich bodoch plánujú na vedľajších uliciach robiť postupne prostredníctvom vyhlásených projektov.

Na cestách v správe BBSK v súčasnosti prebiehajú práce na viacerých havarijných úsekoch. Po Veľkom Blhu pracujú napríklad aj v zákrutách smerom od R. Soboty na obec Padarovce. Podľa už zverejnených informácií z BBSK sa má tento rok rekonštrukcia týkať asi 44 kilometrov ciest v ich správe, ktoré sú v havarijnom stave. Aktuálne sú vysúťažené aj ďalšie úseky, na ktorých budú meniť povrch ciest v predpokladanej hodnote 3,5 mil. eur v roku 2020.

Medzi úseky, kde má tento rok a v tomto balíku dôjsť k výmene nevyhovujúcich kilometrov, patria cesty medzi obcami Šimonovce – Martinová, Jesenské – Petrovce – Dubno – Gemerský Jablonec, Potok – Rovné – Krokava, ako aj úseky Bátka – Uzovská Panica, Teplý Vrch križovatka – Hrušovo, Blhovce – Konrádovce – Lenka – Hubovo, Chrámec, Neporadza spojka.

„Obrovský investičný dlh na týchto cestách, nahromadený za posledné desaťročia, nedokážu samosprávne kraje dohnať bez pomoci štátu. Je dôležité nastaviť efektívne finančné mechanizmy, ktoré by krajom umožnili ďalšie investície do obnovy cestnej siete. Pomôcť by mohol navrhovaný cestný fond (fond dopravnej infraštruktúry), kde by boli sústredené zdroje, určené na takéto investície,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter počas minulotýždňovej návštevy s ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom. Vedenie BBSK s ním rokovalo na témy investícií do cestnej infraštruktúry, nového zákona o verejnej doprave aj posilnenia kompetencií krajov pri územnom plánovaní.

„Rovnako sme pána ministra požiadali o podporné stanovisko pre ministerstvo financií, ktoré sa týka odpustenia osem miliónového úveru, ktorý štát kraju poskytol na rekonštrukciu ciest II/531 a II/532. Tu pán minister deklaroval, že bude apelovať na ministra financií, aby sa podmienky pre odpustenie úveru považovali za splnené, aj keď z objektívnych príčin neprišlo k preklasifikovaniu na cesty prvej triedy,“ povedal Ján Lunter.

Pozrite si zoznam nasledovných opráv v okrese R. Sobota podľa vysúťažených úsekov jednotlivými spoločnosťami.

ZHOTOVITEĽ VIAKORP

III/2790 – Jesenské – Petrovce – Dubno – Gem. Jablonec – 3,284 km- začiatok realizácie júl/august 2020
III/2802- Dulovo spojka- 1,336 km – začiatok realizácie v roku 2021
III/2801- Žíp spojka – 1,185 km – začiatok realizácie september/október 2020
III/2744 – Rimavská Sobota – Padarovce – Teplý Vrch – 2,357 km – začiatok realizácie v roku 2021
III/2772 – Čerenčany spojka – 0,560 km – už v realizácii
III/2791 – Šimonovce – Martinová – 1,051 km – začiatok realizácie august/september 2020

Spolu okres Rimavská Sobota – 9,773 km a 698 938,45 eur vrátane DPH

ZHOTOVITEĽ EUROVIA SK

III/2756 – Potok – Rovné – Krokava – 5,506 km- v realizácii
III/2752 – Bakta – Uzovská Panica – 4,520 km – začiatok realizácie jún/2020
III/2747 – T. Vrch-križ. 2777-Hrušovo – 2,365 km – začiatok realizácie júl/august 2020
III/2787 – Blhovce – Konrádovce – 4,258 km – začiatok realizácie august/2020
III/2764 – Lenka – Hubovo – 5,505 km – začiatok realizácie september/2020
III/2796 – Chrámec spojka – 2,827 km – začiatok realizácie október/2020
III/2763 – Neporadza spojka – 3,362 km – začiatok realizácie október/2020

Spolu okres Rimavská Sobota – 28,343 km a 1 798 799,72 eur s DPH

Zdroj: Rimava.sk, OU Tachty

V okolí Teplého Vrchu majú opravovať asi najhorší úsek cesty v okrese R. Sobota

Podozrenie okolo výstavby na cudzom pozemku preveruje polícia, zainteresovaný Jozef Šimko sa k tomu nevyjadril

55 komentárov

Okolnosti výstavby domu s bazénom na Kurinci, patriacim firme, spoluvlastníkom ktorej je aj Jozef Šimko, vyšetruje polícia. Ako pre Rimava.sk potvrdila banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová, vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre trestný čin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. „Prípad je v štádiu vyšetrovania,“ povedala s tým, že obvinený nie je nikto a polícia je v tejto fáze len na začiatku, vykonáva procesné úkony a vypočúva zainteresované strany.

Článok pokračuje pod reklamou



Časť budovy a plot majú stáť aj na cudzom, mestskom pozemku. Tvrdia to niektorí poslanci tunajšieho mestského zastupiteľstva, ktorí sa podľa ich slov opierajú o znalecký posudok. Stavba podľa toho zasahuje aj na susednú parcelu, ktorá je vo vlastníctve mesta. „Táto stavba nebola povolená na tejto parcele,“ tvrdí Roman Vaľo a dodal, že na stránke mesta neexistuje žiadna nájomná zmluva ani zriadenie vecného bremena na plot, ktorý mal byť rovnako postavený na mestskom pozemku. Ako Vaľo zároveň zdôraznil, mesto, ktoré by sa malo správať zodpovedne a chrániť záujmy občanov tým, aby bol dodržiavaný stavebný zákon, tak takýmto spôsobom umožňuje porušovanie zákona.

Šimko je primátorom mesta od roku 2010, so stavaním bazénu a budovy na Kurinci začali už predtým, za jeho predchodcu. Terajší primátor Jozef Šimko ešte v marci pre televíziu JOJ popieral, že by stavali na pozemkoch, na ktorých by nebolo vydané stavebné povolenie. „Dom, stavbu niekto vymeral a na základe toho sme stavali,“ tvrdil vtedy Šimko, podľa ktorého ide o špinavú politickú hru zo strany jeho protivníkov. K parcele sa podľa televízie JOJ ale vyjadriť nevedel a stanovisko pre ňu prisľúbil neskôr. „Dáme preveriť geometrický a potom sa k tomu vyjadrím,“ povedal vtedy Šimko.

Po začatí trestného stíhania sa už k tejto veci nevyjadroval. Podľa jeho utorkovej reakcie z tohto týždňa, ktorú adresoval médiám pri odchode z radnice, majú túto situáciu preverovať. Po tom, ako boli médiá na sekretariáte primátora ohlásené, z druhých dverí krátko nato odchádzal. Po oslovení sa však pri dverách zastavil. Keď mu bola položená otázka, tak sa otočil a odišiel. „Nevyjadrujem sa, lebo v podstate je to vec spoločnosti Štýl a nie som konateľ,“ odpovedal už na schodoch pri náhlom odchode z budovy.

Firma Štýl, v ktorej je primátor Jozef Šimko spoluvlastníkom a jeho bývalá manželka konateľkou, vlastní na Kurinci pozemok o rozlohe 3 700 m2, na ktorom stojí, či skôr nestojí, nedokončený rodinný dom s bazénom. Táto stavba podľa Google street stála už v roku 2012. Rovnako ju môžete vidieť na vlastné oči, či podľa satelitných snímok. No na katastrálnej mape, ktorej sú zakreslené nehnuteľnosti, už nie je.

„Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2009,“ tvrdí Šimko na sociálnej sieti.

Rimava.sk oslovila aj terajšiu viceprimátorku Andreu Andrášiovú. Ako zo svojich pracovných skúseností uviedla, pokiaľ sa vo všeobecnosti niečo takéto prešetruje a siaha to do minulosti, tak si myslí, že treba prihliadať na všetky okolnosti a všetky skutočnosti, za ktorých došlo k jej uskutočneniu v tom čase, ako bol úkon zrealizovaný.

Pozrite si reportáž TV JOJ pod názvom – Prípad vyšetruje polícia

Reportáž TV Markíza si môžete pozrieť pod názvom
– Primátora vinia z čiernej stavby tu.

Aj ďalšia celoslovenská televízia si všimla nezrovnalosti okolo čiernej stavby kotlebovského primátora Šimka, ktorý mestské pozemky považuje za svoje 🧐A celý víkend samé mráčiky… 🌧

Uverejnil používateľ Odvážme sa zrýchliť Nedeľa 21. júna 2020

Zdroj: Rimava.sk, VIDEO: TV JOJ

V Dozornej rade MIS Hnúšťa sa udiala zmena

1 Comment

V zložení Dozornej rady Mestskej investičnej spoločnosti Hnúšťa nastala v priebehu koronakrízy zmena. Funkcie jej člena sa vzdal mestský poslanec Matúš Golian. Namiesto neho tam zastupiteľstvo delegovalo poslankyňu Eriku Morovú. V dozornej rady tejto spoločnosti ďalej sedia poslanci: Grigorij Šamin, Miroslava Vargová, Martin Pliešovský a Marianna Balašková. Konateľmi Mestskej investičnej spoločnosti Hnúšťa sú Miroslav Porubiak a Oľga Maciaková.

Členmi Dozornej rady Mestského bytového podniku Hnúšťa sú poslanci: Marian Petrok, Hilda Ginisová, Katarína Moncoľová, Janka Vinclavová a Ľubica Zollerová. Práve Zollerová nahradila v Dozornej rade MsBP Eriku Morovú, ktorá bola vlani pár mesiacov jej členkou, no potom požiadala o uvoľnenie z tejto pozície. Post konateľa Mestského bytového podniku zastáva  Marián Michalík.

Valné zhromaždenie predstavuje v prípade obidvoch eseročiek  primátor mesta Roman Lebeda.

V Dozornej rade Rimavskej energetickej sedia hnúšťanské poslankyne Danka Kiráľová a Margita Féderová.

Zdroj: Rimava.sk

VIDEO: V meste videli na cestách netradičný dopravný prostriedok. Zisťovali sme viac

Leave a Comment

Pozornosť v uliciach Rimavskej Soboty dnes dopoludnia upútala nielen dopravná uzávierka časti Školskej ulice, ale aj netradičný dopravný prostriedok. Prostriedok o rozmeroch bežného automobilu jazdil po ceste a mal dve vrtule. Ako nám viacerí ľudia povedali, takéto niečo na ceste ešte nevideli. Podarilo sa nám zistiť, že takáto gyroptéra, prezývaná aj vírnik, bola v R. Sobote prvýkrát.

Článok pokračuje pod reklamou



Vodič Pavel priletel z približne 200 kilometrov vzdušnou čiarou vzdialeného Zlína a ráno pristál na trávnatej ploche v blízkosti Košickej cesty. Išiel natankovať benzín a dorazil na kolesách poháňaných elektromotorom na miesto, ktoré si ráno v Čechách zaumienil. Išlo o majiteľa firmy, ktorá takéto vírniky vyrába a hlavným cieľom jeho návštevy bola rimavskosobotská spoločnosť MAD SR. Počas návštevy mu zosnímali strih obidvoch sedadiel. Ako uviedol, cesta mu trvala niečo vyše hodiny, pričom jeho stroj dosahuje maximálnu rýchlosť 210 kilometrov a cestovná rýchlosť je 180 kilometrov za hodinu.

Podľa informácií zo spoločnosti MAD SR takéhoto zákazníka ešte nemali. Ako ďalej uviedol marketingový manažér Milan Král, výrobca renomovaných nemeckých vírnikov si ich vybral na spoluprácu pri tvorbe interiérov najkvalitnejších európskych strojov.

Na vzlietnutie takýto vírnik potrebuje od 30 do 70 metrov, na pristátie len menej ako 30 metrov. „Ešte kým ráno oblietaval Rimavskú Sobotu si vyhliadol, kde bude môcť vzlietnuť. Vybral si cyklocestu na Močiari,“ priblížil Král. K roztočeniu vrtulí, ktoré sú na asfaltovej ceste priviazané o trup, potrebuje smerovanie dopredu. Potom už vrtule len naberajú vzduch a pri dostatočnej rýchlosti sa odlepí od zeme.

Kde všade vírnik v R. Sobote bol a ako sa mu podarilo vzlietnuť, si môžete pozrieť vo videu.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO a VIDEO: MAD SR