Rimava.sk - správy - Rimavská Sobota a okolie

Rimavská Sobota, spravodajský portál, správy, informácie z regiónu

Príroda okolo Mojína pritiahla ďalšie prázdninujúce deti

Komentujte

Mojín a príroda okolo neho, neďaleko Rimavskej Soboty, pritiahla počas leta ďalšie deti. Tentokrát bol určený pre detičky v predškolskom veku, ktoré počas prázdnin nemajú kam ísť. Miesto si našli u Sokoliarov, ktorí chovajú desiatky dravých vtákov. Ako pre Rimava.sk priblížila Silvia Kanátová, predsedkyňa OZ príroda pre deti, mali možnosť spoznávať prírodu, jej faunu a flóru. „V areáli, ktorý je v lone prírody, im bolo dopriate užiť si  radosť z pohybu. Motiváciou bolo hlavne aj to, aby nesedeli doma samé pri počítačoch, televízii, ale sa venovali voľnočasovým aktivitám, ktoré sú prospešné aj pre ich zdravie,” priblížila Kanátová.

Environmentálny tábor bol podporený zo zdrojov BBSK vo výške viac ako 1100 eur. Počas jedného pracovného týždňa sa tu odborní animátori venovali 16-tim deťom v predškolskom veku. „Hravou formou sme ich oboznamovali s jednotlivými zvieratkami a rastlinkami, ktoré sa chovajú a pestujú v domácnostiach, ako aj s tými, ktoré rastú a žijú v lese,” priblížila Kanátová a dodala, že k dispozícii mali mini ZOO so zvieratkami chovanými na vidieku, ako sú ovečky či kozičky, ktoré sú nápomocné aj pri čistení lúk a strnísk, nakoľko sa živia ich spásaním. S deťmi navštevovali okolie, les, prírodu a učili ich spoznávať jednotlivé stromy, rastliny, ktoré rastú v lese. Podľa Kanátovej spolu vyrábali predmety zo šišiek, kreslili, maľovali, premietali videá o prírode a živočíchoch. „Učili sme ich potrebe ochrany prírody a životného prostredia, význame jej ochrany a prípadných nežiaducich a hroziacich dôsledkov, ktoré by nastali, keby sme sa o prírodu nestarali a boli voči nej nezodpovední,” dodala. 

Zdroj: Rimava.sk

STROM ROKA: Oskorušu z Uzovskej Panice vybrali do finále ankety, spustili hlasovanie

1 komentár

Približne 250 ročnú Oskorušu z Uzovskej Panice v okrese Rimavská Sobota vybrali tento rok do finále v súťaži o strom roka, ktorú už po 17-ty krát organizuje nadácia Ekopolis. Jej obvod kmeňa má takmer tri metre a vysadená bola pravdepodobne ešte za čias Márie Terézie. V súčasnosti má približne 14 metrov a nachádza sa v miestnej časti Lapoňa, neďaleko bývalých prosperujúcich ovocných sadov, o ktoré sa už roky nikto nestará. Svojou majestátnosťou však pripomína silu a dlhovekosť prírody. Je tak výzvou aj pre ďalšie generácie, aby existujúce stromy zachránili a objavili ďalšie, na ktoré sa už takmer zabudlo.

Svojou majestátnosťou pripomína silu a dlhovekosť prírody. Ak sa vám Oskoruša páči, môžete ju podporiť hlasom na stránke Ekopolisu zadaním emailu.
Strom bol prihlásený do ankety aj z iniciatívy našej redakcie, ako aj miestnych odborníkov, záhradkárov, ktorí sa snažia zachovať a rozširovať pôvodný genofond stromov v regióne Rimavskej Soboty. 

Oskoruše sú v tomto kraji zriedkavé, tajomné a vzácne. Strom ešte stále rodí veľké ružovo žlté plody hruškovitého tvaru. Pre jeho mohutnosť a dlhovekosť ho používali ako hraničný strom medzi chotármi a neskôr aj ako signalizátor dobrej polohy pre výsadbu ovocia. 

Oskoruša pri Laponi má približne 250 rokov a obvod kmeňa takmer tri metre.

Anketa aj tento rok odštartovala na festivale Pohoda v Trenčíne. Tucet majestátnych finalistov sa uchádza od júla až do konca septembra o hlasy a podporu verejnosti. Aj tohtoročných finalistov nafotil profesionálny fotograf a milovník stromov Martin Babarík.

Medzi dvanástimi finalistami ankety je aj Lipa Malolistá, ktorá rastie v sedle Zbojská a podľa ohlasovateľov má viac ako 400 rokov. Pod starou lipou v sedle Zbojská sedával podľa povestí zbojník Jakub Surovec so svojou družinou. V súčasnosti slúži ako útočisko pre turistov, ktorí sa zastavia na salaši občerstviť. 

Cieľom ankety je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Víťazný strom bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Cenou pre víťaza je odborný posudok a ošetrenie v hodnote 300 eur a automatický postup do medzinárodného finále ankety Európsky strom roka. 

Hlasovať je možné i formou hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v časopise Krásy Slovenska, smskou na čísle 7773 vo formáte STROM*XX*kontaktne udaje (XX – číslo stromu od 1-12) alebo priamo na webovej stránke ekopolisu http://www.ekopolis.sk/zivotne-prostre…/strom-roka/finalisti 

Patrónom ankety je aj tento rok spevák Peter Lipa. Jednotlivci, mestá a obce, školy, firmy alebo organizácie mohli svoj obľúbený strom do ankety prihlásiť do konca apríla, v júni vybrala odborná komisia z 37 prihlásených stromov 12  finalistov.

Zdroj: Rimava.sk, Ekopollis, FOTO: Martin Babarík

Deti z letného tábora spoznali zaujímavé tipy na opakované využitie kúpených vecí

Komentujte

Do letného tábora Univerzity BUCH pod názvom „Použité nezahoď“ sa v Rimavskej Sobote zapojilo takmer 20 detí. V piatich tvorivých dielňach mali možnosť naučiť sa, ako ochraňovať životné prostredie, opätovne používať veci a znižovať spotrebu a zredukovať nielen počet vecí, ktoré odhodíme do odpadu, ale hlavne počet vecí, ktoré si kúpime. Deťom vo veku od 7 do 15 rokov sav jpli v MsKS venovali skúsené lektorky tvorivých dielní z OZ Ženský inštitút tvorivosti Nadežda Miháľová a Eva Talianová. Ako pre Rimava.sk ďalej priblížili, deti si počas zmysluplného trávenia voľného času uvedomili, že triediť odpad a recyklovať už nestačí. Čo všetko spolu zažili, ako jednoducho vyrobili ekotašku, ako využili PET fľašu na samozavlažovací črepník a čo dobrého napiekli, priblížili v nasledujúcom príspevku.

Prvý táborový deň prebehla tvorivá dielňa s názvom – Použité nezahoď. Účastníci tábora sa zoznámili pomocou aktivity, v rámci ktorej mali za úlohu nakresliť všetko to, čo majú radi a čo ich vystihuje. Z obrázkov sa následne vytvorilo spoločné tablo. Zo starého trička si deti vyrobili ekotašku so strapcami. Úlohou detí bolo z trička odstrihnúť rukávy a golier, čím sa vytvorili ušká pre tašku a zväčšil sa otvor na ich budúcej taške. Spodnú časť trička nastrihali na tenké pásiky, ktoré potom pozväzovali, čim vzniklo dno. Tašku si následne vymaľovali farbami na textil. Z pet fľaše si vyrobili samozavlažovací črepník, do ktorého si zasadili žeruchu.

Aktivity druhej tvorivej dielne Dozvoskovania priatelia spájal materiál, s ktorým sa pracovalo. Bol to vosk v rôznych jeho podobách. Zmes včelieho vosku, kokosového tuku a živice si účastníci nažehlili na väčšie štvorce odstrihnuté zo starých košieľ. Vytvorili si tak obrúsky so včelím voskom, tzv. voskobaly, ktoré sa používajú namiesto potravinárskej fólie určenej na zabalenie potravín. Zo starých polámaných voskoviek si upiekli dúhové voskovky. Deti si taktiež vyskúšali maľovanie enkaustickou žehličkou a farebnými voskami.

Tento deň sme ukončili návštevou Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, kde nám Viera Cirbusová pripravila pamäťový tréning. Pomocou jednoduchých cvičení, kreslenia a písania deti rozvíjali svoju pravú aj ľavú hemisféru a precvičili si krátkodobú aj dlhodobú pamäť.

Tretia tvorivá dielňa bola venovaná príprave kozmetiky z prírodných surovín. V tento deň sa účastníci naučili, ako sa pripravuje nechtíková masť, šumivá soľ do kúpeľa a mydlá. Z pet fľaše si vyrobili mydelničku.

Počas dielne s názvom S rozumom v kuchyni sa piekli zdravé maškrty – ďatlovo-čokoládové sušienky, technikou dekupáže sa zdobili staré plechovky, do ktorých sa následne zasadili bylinky. Do zasatinovaných zaváraninových pohárov si deti pripravili nekonečný vanilkový cukor.

Posledná tvorivá dielňa bola venovaná škole. Jej názov bola Škola volá a počas nej si deti technikou steampunk vyrobili personalizované zápisníky, odliali si farebné kriedy a pripravili šumivé lízanky.

Projekt „Použité nezahoď“ podporil grantový program SPPravme to Nadácie SPP a projektu Rozprávkové prázdniny. Podporil ho BBSK a mesto Rimavská Sobota.

MOJÍN: Na kraji mesta majú novinku, sprístupnili náučný chodník

Komentujte

Sokoliarska rodina Kanátovcov, ktorá sa po návrate zo zahraničia už roky venuje chovu dravcov, má na Mojíne novinku. V areáli OZ Príroda pre deti otvorili náučný chodník, ktorý pomáha pri výučbe o tunajšej prírode. Ako pre Rimava.sk priblížila Silvia Kanátová, predsedkyňa OZ príroda pre deti, náučné tabule na lúke a pri lese zobrazujú rastlinstvo a živočíšstvo žijúce priamo v Mojíne. „Naše náučné tabule využívame v environmentálnom programe pre materské a základné školy, ale aj pre špeciálne školy, ktoré nás navštevujú v rámci vzdelávacieho programu o prírode. Hravou formou učíme deti k láske a ochrane prírody,“ prezradila Kanátová. Zároveň spomenula, že náučný chodník zrealizovali vďaka podpore od nadácie Volkswagen vo výške 2300 eur. „Hoci je nový, využívajú ho už desiatky detí z celého Slovenska,“ dodala.

Chodník začína na lúke, kde je umiestnená tabuľa, ktorá zobrazuje lúčne a poľné kvety. „Niektorým aj domácim kvetom sa tu u nás darí nadmieru a dorastajú do prekvapivých rozmerov,“ poznamenala.
Na ďalších tabuliach nájdete informácie o lúčnom a poľnom hmyze, ale aj o lesných zvieratách žijúcich v našich lesoch. Stretnúť tu môžete bažantov, zajace poľné, jazveca, mačku divú, líšky, srnky a niekedy aj medveďa.

Podľa sokoliarov, ktorí sú so svojim dvorom už takmer v otvorenej prírode po dohovore prístupní pre väčšie či menšie skupiny. Sú radi všetkým deťom bažiacim po prírode. V areáli je k dispozícii aj 3D lukostreľba, na ktorú sa ale treba v prípade záujmu dopredu objednať. So zapožičanou výstrojou si môžete prejsť vyše 600 metrový okruh. „Využívajú ju rôzne skupinky a partie ľudí, ktorí vrámci spoločného popoludnia prídu zrelaxovať do prírody,“ uzavrela.

Zdroj: Rimava.sk

R. SOBOTA: Na Enviro dni budú deti učiť chrániť životné prostredie. Príde aj minister

Komentujte

Na Enviro deň v Rimavskej Sobote budú deti učiť chrániť životné prostredie. Čakať ich budú kreatívne dielne, hry, užitočné informácie o ekológii a životnom prostredí či divadelné predstavenia. Popoludňajšieho podujatia, ktoré je naplánované na piatok, 21. júna, v priestoroch budovy bývalej Hypernovy, sa má zúčastniť aj minister životného prostredia László Sólymos. Podľa hovorcu rezortu Tomáša Ferenčáka zintenzívnili podporu environmentálneho vzdelávania a výchovy. „S tou je dôležité začať u tých najmenších a naučiť ich zodpovednosti za životné prostredie,” priblížil Ferenčák. Enviro dni sú určené predovšetkým pre deti materských a základných škôl. Ministerstvo ich odštartovalo v rámci pripomenutia si Svetového dňa Zeme. Okrem Rimavskej Soboty navštívia v ten istý deň aj Rožňavu.

Počas podujatia počítajú s desiatkou rôznych stanovíšť, kde budú pre deti prichystané zaujímavé ekologické aktivity, súťaže či iné predstavenia. „Pripravené budú kreatívne dielne a deti tu budú mať možnosť vyrobiť si napríklad búdku pre vtáčiky či rôzne ekologické módne doplnky,” avizuje hovorca rezortu. Akcie podľa jeho slov zrealizovali už vo Svidníku, Košiciach, Dunajskej Strede, Bratislave a v Komárne.   

Ďalšie Enviro dni rezort plánuje na jeseň tohto roka pripraviť aj v Martine a Žiari nad Hronom. „Po vyhodnotení Enviro dní nevylučujeme, že v podobných výchovno-vzdelávacích podujatiach bude envirorezort pokračovať aj v budúcnosti,” dodal.

Program:

15:00   Otvorenie podujatia, začínajú eko dielne, pohybové aktivity, maľovanie na tvár a fotokútik

15:55   Príhovor ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa

16:00   Predstavenie TÁRAJKO A POPLETAJKA

Environmentálne divadelné predstavenie KÚZELNÝ STROM s maskotmi

17:00   Minidisco s maskotmi

18:00   Ukončenie akcie

Zdroj: Rimava.sk, MINV ŽP

STROM ROKA: Aj jeden zo stromov vo vašom okolí môže tento rok zaujať

Komentujte

Anketa Strom roka dáva možnosť aj tento rok prihlásiť výnimočné, mohutné, staré a najlepšie samostatne stojace stromy. Ak máte taký vo svojom okolí, nadácia Ekopolis vyhlásila v poradí už 17. ročník tejto ankety. Jej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Termín prihlásenia stromu do ankety je do konca apríla. Ako nadácia ďalej informuje, urobiť tak môžu jednotlivci, mestá, školy či organizácie. Z prihlásených stromov vyberie odborná komisia 12 finalistov. Prvé tri stromy získajú finančný príspevok na jeho ošetrenie.

Prihlasovanie je jednoduché – písomne s fotografiou stromu, alebo sa stačí prihlásiť a vyplniť elektronický formulár. Patronát nad anketou aj tento rok prevzal spevák Peter Lipa. Verejné hlasovanie o víťaza ankety sa začne už tradične na festivale Pohoda v Trenčíne a bude trvať do konca septembra 2019.

Minuloročným víťazom ankety sa stala 235-ročná lipa veľkolistá z Kopčian. V hlasovaní získala rekordných 9526 hlasov. Lipa má za sebou viac ako dvestoročnú históriu a stojí pri jednej z najstarších stavieb veľkomoravského pôvodu na Slovensku. Z okresu Rimavská Sobota boli v minulosti už nahlásené stromy ako Ginko z Rimavskej Soboty, Dub z neďalekého Kurinca či z obce Svetlá, no do finále sa v konkurencii ostatných stromov zatiaľ nedostali. V uplynulých rokoch však vo finále bojovala Katalpa bignóniovitá z Hnúšte či jabloň z Babinca alebo približne 300-ročný Platan z Tornale. Podľa našich informácií do súťaže ešte nebol prihlásený starý orech.

„Cez príbehy, ktoré spájajú stromy a ľudí anketa Strom roka dopomáha cenným stromom k lepšej starostlivosti a ľuďom k tomu, aby urobili niečo dobré pre životné prostredie. Veľmi nás teší najmä to, že záujem o anketu každoročne rastie,“ povedal ku motivácii organizovať anketu riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď.

Zdroj: Rimava.sk

Nie je to buzerácia, ale prevencia

Po novom sa registrácia každého kusu, hoc aj jedinej doma chovanej svine stála povinnou. Niektorí toto opatrenie vnímajú ako buzeráciu zo strany rezortu, ale pravda je trošku zložitejšia.

Registrácia ošípaných je povinná po celej EU, Slovensko doteraz mala výnimku vzhľadom na dlhoročnú tradíciu domácich zabíjačiek. Tento stav bol udržateľný, kým sa neobjavila v EU pliaga medzi ošípanými  -Africký mor. Už ho zistili v Poľsku, Česku a naposledy v Maďarsku. Všetko v blízkosti našich hraníc, je to priam zázrak, že ho ešte na Slovensku nemáme.

AMO je mimoriadne nebezpečná choroba, ktorá keď sa objaví v stáde ochorie až 90% ošípaných a uhynú skoro všetky. Liečba neexistuje , veterinárne opatrenia sa sústreďujú na zabránenie šírenia vírusu. A to sa dá jedine vtedy, keď štátna správa má presnú evidenciu o každom kuse vnímavom zvierati. Toto je pravý dôvod povinnej registrácie.

Aby sme vyhoveli požiadavkám únie a zároveň veľmi nezaťažili drobnochovateľov, našlo sa kompromisné riešenie spolu s centrálnou registráciou (CEHZ) a veterinou: špeciálna identifikácia chovateľov/zvierat pre domácu spotrebu.

Prakticky to znamená, že každému, kto ošípanú pre seba už chová je treba/ stačí to oznámiť na príslušnú regionálnu veterinárnu správu. Tam ho zaregistrujú a dostane identifikačné číslo a keď príde čas zabíjačky, aspoň 24 hodín pred tým to oznámi  veterinárnej správe. V prípade nákupu odstavčiat na novú sezónu túto povinnosť má chovateľ prasiatok. Preto je dôležité kupovať jedine od registrovaného chovateľa. To znamená, že prasiatko musí byť označené ušným číslom – terčíkom v uchu s číslom farmy chovateľa.

 

Nem zaklatás, hanem megelőzés!

Januártól kötelezővé lett kivétel nélkül minden egyes sertés regisztrációja.
Első hallásra sokan zaklatásnak tartják ezt az intézkedést annak ellenére is, hogy nyomós okok kényszerítették a tárcát erre a lépésre.

Mindenekelőtt tudatosítani kell, hogy a disznók, – a háztájiak is-  regisztrációja az Unió szerte kötelező. Tekintettel a helyi hagyományokra, Szlovákia évekkel ezelőtt kérte, és megkapta a kivételt az 1 db otthon, saját fogyasztásra tartott sertés esetén.

A gyakorlatban senki nem fújta fel, ha esetleg meg egy másik is röfögött az ólban tekintettel a család nagyságára.

És ez is kell hogy legyen a normális hozzáállás, ha a sertéseket érintő fertőző betegségek terén minden rendben van, vagyis, hogy nincsenek.
Csakhogy mára ez a biztonságos helyzet merőben megváltozott, mivel a disznóknál megjelent Európában a dögvész. Szebbiknevén az Afrikai sertéspestis. Feltarthatatlanul húzódik az Unió belseje felé, köszönhetően a szabadon élővaddisznó állományok sűrűségének, mint rezervoárnak, és sajnos ugyanúgy a felelőtlen emberek, mint vírus terjesztőknek.

Először Ukrajnában, majd Lengyelországban, Csehországban és végül tavaly Magyarországon találtak pestisben elhullott állatokat, sajnos minden esetben úgy 60 -100 km-re határainktól. Egyenesen a csodával határos, hogy nálunk még nincs.
A betegségről dióhéjban annyit kell tudni, hogy szerencsére emberre ugyan nem veszélyes, csak a sertésre fogékony, de ott azután a végletekig fertőző és halálos.

Ha bejut egy tenyészetbe 90% fölötti a beteg állat es 100% -hoz közelít az elhullás. Gyógymód nincs, kezelés kizárt, egyedüli védekezés a farm, és egyébsertések teljes likvidálása min 5 km-es körzetben. Egyetlen cél van ilyenkor – megakadályozni a vírus terjedését, ami viszont meglehetősen ellenálló, heteket kibír bármilyen környezetben. Ruhán, bármilyentárgyon átterjedhet.
Hát ezért vált szükségessé minden egyes sertésről tudni, hogy hol található, vagy már épp elfogyasztották. Megakadályozni egy esetleges fertőzésterjedést.

Hogy azért Szlovákia is eleget tegyen kötelezettségeinek, de azért ne terheljük feleslegesen a háztáji tartást a következő felettébb gyakorlatias kompromisszum születetett. Mégpedig hogy a háztáji – saját felhasználásra tartott sertések esetében nem szükséges klasszikus digitális farmot kialakítani, hanem a központi nyilvántartáson keresztül kapnak egy speciális regisztrációs számot.

Tehát, akinek van disznója, a törvényértelmében bejelenti azt a regionális állatorvosi szolgálatnál személyesen, vagy telefonon. Állományba vételezik, kialakítják a digitális farmot, farmszámmal, egyedi kóddal – és a tenyésztői kötelesség teljesítve. Disznóvágás esetén pedig min. 24 órával a vágás előtt elég jelezni a regionális állatorvosok felé.
Mivel az élet nem áll meg és készülni kell a köv. évre is,új malac vásárlása esetén az említett bejelentési kötelezettséget már malacot tenyésztő- eladó gazda vállalja magára. Ezért arra ajánlatos odafigyelni, hogy a jövőben kizárólag fülszámmal megjelölt malacot vásároljunk.

 

Tlačová správa Zdroj: Gábor Csicsai, MPaRV SR

Najnovšie články

Reklama

RSS Najnovšie pracovné ponuky