Približne 30 kilometrový úsek bývalej železničnej trate medzi Rimavskou Sobotou a Poltárom je zatiaľ v prípravnej fáze k výstavbe cyklotrasy. Z celkového úseku je funkčná asi dvojkilometrové časť, podľa zámerov Banskobystrického kraja však aj naďalej pracujú na jej ďalšej príprave či realizácii. Termín dokončenia je zatiaľ nejasný. Ako pre Rimava.sk uviedla hovorkyňa BBSK Marcela Glevická, kraj okrem pracovných rokovaní od minulého roka robí aj obhliadky s geodetmi a projektantmi, zároveň hľadajú aj spôsob financovania. „Kompletná výstavba by znamenala investíciu približne štyroch miliónov eur, preto je potrebné nájsť riešenie financovania, čo bude závisieť aj od vyhlásených výziev z európskych zdrojov,“ uviedla Glevická. Zároveň priblížila, že zhotoviteľom bola odovzdaná dokumentácia pre územné rozhodnutie, prebieha inžinierska činnosť a územné konanie tiež ako súčasť prípravných fáz. Na trase je približne desať mostov a jeden šesťdesiatmetrový tunel. Jeden z mostov pri Ožďanoch už použili na inej trati.

Na úseku medzi Rimavskou Sobotou bol zrealizovaný zatiaľ približne dvojkilometrový úsek cyklistickej komunikácie za 71 tis. eur.

Majetok zrušenej železničnej trate Poltár – Rimavská Sobota v dĺžke 29,5 kilometra získal za symbolické jedno euro Banskobystrický samosprávny kraj. 
Predaj trate za euro povolila Železniciam SR vláda na zasadnutí v apríli 2013 formou výnimky podľa zákona o prevode majetku štátu.

Prevádzka na trati Rimavská Sobota – Poltár bola v dôsledku rozpadu koľajového roštu pozastavená 1. októbra v roku 2000. Počítalo sa s rekonštrukciou, tá sa však napokon neuskutočnila. Z  trate medzičasom začali miznúť koľajnice, spojky, ktoré ich kotvili k podvalom ale aj samotné podvaly. V máji 2007 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR definitívne zrušilo trať Rimavská Sobota – Poltár.

Zdroj: Rimava.sk

Rozprávkový les pri Rybníku vo Vyšnom Skálniku v okrese Rimavská Sobota prilákal tento rok viac ako 500 detí z celého regiónu. Prišli v sprievode svojich rodičov či starých rodičov a čakali ich nezabudnuteľné zážitky. „Počasie prialo, slnko poriadne hrialo, a tak sme po 17-ty krát mohli otvoriť brány rozprávkového lesa,“ priblížila pre Rimava.sk Henrieta Struhárová z Mikroregiónu Rimava a Rimavica.

Organizátori podujatia sa aj tentokrát dohodli, že sa cesta plná rozprávok bude niesť v duchu najznámejšieho rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Tento rok na návštevníkov čakala nová trasa cez lúky a les so začiatkom pri rybníku. Jednotlivé stanovištia opäť zdobili kulisy, ktoré vytvorili žiaci druhého stupňa základných škôl a ich učitelia z Rimavskej Bane, Hrachova a Oždian vo výtvarných súťažiach v minulých dvoch rokoch. Bránou rozprávkového lesa podľa Struhárovej tento rok prešlo okolo 500 detičiek v sprievode svojich rodičov, starých rodičov, tiet a ujov, a iných rodinných príslušníkov. „Odhadovaný počet na ceste rozprávkovým lesom bol okolo 1 000 návštevníkov,“ doplnila organizátorka.

Každé dieťa, ktoré prešlo rozprávkovou bránou dostalo rozprávkovú knižku, do ktorej si mohli zbierať pečiatky za splnenie úloh na jednotlivých stanovištiach. Až po prejdení celej trasy a nazbieraní všetkých pečiatok do rozprávkovej knižky dostali v cieli od šaša z hradu a vodníka, ktorý ušiel z rybníka sladký balíček.

Na malého, či veľkého návštevníka čakali rozprávky ako Zlatá priadka, O veternom kráľovi, Červená čiapočka, Ako išlo vajce na vandrovku, Múdry chlapec, Trojruža, Jelenček, O hlúpej žene, Snehulienka a 7 trpaslíkov, Janko Hraško, Starý človek a 12 oviec, Nebojsa a Pásli ovce valasi. „Každý kto zavítal na stanovište plnil rôzne úlohy, prejdenie labyrintu, overenie silových zručností v preťahovaní lanom, preskakovaní prekážok, plnení zadaných úloh či hádaní vôní,“ naznačila Struhárová. Janko Hraško pohostil vylúskaným zeleným hráškom a u Maťka a Kubka si mohli pochutnať na výbornom syre, čo cez noc na salaši valasi vyrobili.  Nechýbalo ani maľovanie na tvár, a vďaka tomu bol podľa Struhárovej rozprávkový les ešte o niečo krajší a ešte o niečo čarovnejší. Zbieranie pečiatok bola výzva a zážitok pre mnohé deti, ale aj rodičia sa statočne popasovali s danými úlohami.

„Mikroregión Rimava a Rimavica v spolupráci s OZ OZVENY organizujú toto podujatie pre radosť všetkých návštevníkov, no hlavne pre žiariace očká tých najmenších. Veľké poďakovanie patrí všetkým 100 dobrovoľníkom, ktorí svojim voľným časom a kreativitou prispeli ku detskému dobrodružstvu Cestou rozprávkovým lesom,“ vyslovila Struhárová s tým, že podujatie zrealizovali s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Zdroj: Rimava.sk

Hovoriť o kliešťoch v tomto období je opäť veľmi aktuálne – jarná aktivita kliešťov, ktorá sa začala koncom marca, v týchto týždňoch vrcholí. Aj keď odborníci predpokladali, že vplyvom tuhej zimy prežije menej populácií kliešťov, opak je pravdou. Pre život tohto živočícha sú domovom hlavne trávnaté porasty, pri chôdzi, či ležaní vo vysokej tráve dokáže kliešť využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža. Keď také miesto nájde zakliešti sa, pričom spôsobí drobné poranenie.

„V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Prisatie si ani neuvedomíme, až kým si náhodne nevšimneme, že ho máme. Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom, len treba k nemu pristupovať s chladnou hlavou a nerobiť trhavé pohyby. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný,“ stručne popisuje proces odstránenia kliešťa vedúca Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Avdičová.

Tento živočích je stále pomerne vysokým potenciálnym rizikom hlavne v endemických oblastiach (výskyt obmedzený na istý kraj, región), kde sú kliešte zamorené vírusom kliešťovej encefalitídy. „Od roku 2016 zaznamenávame v Banskobystrickom kraji najviac prípadov ochorení na Slovensku. Súvisí to pravdepodobne so zmenou klimatických podmienok, keďže kliešte nemajú radi horúco a sucho. Zvýšený počet ochorení môže súvisieť aj s epidémiami, ktoré sa v Banskobystrickom kraji pravidelne vyskytujú. Kliešťová encefalitída sa totiž neprenáša len zaklieštením, ale aj infikovaným nepasterizovaným mliekom, ako aj  výrobkami z neho. Najčastejšie ide o nákazu z infikovaného mlieka kôz, ale aj oviec. Pre milovníkov salašníckych pochúťok a surového kozieho mlieka odporúčame mlieko prevariť, syr z nepasterizovaného mlieka aspoň opiecť z oboch strán. Veľmi účinné je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. V susednom Rakúsku, kde sa nakazené kliešte endemicky vyskytujú, je zaočkovaných až 80-90 percent populácie, v susednej Českej republike je to okolo 20-30 percent, u nás je to niečo pod jedno percento. Niektoré poisťovne na Slovensku poskytujú čiastočnú úhradu očkovacej látky,“ konštatuje Jana Kerlik z Odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ.

Kliešťová encefalitída je jediné ochorenie vyvolané kliešťami, ktorému sa dá očkovaním predísť. Ostatné ochorenia spôsobené kliešťami sú preventabilné len tým, že sa po pobyte v prírode, hlavne vo vysokej tráve, prezeráme, odstránime si kliešte a v prípade, že v nejakom inkubačnom čase začneme pociťovať príznaky podobné chrípkovým, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

V prípade lymskej boreliózy je prvá fáza nenápadná, kde je len erytém (začervenanie) s častým centrálnym vyblednutím, človek je malátny, ale nemá výrazné ťažkosti a môže to aj prehliadnuť. V tomto štádiu je toto ochorenie najjednoduchšie liečiteľné, nakoľko je borélia veľmi citlivá na celú škálu antibiotík, ktoré sa k liečbe používajú. Keď prejde do chronickej fázy, prejaví sa neurologickými príznakmi, poškodeniami pohybového aparátu, bolesťou kĺbov, liečba antibiotikami je dlhšia a sú prípady, kedy sa boréliu nepodarí zničiť.

Kerlik dodáva, že zatiaľ čo lymskou boreliózou sa je možné nakaziť relatívne kdekoľvek na Slovensku, kliešťová encefalitída sa vyskytuje v tzv. endemických rizikových oblastiach. Tie sa vyskytovali najmä na Považí, aktuálne sa šíria na stredné a severné Slovensko. V roku 2018 bolo na Slovensku hlásených 981 ochorení lymskej boreliózy, v prípade kliešťovej encefalitídy išlo o 156 prípadov ochorenia. Zatiaľ čo lymská borelióza si zachováva relatívne stabilný trend výskytu ochorenia, u kliešťovej encefalitídy zaznamenávame za ostatné roky mierne rastúci trend výskytu prípadov ochorenia.

Región Rimavská Sobota v prípade výskytu kliešťov nie je výnimkou. Ako nedávno Rimava.sk informoval Dušan Béreš, riaditeľ RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote toto ochorenie už tento rok na území regiónu zaznamenali. V rámci okresu RÚVZ eviduje prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy na Kurinci.Ďalej v rámci katastra obce Rimavská Sobota sem patrí Dúžava, Nižné Valice, Sabová), k.o. Hrachovo, Husiná, Klenovec, Kociha, Lehota nad Rimavicou, Radnovce, Rimavská Baňa, Rimavská Sobota, Svetlá, Stará Bašta, Sútor, Španie Pole, Tisovec, Vyšná Pokoradz, Zacharovce, Gemerský Jablonec.

Zdroj: Rimava.sk, Mária Tolnayová hovorkyňa RÚVZ Banská Bystrica

Aj napriek skutočnosti, že uplynulý kalendárny týždeň bol posledný, kedy sa oficiálne vydáva štatistika vývoja chorobnosti na akútne respiračné ochorenia (ARO) a chrípku a chrípke podobných ochorení (CHPO), pretože v podstate končí chrípková sezóna čísla o vývoji chorobnosti tomu nenasvedčujú. „Chladné počasie ale aj silný vietor doslova zamiešali karty s predpoveďami výskytu chorobnosti. Doterajší každotýždňový pokles spomínaných ochorení vystriedal v Banskobystrickom kraji ich vzostup,“ uviedla Mária Tolnayová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici podľa ktorej v sledovanom uplynulom týždni výskyt ARO v porovnaní s tým predošlým stúpol o 23 percent a CHPO dokonca až o 70 percent.

Najvyšší počet chorých na ARO je podľa hovorkyne v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec, Zvolen a Revúca. V prípade chrípky a jej podobným ochoreniam z okolitých okresov najviac postihli pacientov v okresoch Poltár či Lučenec. Ako doplnila, najviac chorých je medzi žiakmi základných škôl, ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a najmenšími deťmi.

„Štatisticky sa tieto ochorenia sledujú po celý rok, pretože lekári zachovávajú epidemiologickú bdelosť, zverejňujú sa však vždy od 40. týždňa uplynulého roka do 20. týždňa nasledujúceho roka. Kvôli nárastu ochorení bude RÚVZ Banská Bystrica informovať verejnosť o situácii v ich výskyte aj naďalej,“ avizuje Tolnayová.

Zdroj: Rimava.sk

Zrejme počasie, sprevádzané dažďami a silným vetrom zamiešalo karty s predpoveďami výskytu akútnych respiračných ochorení (ARO) aj chrípky a jej podobných ochorení (CHPO). Doterajší každotýždňový pokles týchto ochorení vystriedal v Banskobystrickom kraji len mierny pokles ARO ale takmer 25-percentný vzostup chrípkových ochorení. Lekári v tomto regióne však zaevidovali podľa hlásení epidemiológov aj ochorenie na kliešťovú encefalitídu. Uviedla Mária Tolnayová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

Podľa jej slov najvyšší počet chorých na ARO je uplynulom týždni v okrese Rimavská Sobota, zo susedných nasledujú okresy Lučenec či Revúca. V rámci južných okresov Banskobystrického kraja chrípka a jej podobné ochorenia (CHPO) najviac postihli pacientov v okrese Lučenec a Poltár. „Najviac ochorení v absolútnych číslach je medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a žiakmi základných škôl. Pomerne veľa chorých je aj medzi najmenšími deťmi od 0 do 5 rokov,“ priblížila.

Z juhu kraja však lekári zaevidovali podľa hlásení epidemiológov z okresu Lučenec ochorenie na kliešťovú encefalitídu, a to u 72-ročného muža. „V anamnéze pacient udáva konzumáciu nepasterizovaného mlieka a kozieho syra z vlastného chovu kôz,“ priblížila Tolnayová.

Zdroj: Rimava.sk