Kým v nížinách a dolinách panuje v posedných dňoch hmla, poľadovica a sychravé počasie, vo vyšších polohách sa ukázalo aj slnko. Stromy vymaľoval mráz do biela čo v okrese Rimavská Sobota zaujalo fotografov a milovníkov prírody. V rámci výletov a túlania sa po prírode tak zachytili viaceré tradičné zimné lákadlá. Jedným z nich je Čertova Dolina pri Tisovci, ktorá je mnohými považovaná za malý Slovenský raj.

Zamrzol však už aj ľadopád, ktorý je známy cestujúcim medzi Tisovcom a Sedlom Zbojská. Ľudia ho zvyknú obdivovať z auta, prípadne zvyknú zastaviť aj na neďalekom parkovisku. Aktuálne fotky pre Rimava.sk poskytla známa fotografka zamrznutých bublín Daniela Rapavá z Rimavskej Soboty, ako aj Vojtech Benko z Brezna. Podľa jeho slov často chodí po okolí a nedávno bol aj v Čertovej doline, ktorá už zamrzla tiež a dosť sa tam aj šmýka takže je priechodná len s potrebnou výbavou „mačkami“ na nohách. Do čertovej doliny sa dá dostať popod štátnu cestu, viadukt kadiaľ chodí vlak a cestou sa prechádza cez päť rebríkov.

Článok pokračuje pod reklamou

„Chodím tam dva-trikrát za mesiac,“ priblížil autor fotografií a dodal, že krásne je tam stále, no za najkrajšie považuje obdobia, keď je tam veľa vody. Ide o prírodnú rezerváciu v správe štátnej ochrany prírody Muránska planina, v ktorej sa dá nájsť viacero vodopádov, jaskýň či priepastí a skalných brál. Dolinou preteká Čertov potok a na dne koryta vedie náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca, ktorý dolinou podľa legendy unikal pred žandármi.

Astronomička Daniela Rapavá, ktorá je známa aj tým, že dokáže objavovať krásne veci aj v drobnostiach, okrem fotky vodopádu zachytila aj malé hviezdičky. Boli v potoku Teplička, čo ide popri ceste,“ priblížila fotografka, ktorá je aj autorkou viacerých príbehov k svojim fotografiám, zverejnených však len vo veľmi malom náklade pod názvom Magické príbehy za astroparku. Medzi zimné príbehy patrí napríklad – V podivnej zimnej krajine, kde dievčatko sníva o tom, že zimná krása, aj krása vločiek urobí ľudí lepšími. S jej dovolením prinášame tak ďalší z jej série príbehov.

V podivnej zimnej krajine

Možno to bola skutočnosť, možno nie, no rozpoviem vám ešte jeden zvláštny príbeh, ktorý sa mi vynoril ako zabudnutý sen. Spojil mnoho obrazov, ktoré zrazu ožili do filmu. Na jeho začiatku bol obrázok jednej mojej priateľky, ktorú som nikdy nestretla.
Dievčatko s priesvitnými krídlami zbieralo biele kvety, svietil mu Mesiac a padali hviezdičkové vločky. V tej chíli som si spomenula, že ja som to všetko už niekde niekedy zažila a aj odfotila. Pocítila som zrazu akýsi studený vietor a ten ma zavial späť do tej podivnej krajiny.

Padali v nej vločky na trávu a stali sa z nich hviezdne kvety, Mesiac sa vznášal a podobal zamrznutej bublinke a možno to bola aj planétka. A boli tam aj priesvitné kúsky ľadu, akési motýlie krídla pre anjela. Malo ich malé dievčatko, ktoré tam chodilo. Videla som ho zbierať tie snežné kvety a rozprávať sa so zamrznutou bublinkovou planétkou i osamelým Mesiacom. Ale nechápala som presne, prečo to robí. Pozeralo hore na tmavú oblohu a šepkalo:„Všetky hviezdičky už spadli na zem, len niektoré ostali visieť na pavučinkách ako čipkované dečky a pár ich bolo zakliatych v ľade. Zima ich spotrebovala veľmi veľa, aby zakryla a zmenila tento šedivý svet osamelých ľudí s ľadovými srdciami.“
Ako sa tak pozerá, zrazu sa otočila k Mesiacu a pýta sa ho: „A tebe nie je smutno samému hore?“
Prekvapený a dojatý žmurkol na ňu a odpovedal:„A ty si na to ako prišla dievčinka?“
„No, vieš, ja cítim na diaľku, keď niektoré srdce chladne od smútku. Myslím, že každý zosmutnie, keď je sám. Aj mne je tak občas, ale ja tu mám aspoň snežné kvety a vetríka, čo mi rozpráva o ďalekých krajinách, z ktorých prifúkol.“
„No ja s tým asi už nič nespravím,“ povedal zmierlivo.
„Ale ja by som možno niečo mohla skúsiť,“ nesmelo mu navrhla. Pozri, hneď to bude. A začala vyfukovať velikánsku bublinu, keď po chvíľke zamŕzala, rástli v nej neobyčajné kontinenty, celkom ako v zamrznutej planétke.
„Jééj, ako sa mi podobá,“ povedal natešene Mesiac, „len keby bola aspoň trochu bližšie.“
„No, počkaj chvíľku, zavolám vetríka.“
„Fiú, fiú, niekto ma tu spomína?“ a otieral sa jej okolo dlhých vláskov a pošepkal do uška, „Čo by si želala moja priateľka?“
„Ty si taký silný a poznáš mnoho ďalekých svetov, vedel by si mi vyniesť hore na oblohu moju zamrznutú planétku? Vieš Mesiacu je smutno bez hviezdičiek a každý niekoho chce mať rád, mať niekoho, kto sa mu podobá.“
Vetrík sa potešil: „ Ó, to ja viem, to ja rád vynášam a tancujem.“
„Ja viem, ja viem, ty si mocný, ale ja potrebujem, aby si bol aj jemný, aby sa planétke nič nestalo.“ „Neboj, sa, spoľahni sa“, a zhlboka sa nadýchol a pomaly najjemnejšie ako vedel, fúkol. Planétka sa spočiatku len trocha nadvihla, potom sa začala kotúľať po zemi a po chvíľke už nadnášať hore čoraz vyššie a vyššie, až po chvíli sa už vznášala nad zemou. K Mesiacu to mala ale ešte veľmi ďaleko.
„Ó, je mi ľúto, ale asi k tebe už nedoletím,“ povedala.
„Netráp sa,“ odpovedal je Mesiac, „pošlem ti trocha zo svojho strieborného svitu a budeme priateľmi na diaľku.“ A naozaj, zakrátko sa jeho svetlo dotklo bublinky a ona sa celá rozžiarila.

Zdroj: Rimava.sk, Daniela Rapavá, FOTO: Daniela Rapavá a Vojtech Benko

Súvisiace články

Vianoce ako symbol pokoja, mieru a dobrých vzťahov, alebo bláznivý kuchársky maratón s nákupnými horúčkami a stres z priberania počas vianočného obdobia – to je každoročná dilema mnohých z nás.

„Dôležité je plánovanie vianočného jedálnička,  pohyb a sebakontrola. Treba si rozmyslieť, či si chceme počas Vianoc udržať hmotnosť, alebo či si po nich budeme musieť povoliť opasok. Zdravie je definované ako stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a preto počas Vianoc nedopusťte, aby sa vaše telo preťažilo jednostranným vianočným upratovaním a potom nadmerným príjmom potravy v absolútnej nečinnosti pred televízorom, mobilom či počítačom,“ konštatuje Zora Kľocová Adamčáková, vedúca oddelenia podpory zdravia RÚVZ v Banskej Bystrici.

Aj v súvislosti s tým pripravila Poradňa zdravia pri RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici niekoľko jednoduchých rád a tipov, ktoré môžu prispieť, aby ste najkrajšie sviatky roka prežili naozaj v zdraví a do Nového roka nevkročili o niekoľko kíl ťažší.

● V prvom rade teda plánujte, plánujte, plánujte…Myslite na množstvo skonzumovaného jedla už pri nakupovaní. Čo doma nemáte, to nezjete. Je prirodzené, zobrať si občas niečo sladké, či dať si tradičné vianočné menu. Ale kúpiť sa dajú menšie balenia sladkostí, jesť sa dajú menšie porcie, nezdravé recepty sa dajú nahradiť zdravšou variantou, alebo aspoň niektorou ingredienciou. Účinné je pridať do sladkostí tiež vlákninu napr. vločky, mrkvu, figy, ďatle, slivky, marhule, banány. Takéto sladkosti musíte viac hrýzť, preto ich zjete menej a naviac prijímate i vitamíny, minerály a vlákninu. Energetickú hodnotu znížite aj tým, že budete robiť menšie koláčiky a tenšie ich krájať.
● Nemajte vianočné dobroty stále na očiach, odložte ich čím najďalej. Keď sa už po ne vyberiete, aspoň urobíte pár krokov. Slogan „zíde z očí, zíde z mysle“ platí aj v tomto prípade.
● Neochutnávajte, alebo naozaj len symbolicky, lebo sa doslova najete už počas varenia a dodáte telu množstvo kalórií navyše.
● Namiesto mäsa uprednostnite ryby, na dochucovanie používajte radšej bylinky namiesto soli. Uprednostnite olivový, či repkový olej. Snažte sa vyhnúť vyprážaniu.
● Doprajte si dostatočný príjem zeleniny a ovocia samostatne, alebo ako prílohy k jedlu každý deň.
● O škodlivosti alkoholu sa všeobecne vie, avšak už menej si uvedomujeme, že alkohol je energetická bomba, ktorá exploduje dvakrát – jednak vo forme nadmerného prísunu energie, ktorá sa uloží do tukových zásob a jednak ako zdroj opojenia s následkom spoločenskej únavy a možného rizika úrazov. Počas Vianoc pite nápoje s čo najnižším obsahom alkoholu, v čo najmenšom množstve a čo najmenej sladké.
● Pokiaľ chodíte pravidelne cvičiť a úderom decembra všetko zanecháte, kvôli iným povinnostiam, treba si uvedomiť čo sa stane s vašimi svalmi. Počas sviatkov kompenzujte zvýšený energetický príjem pohybom.
● Na návšteve nemusíte zjesť všetko, čo vám ponúknu. A vy zas skúste pripraviť hosťom „odľahčený variant pohostenia“ formou ovocných či zeleninových šalátov, či jednohubiek.

Zdroj: Rimava.sk

V prvý decembrový deň si vo svete pripomíname Svetový deň AIDS. Koncepcia Svetového dňa boja proti AIDS vznikla v roku 1988 na svetovom summite ministrov zdravotníctva o programoch prevencie AIDS. Symbolom Svetového dňa AIDS je červená stužka, ktorá je vyjadrením solidarity s osobami s HIV/AIDS a je symbolom boja proti chorobe AIDS. Táto choroba predstavuje celosvetový a celospoločenský problém. Týka sa všetkých štátov, komunít, rodín aj jednotlivcov. Na HIV/AIDS zomiera každoročne približne 2 milióny ľudí. V Európe najviac infikovaných žije v Rusku a na Ukrajine, celosvetovo si prvenstvo vo výskyte zachováva najmä subsaharská Afrika.

Prevencia HIV/AIDS sa v SR vykonáva v súlade s Národným programom prevencie HIV/AIDS v SR na roky 2017 – 2020. Jeho základným cieľom je obmedzovanie šírenia nákazy HIV/AIDS v SR a zmierňovanie dopadov nákazy v tých častiach spoločnosti, ktorých sa najviac dotýka. Aktivity Národného programu prevencie HIV/AIDS v SR na roky 2017 – 2020 sú zamerané na prevenciu tejto infekcie, na jej včasnú diagnostiku a zabezpečenie dostupnosti liečby pre ľudí s HIV/AIDS.

Slovenská republika patrí v ostatných rokoch k členským štátom Európskej únie s najnižšou ročnou incidenciou HIV infekcie, avšak v poslednom desaťročí pozorujeme u nás vzostupný trend vo výskyte nových prípadov HIV infekcie a rýchlo stúpa aj počet ľudí žijúcich s HIV infekciou. V roku 2018 bol zaznamenaný historicky najvyšší výskyt nových prípadov HIV v jednom kalendárnom roku, kde celkovo (u občanov SR i cudzincov) bolo diagnostikovaných 102 nových prípadov HIV infekcie. Od začiatku monitorovania prípadov HIV/AIDS v Slovenskej republike v roku 1985 do 31.10.2019 bolo registrovaných u občanov SR i cudzincov spolu 1160 prípadov infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Z 969 prípadov u občanov Slovenskej republiky sa 864 vyskytlo u mužov a 105 u žien. U 123 osôb (110 mužov, 13 žien) prešla HIV infekcia do štádia AIDS a zaznamenaných bolo 74 úmrtí HIV infikovaných osôb (z toho 55 v štádiu AIDS).

Získanie nákazy homosexuálnym stykom bolo stanovené v 64,4% prípadov, heterosexuálnym stykom bolo prenesených 22,3% infekcií, 1,8% injekčným užívaním drog (z 18 prípadov väčšina získaná mimo SR), 0,1% transfúziou krvi (jeden prípad nákazy mimo SR v roku 1986) a v 11,4% prípadov nebol spôsob prenosu stanovený. Najviac HIV infikovaných ľudí žije vo väčších mestách a najvyššia kumulatívna incidencia HIV infekcie je dlhodobo v Bratislavskom kraji.

V Banskobystrickom kraji je na RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici zriadená Poradňa pre prevenciu HIV/AIDS. „Vyšetrovanie anti-HIV protilátok je prístupné každému človeku. Ak vyšetrovaná osoba trvá na anonymnom vyšetrení, lekár jej pridelí kódové označenie a vyšetria ju anonymne. Výsledky testov oznamuje lekár vyšetrovanému osobne a každá návšteva u lekára je spojená s poradenským rozhovorom.“

Zdroj: Adriana Strečková (Oddelenie epidemiológie RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote)