Rimava.sk - správy - Rimavská Sobota a okolie

Rimavská Sobota, spravodajský portál, správy, informácie z regiónu

BOTTOVO: Staručký Jaseň prišli do obce odborne a ukážkovo ošetriť niekoľkí arboristi

Komentujte

Ukážku práce profesionálnych arboristov pri ošetrovaní stromu s prevísajúcimi konármi mali možnosť vidieť viacerí obyvatelia z okresu Rimavská Sobota, ktorí prišli koncom septembra do neďalekej obce Bottovo. Neostalo len pri odbornej prednáške spojenej s opílením suchých konárov. Počas prác skúsení arboristi zhodnotili aj vážnejší defekt, kvôli ktorému sa do obce budú musieť vrátiť, aby strom zachránili pre ďalšie generácie. Strom rastie v miestnej základnej škole a v Ekopolise si ho všimli aj kvôli tomu, že bol prihlásený do ankety strom roka. Hoci nepostúpil medzi 12 finalistov, rozhodli sa ho odborne ošetriť aj tak.

Kvôli Jaseňu v školskej záhrade sa do obce vrátia ešte raz. Zistili, že má prasknutú korunu

V prípade Jaseňa išlo podľa odborníkov väčšinou o rez suchých konárov, ktoré prevísajú až po zem. Ako pre Rimava.sk priblížil certifikovaný arborista Marek Áč, strom okrem jedného vážnejšeho defektu netrpel žiadnymi vážnymi inými problémami, no niekedy pravdepodobne na jar sa k nemu vrátia. „Koruna je rozštiepená na dve polovice, našťastie to stojí, ale treba to zviazať natrvalo, takzvanou statickou väzbou,“ vysvetlil Áč, ktorý počas prednášky vysvetľoval dôležitosť, techniku a spôsob ošetrenia stromu. „Keďže išlo o profesionálny zásah, ktorý nie je možné bežne vidieť, zaujala táto aktivita aj občanov, ktorí sa prišli pozrieť na prácu profesionálov,“ priblížila Božena Jánošíková z Bottova, ktorá strom do ankety prihlásila za spoločnosť Dubina, pozemkové spoločenstvo. Ako zdôraznila, tento jaseň je unikátny nielen tým, že má svoj vek a príležitosťou počas ktorej bol zasadený, ale aj tým, že jeho rastu bol ponechaný voľný priebeh a doteraz nebol orezávaný. Ošetrovaniu stromu sa venovali traja špecialisti šesť hodín.
Do koruny stromu sa dostali pomocou arborického praku a lanka so závažím a neskôr aj pracovného lana. „Pomocou postroja vyliezli dvaja na strom a potom medzi jednotlivými časťami stromu sa pohybovali pomocou lán. Cieľom bolo zbaviť strom suchých konárov, aby podporili jeho rast a eliminovali riziko poranenia osôb pohybujúcich sa pod stromom,“ upozornila Jánošíková s tým, že strom sa dožíva 200 až 300 rokov.

Jaseň sadili po stromčekovej slávnosti na popud miestneho učiteľského zboru

Jaseň štíhly v Bottove je posledný existujúci storm z pôvodne 50-tich stromov, ktoré boli vysadené tamojšími žiakmi Národnej školy. Podľa Boženy Jánošíkovej, ktorá ho do ankety prihlásila za spoločnosť Dubina, pozemkové spoločenstvo, koncom tridsiatych rokov mal takýto strom vysadený každý dom. Na vtedajšej Stromčekovej slávnosti sa prízvukovala dôležitosť všetkých stromov pre obranu vlasti, okrem významu okrasného a úžitkového. Okrem toho je strom druhým najstarším na okolí. „Vlani sme s kronikárkou robili anketu, v ktorej sme oslovovali obyvateľov a tak sme zistili počty stromov a kríkov, ktoré v obci máme. Jaseň je na druhom mieste, za agátom bielym,“ uzavrela.

V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie ankety a počtu hlasov 12-tich finalistov, ktorí súťažia o titul Strom roka a o podobné odborné ošetrenie.
Odborné ošetrovania robia v Ekopolise každoročne vďaka ISA Slovakia, ktorá je ich odborným garantom. Podľa programového manažéra Nadácie Ekopolis Milana Hronca, arboristi z ISA zároveň vyberajú zo všetkých nominovaných stromov v danom ročníku tie, ktoré to podľa nich najviac potrebujú. Verejné ošetrovania a semináre sú podľa neho zamerané pre samosprávy a na osvetu v téme ošetrovania stromov. Celkovo tak vybrali stromy tri, jeden z nich bol z okresu Rimavská Sobota. Ako Hronec záverom zdôraznil, ide o osvetu, ako sa o stromy starať, aby nedochádzalo ku ich kadejakým zohaveniam.

„Verejné ošetrenie vybraných stromov spojené s prednáškou a výkladom o arboristike má veľký význam z hľadiska osvety a medzi obyvateľmi má pozitívny ohlas. Samosprávy do ktorých arboristi prídu, sú radi, že sa ich prihlásenému stromu venuje odborná starostlivosť a zároveň sa môžu dozvedieť niečo nové. Tieto ukážky a prednášky vždy prilákajú veľa obyvateľov, detí zo škôl, odbornú aj laickú verejnosť, ktorá sa o arboristike dozvedá často po prvý krát,“ hovorí Eva Lalinská z ISA Slovensko. „Je dôležité, aby sa ľudia dozvedeli čo pre nás stromy znamenajú, prečo ich musíme chrániť a ako sa o ne správne starať. Navyše praktická ukážka ošetrenia stromu stromolezeckou technikou, je pre zúčastnených zážitkom, na ktorý sa vydržia pozerať vytrvalo až dokonca,“ dodáva s úsmevom Lalinská.

Zdro: Rimava.sk, FOTO:

VIDEO: Vďaka ankete Ekopolisu sa na školách dozvedeli o najstaršom ovocnom strome v regióne. Oskoruša už dostala viac ako tisíc hlasov a pribúdajú ďalšie

Komentujte

Vďaka ankete Strom roka, ktorej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy, sa na školách v okrese Rimavská Sobota dozvedeli o najstaršom známom rodiacom strome vo svojom regióne. Je ním Oskoruša domáca v Uzovskej Panici, ktorú tento rok vybral Ekopolis do top 12 najkrajších stromov na Slovensku. O ich konečnom poradí rozhodnú ľudia v hlasovaní už len do konca septembra. V prvej polovici septembra mala Oskoruša približne tisíc hlasov, s približne 1500 hlasmi vtedy vyhrávala Vŕba cintorínska v Dubnici nad Váhom.

Video vzniklo v spolupráci s mladým filmárom Matejom Kováčom, dron – Robert Piatrik

Ak sa vám Oskoruša páči, môžete ju podporiť hlasom na stránke Ekopolisu zadaním emailu na tejto linke. alebo lajkom na fb stránke
„Príjemne ma prekvapila táto informácia, že aspoň pár Oskoruší máme aj v našom okolí. O týchto vzácnych stromoch som sa dozvedel prvýkrát na západnom Slovensku, pri Trenčíne,“ povedal pre Rimava.sk Peter Černý, riaditeľ Základnej školy Š. M. Daxnera, ktorá sídli na najväčšom sídlisku v Rimavskej Sobote. V ankete za Oskorušu zahlasoval na stránke Ekopolisu hneď ako mu bol doručený plagát s informáciami o súťažnom strome. Ako spomenul, ich škola je zapojená do enviroprojektov a uvítali aj možnosť hlasovať za Oskorušu pri Uzovskej Panici. „Učiteľky o tom dajú vedieť na hodinách žiakom,“ ubezpečil riaditeľ s tým, že by sa radi išli na strom aj osobne pozrieť. „Takáto anketa je prospešná. Radi o nej dáme vedieť aj naším žiakom,“ povedala Anita Antalová, riaditeľka najväčšej základnej školy P. Hostinského v R. Sobote s tým, že sa zapájajú aj do súťaže pre školy, kde môžu získať financie na výsadbový materiál. 

Do ankety Ekopolisu sa zapojili školy, folkloristi aj poľnohospodári a ovocinári

Anketový lístok môžete vyplniť v darčekovej predajni Babylon na Hlavnom námestí, na Kruháči, či v Mestskom kultúrnom stredisku. Anketu môžete podporiť aj v predajni ovocia a zeleniny OVD Gemerprodukt Vyšné Valice na Okružnej ulici.
Do ankety sa zapojili aj na rimavskosobotske ZŠ Zlatice Oravcovej, ako aj na ZŠ. P. D. Dobšinského, kde tak isto uvítali možnosť využiť súťaž škôl. Anketu podporujú a hlasy zbierajú aj na Základnej škole Klokočova 742 v Hnúšti, ale aj v okolitých obciach ZŠ v Bátke, Základná škola s materskou školou Pavla Emanuela Dobšinského Teplý Vrch, Uzovskej Panici či v ZŠ s MŠ Sama Vozára Hrachovo. Žiakov by mali o ankete informovať aj na stredných školách, prisľúbili to riaditelia na Strednej odbornej škole technickej a agropotravinárskej (SOŠTaAP) na Okružnej ulici, SOŠOS na športovej ulici, ako aj na Gymnáziu Ivana Kraska.

Konkrétne Oskorušu podporujú aj folklórne rimavskosobotské súbory Háj a Rimavan, či klenovský Vepor. „Oskoruše sú vzácnosť. Ja som poľnohospodár a je to moja záľuba. Poznám tieto ovocné stromy dobre. Radi strom podporíme hlasovaním, prospieva to propagácii regiónu,“ reagoval šéf najpočetnejšieho folklórneho súboru v Rimavskej Sobote. Ako poznamenal, zbieranie a zachovávanie pôvodných ovocinárskych drevín a tradičné veci uznáva, pretože sú blízke tomu čo robia. „Sú to odkazy z minulosti, ktoré mali hodnotu už vtedy a bohužiaľ sa na ne z nejakých dôvodov postupne zabudlo ale stromy sú tam stále,“ dodal Peter Haás.

O Oskoruši bude reč počas jarmoku aj na najväčšej poľnohospodárskej výstave v Rimavskej Sobote v MsKS

„Oskorušu odprezentujeme aj na blížiacej sa veľkej poľnohospodárskej výstave koncom mesiaca, kde budú môcť za tento výnimočný strom môcť ľudia aj hlasovať. Na výstave okrem iného nájdu výber ovocia a zeleniny, ktorá sa v našom regióne urodila tento rok,“ povedal František Tóth predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a zároveň predsedom družstva Gemerprodukt Valice. Ako podotkol, vyzýva záhradkárov, aby podporili čím skôr tento najstarší ovocný strom v našom regióne. „Hlasujeme za Oskorušu a dávame o nej vedieť ľuďom už od prvého momentu. Je to pre nás výzva,“ ubezpečil.

Priebežné výsledky hlasovania k 11. septembru 2019

O Uzovskej Panici sa o Oskoruši hovorí čoraz častejšie

O obci, pri ktorej finalista ankety Strom roka rastie, sa hovorí čoraz častejšie. Podľa slov starostu obce Uzovská Panica Petra Babíka ich kontaktovali viacerí ľudia a aj rodáci, ktorí sa s hrdosťou zaujímajú o to, kde vo svojej obci majú až taký starý a vzácny strom. „Potešilo ma, že deti z našej základnej školy spolupracujú a pozbierali už približne 50 mailových adries. Doniesli mi ich naraz, bolo to také milé,“ povedal pre Rimava.sk starosta, ktorý iniciuje plagáty po okolitých obciach s tým, aby sa zapojili do ankety a zviditeľnili región. „Bol som pri strome aj včera, pôjdeme tam k majiteľovi spraviť ešte trochu poriadok s kríkmi naokolo, aby to lepšie vyzeralo,“ dodal Babík.

Oskoruša stále rodí malé hruštičky, vďaka ošetreniu sa bude môcť dožiť snáď ešte aj ďalších 250 rokov

Súťažná Oskoruša má približne 250 rokov s obvodom kmeňa približne tri metre. Strom stále ešte takmer pravidelne rodí štvorcentimetrové ružovo žlté plody hruškovitého tvaru. „V prípade, že sa táto naša Oskoruša umiestni medzi prvými tromi, získa menší finančný obnos, ktorý bude použitý na jeho ošetrenie a vďaka ktorému sa bude môcť dožiť snáď ešte aj ďalších 250 rokov,” skonštatoval Ján Vigoda z OZ Zogor – Združenia na ochranu geneticky ohrozených rastlín, ktoré strom v našej spolupráci do ankety nominovalo. Ako zdôraznil, ďakuje všetkým, ktorí dajú hlas práve tomuto stromu pod číslom 10, Oskoruši domácej. 

DOPLNENÉ VIDEO/LAPOŇA: Najväčší klenot ovocinárskeho kraja vybrali do ankety Strom roka. Hlasuje sa už len do konca septembra

Zdroj: Rimava.sk

Príroda okolo Mojína pritiahla ďalšie prázdninujúce deti

Komentujte

Mojín a príroda okolo neho, neďaleko Rimavskej Soboty, pritiahla počas leta ďalšie deti. Tentokrát bol určený pre detičky v predškolskom veku, ktoré počas prázdnin nemajú kam ísť. Miesto si našli u Sokoliarov, ktorí chovajú desiatky dravých vtákov. Ako pre Rimava.sk priblížila Silvia Kanátová, predsedkyňa OZ príroda pre deti, mali možnosť spoznávať prírodu, jej faunu a flóru. „V areáli, ktorý je v lone prírody, im bolo dopriate užiť si  radosť z pohybu. Motiváciou bolo hlavne aj to, aby nesedeli doma samé pri počítačoch, televízii, ale sa venovali voľnočasovým aktivitám, ktoré sú prospešné aj pre ich zdravie,” priblížila Kanátová.

Environmentálny tábor bol podporený zo zdrojov BBSK vo výške viac ako 1100 eur. Počas jedného pracovného týždňa sa tu odborní animátori venovali 16-tim deťom v predškolskom veku. „Hravou formou sme ich oboznamovali s jednotlivými zvieratkami a rastlinkami, ktoré sa chovajú a pestujú v domácnostiach, ako aj s tými, ktoré rastú a žijú v lese,” priblížila Kanátová a dodala, že k dispozícii mali mini ZOO so zvieratkami chovanými na vidieku, ako sú ovečky či kozičky, ktoré sú nápomocné aj pri čistení lúk a strnísk, nakoľko sa živia ich spásaním. S deťmi navštevovali okolie, les, prírodu a učili ich spoznávať jednotlivé stromy, rastliny, ktoré rastú v lese. Podľa Kanátovej spolu vyrábali predmety zo šišiek, kreslili, maľovali, premietali videá o prírode a živočíchoch. „Učili sme ich potrebe ochrany prírody a životného prostredia, význame jej ochrany a prípadných nežiaducich a hroziacich dôsledkov, ktoré by nastali, keby sme sa o prírodu nestarali a boli voči nej nezodpovední,” dodala. 

Zdroj: Rimava.sk

STROM ROKA: Oskorušu z Uzovskej Panice vybrali do finále ankety, spustili hlasovanie

1 komentár

Približne 250 ročnú Oskorušu z Uzovskej Panice v okrese Rimavská Sobota vybrali tento rok do finále v súťaži o strom roka, ktorú už po 17-ty krát organizuje nadácia Ekopolis. Jej obvod kmeňa má takmer tri metre a vysadená bola pravdepodobne ešte za čias Márie Terézie. V súčasnosti má približne 14 metrov a nachádza sa v miestnej časti Lapoňa, neďaleko bývalých prosperujúcich ovocných sadov, o ktoré sa už roky nikto nestará. Svojou majestátnosťou však pripomína silu a dlhovekosť prírody. Je tak výzvou aj pre ďalšie generácie, aby existujúce stromy zachránili a objavili ďalšie, na ktoré sa už takmer zabudlo.

Svojou majestátnosťou pripomína silu a dlhovekosť prírody. Ak sa vám Oskoruša páči, môžete ju podporiť hlasom na stránke Ekopolisu zadaním emailu.
Strom bol prihlásený do ankety aj z iniciatívy našej redakcie, ako aj miestnych odborníkov, záhradkárov, ktorí sa snažia zachovať a rozširovať pôvodný genofond stromov v regióne Rimavskej Soboty. 

Oskoruše sú v tomto kraji zriedkavé, tajomné a vzácne. Strom ešte stále rodí veľké ružovo žlté plody hruškovitého tvaru. Pre jeho mohutnosť a dlhovekosť ho používali ako hraničný strom medzi chotármi a neskôr aj ako signalizátor dobrej polohy pre výsadbu ovocia. 

Oskoruša pri Laponi má približne 250 rokov a obvod kmeňa takmer tri metre.

Anketa aj tento rok odštartovala na festivale Pohoda v Trenčíne. Tucet majestátnych finalistov sa uchádza od júla až do konca septembra o hlasy a podporu verejnosti. Aj tohtoročných finalistov nafotil profesionálny fotograf a milovník stromov Martin Babarík.

Medzi dvanástimi finalistami ankety je aj Lipa Malolistá, ktorá rastie v sedle Zbojská a podľa ohlasovateľov má viac ako 400 rokov. Pod starou lipou v sedle Zbojská sedával podľa povestí zbojník Jakub Surovec so svojou družinou. V súčasnosti slúži ako útočisko pre turistov, ktorí sa zastavia na salaši občerstviť. 

Cieľom ankety je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Víťazný strom bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Cenou pre víťaza je odborný posudok a ošetrenie v hodnote 300 eur a automatický postup do medzinárodného finále ankety Európsky strom roka. 

Hlasovať je možné i formou hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v časopise Krásy Slovenska, smskou na čísle 7773 vo formáte STROM*XX*kontaktne udaje (XX – číslo stromu od 1-12) alebo priamo na webovej stránke ekopolisu http://www.ekopolis.sk/zivotne-prostre…/strom-roka/finalisti 

Patrónom ankety je aj tento rok spevák Peter Lipa. Jednotlivci, mestá a obce, školy, firmy alebo organizácie mohli svoj obľúbený strom do ankety prihlásiť do konca apríla, v júni vybrala odborná komisia z 37 prihlásených stromov 12  finalistov.

Zdroj: Rimava.sk, Ekopollis, FOTO: Martin Babarík

Deti z letného tábora spoznali zaujímavé tipy na opakované využitie kúpených vecí

Komentujte

Do letného tábora Univerzity BUCH pod názvom „Použité nezahoď“ sa v Rimavskej Sobote zapojilo takmer 20 detí. V piatich tvorivých dielňach mali možnosť naučiť sa, ako ochraňovať životné prostredie, opätovne používať veci a znižovať spotrebu a zredukovať nielen počet vecí, ktoré odhodíme do odpadu, ale hlavne počet vecí, ktoré si kúpime. Deťom vo veku od 7 do 15 rokov sav jpli v MsKS venovali skúsené lektorky tvorivých dielní z OZ Ženský inštitút tvorivosti Nadežda Miháľová a Eva Talianová. Ako pre Rimava.sk ďalej priblížili, deti si počas zmysluplného trávenia voľného času uvedomili, že triediť odpad a recyklovať už nestačí. Čo všetko spolu zažili, ako jednoducho vyrobili ekotašku, ako využili PET fľašu na samozavlažovací črepník a čo dobrého napiekli, priblížili v nasledujúcom príspevku.

Prvý táborový deň prebehla tvorivá dielňa s názvom – Použité nezahoď. Účastníci tábora sa zoznámili pomocou aktivity, v rámci ktorej mali za úlohu nakresliť všetko to, čo majú radi a čo ich vystihuje. Z obrázkov sa následne vytvorilo spoločné tablo. Zo starého trička si deti vyrobili ekotašku so strapcami. Úlohou detí bolo z trička odstrihnúť rukávy a golier, čím sa vytvorili ušká pre tašku a zväčšil sa otvor na ich budúcej taške. Spodnú časť trička nastrihali na tenké pásiky, ktoré potom pozväzovali, čim vzniklo dno. Tašku si následne vymaľovali farbami na textil. Z pet fľaše si vyrobili samozavlažovací črepník, do ktorého si zasadili žeruchu.

Aktivity druhej tvorivej dielne Dozvoskovania priatelia spájal materiál, s ktorým sa pracovalo. Bol to vosk v rôznych jeho podobách. Zmes včelieho vosku, kokosového tuku a živice si účastníci nažehlili na väčšie štvorce odstrihnuté zo starých košieľ. Vytvorili si tak obrúsky so včelím voskom, tzv. voskobaly, ktoré sa používajú namiesto potravinárskej fólie určenej na zabalenie potravín. Zo starých polámaných voskoviek si upiekli dúhové voskovky. Deti si taktiež vyskúšali maľovanie enkaustickou žehličkou a farebnými voskami.

Tento deň sme ukončili návštevou Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, kde nám Viera Cirbusová pripravila pamäťový tréning. Pomocou jednoduchých cvičení, kreslenia a písania deti rozvíjali svoju pravú aj ľavú hemisféru a precvičili si krátkodobú aj dlhodobú pamäť.

Tretia tvorivá dielňa bola venovaná príprave kozmetiky z prírodných surovín. V tento deň sa účastníci naučili, ako sa pripravuje nechtíková masť, šumivá soľ do kúpeľa a mydlá. Z pet fľaše si vyrobili mydelničku.

Počas dielne s názvom S rozumom v kuchyni sa piekli zdravé maškrty – ďatlovo-čokoládové sušienky, technikou dekupáže sa zdobili staré plechovky, do ktorých sa následne zasadili bylinky. Do zasatinovaných zaváraninových pohárov si deti pripravili nekonečný vanilkový cukor.

Posledná tvorivá dielňa bola venovaná škole. Jej názov bola Škola volá a počas nej si deti technikou steampunk vyrobili personalizované zápisníky, odliali si farebné kriedy a pripravili šumivé lízanky.

Projekt „Použité nezahoď“ podporil grantový program SPPravme to Nadácie SPP a projektu Rozprávkové prázdniny. Podporil ho BBSK a mesto Rimavská Sobota.

MOJÍN: Na kraji mesta majú novinku, sprístupnili náučný chodník

Komentujte

Sokoliarska rodina Kanátovcov, ktorá sa po návrate zo zahraničia už roky venuje chovu dravcov, má na Mojíne novinku. V areáli OZ Príroda pre deti otvorili náučný chodník, ktorý pomáha pri výučbe o tunajšej prírode. Ako pre Rimava.sk priblížila Silvia Kanátová, predsedkyňa OZ príroda pre deti, náučné tabule na lúke a pri lese zobrazujú rastlinstvo a živočíšstvo žijúce priamo v Mojíne. „Naše náučné tabule využívame v environmentálnom programe pre materské a základné školy, ale aj pre špeciálne školy, ktoré nás navštevujú v rámci vzdelávacieho programu o prírode. Hravou formou učíme deti k láske a ochrane prírody,“ prezradila Kanátová. Zároveň spomenula, že náučný chodník zrealizovali vďaka podpore od nadácie Volkswagen vo výške 2300 eur. „Hoci je nový, využívajú ho už desiatky detí z celého Slovenska,“ dodala.

Chodník začína na lúke, kde je umiestnená tabuľa, ktorá zobrazuje lúčne a poľné kvety. „Niektorým aj domácim kvetom sa tu u nás darí nadmieru a dorastajú do prekvapivých rozmerov,“ poznamenala.
Na ďalších tabuliach nájdete informácie o lúčnom a poľnom hmyze, ale aj o lesných zvieratách žijúcich v našich lesoch. Stretnúť tu môžete bažantov, zajace poľné, jazveca, mačku divú, líšky, srnky a niekedy aj medveďa.

Podľa sokoliarov, ktorí sú so svojim dvorom už takmer v otvorenej prírode po dohovore prístupní pre väčšie či menšie skupiny. Sú radi všetkým deťom bažiacim po prírode. V areáli je k dispozícii aj 3D lukostreľba, na ktorú sa ale treba v prípade záujmu dopredu objednať. So zapožičanou výstrojou si môžete prejsť vyše 600 metrový okruh. „Využívajú ju rôzne skupinky a partie ľudí, ktorí vrámci spoločného popoludnia prídu zrelaxovať do prírody,“ uzavrela.

Zdroj: Rimava.sk

R. SOBOTA: Na Enviro dni budú deti učiť chrániť životné prostredie. Príde aj minister

Komentujte

Na Enviro deň v Rimavskej Sobote budú deti učiť chrániť životné prostredie. Čakať ich budú kreatívne dielne, hry, užitočné informácie o ekológii a životnom prostredí či divadelné predstavenia. Popoludňajšieho podujatia, ktoré je naplánované na piatok, 21. júna, v priestoroch budovy bývalej Hypernovy, sa má zúčastniť aj minister životného prostredia László Sólymos. Podľa hovorcu rezortu Tomáša Ferenčáka zintenzívnili podporu environmentálneho vzdelávania a výchovy. „S tou je dôležité začať u tých najmenších a naučiť ich zodpovednosti za životné prostredie,” priblížil Ferenčák. Enviro dni sú určené predovšetkým pre deti materských a základných škôl. Ministerstvo ich odštartovalo v rámci pripomenutia si Svetového dňa Zeme. Okrem Rimavskej Soboty navštívia v ten istý deň aj Rožňavu.

Počas podujatia počítajú s desiatkou rôznych stanovíšť, kde budú pre deti prichystané zaujímavé ekologické aktivity, súťaže či iné predstavenia. „Pripravené budú kreatívne dielne a deti tu budú mať možnosť vyrobiť si napríklad búdku pre vtáčiky či rôzne ekologické módne doplnky,” avizuje hovorca rezortu. Akcie podľa jeho slov zrealizovali už vo Svidníku, Košiciach, Dunajskej Strede, Bratislave a v Komárne.   

Ďalšie Enviro dni rezort plánuje na jeseň tohto roka pripraviť aj v Martine a Žiari nad Hronom. „Po vyhodnotení Enviro dní nevylučujeme, že v podobných výchovno-vzdelávacích podujatiach bude envirorezort pokračovať aj v budúcnosti,” dodal.

Program:

15:00   Otvorenie podujatia, začínajú eko dielne, pohybové aktivity, maľovanie na tvár a fotokútik

15:55   Príhovor ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa

16:00   Predstavenie TÁRAJKO A POPLETAJKA

Environmentálne divadelné predstavenie KÚZELNÝ STROM s maskotmi

17:00   Minidisco s maskotmi

18:00   Ukončenie akcie

Zdroj: Rimava.sk, MINV ŽP

STROM ROKA: Aj jeden zo stromov vo vašom okolí môže tento rok zaujať

Komentujte

Anketa Strom roka dáva možnosť aj tento rok prihlásiť výnimočné, mohutné, staré a najlepšie samostatne stojace stromy. Ak máte taký vo svojom okolí, nadácia Ekopolis vyhlásila v poradí už 17. ročník tejto ankety. Jej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Termín prihlásenia stromu do ankety je do konca apríla. Ako nadácia ďalej informuje, urobiť tak môžu jednotlivci, mestá, školy či organizácie. Z prihlásených stromov vyberie odborná komisia 12 finalistov. Prvé tri stromy získajú finančný príspevok na jeho ošetrenie.

Prihlasovanie je jednoduché – písomne s fotografiou stromu, alebo sa stačí prihlásiť a vyplniť elektronický formulár. Patronát nad anketou aj tento rok prevzal spevák Peter Lipa. Verejné hlasovanie o víťaza ankety sa začne už tradične na festivale Pohoda v Trenčíne a bude trvať do konca septembra 2019.

Minuloročným víťazom ankety sa stala 235-ročná lipa veľkolistá z Kopčian. V hlasovaní získala rekordných 9526 hlasov. Lipa má za sebou viac ako dvestoročnú históriu a stojí pri jednej z najstarších stavieb veľkomoravského pôvodu na Slovensku. Z okresu Rimavská Sobota boli v minulosti už nahlásené stromy ako Ginko z Rimavskej Soboty, Dub z neďalekého Kurinca či z obce Svetlá, no do finále sa v konkurencii ostatných stromov zatiaľ nedostali. V uplynulých rokoch však vo finále bojovala Katalpa bignóniovitá z Hnúšte či jabloň z Babinca alebo približne 300-ročný Platan z Tornale. Podľa našich informácií do súťaže ešte nebol prihlásený starý orech.

„Cez príbehy, ktoré spájajú stromy a ľudí anketa Strom roka dopomáha cenným stromom k lepšej starostlivosti a ľuďom k tomu, aby urobili niečo dobré pre životné prostredie. Veľmi nás teší najmä to, že záujem o anketu každoročne rastie,“ povedal ku motivácii organizovať anketu riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď.

Zdroj: Rimava.sk

Nie je to buzerácia, ale prevencia

Po novom sa registrácia každého kusu, hoc aj jedinej doma chovanej svine stála povinnou. Niektorí toto opatrenie vnímajú ako buzeráciu zo strany rezortu, ale pravda je trošku zložitejšia.

Registrácia ošípaných je povinná po celej EU, Slovensko doteraz mala výnimku vzhľadom na dlhoročnú tradíciu domácich zabíjačiek. Tento stav bol udržateľný, kým sa neobjavila v EU pliaga medzi ošípanými  -Africký mor. Už ho zistili v Poľsku, Česku a naposledy v Maďarsku. Všetko v blízkosti našich hraníc, je to priam zázrak, že ho ešte na Slovensku nemáme.

AMO je mimoriadne nebezpečná choroba, ktorá keď sa objaví v stáde ochorie až 90% ošípaných a uhynú skoro všetky. Liečba neexistuje , veterinárne opatrenia sa sústreďujú na zabránenie šírenia vírusu. A to sa dá jedine vtedy, keď štátna správa má presnú evidenciu o každom kuse vnímavom zvierati. Toto je pravý dôvod povinnej registrácie.

Aby sme vyhoveli požiadavkám únie a zároveň veľmi nezaťažili drobnochovateľov, našlo sa kompromisné riešenie spolu s centrálnou registráciou (CEHZ) a veterinou: špeciálna identifikácia chovateľov/zvierat pre domácu spotrebu.

Prakticky to znamená, že každému, kto ošípanú pre seba už chová je treba/ stačí to oznámiť na príslušnú regionálnu veterinárnu správu. Tam ho zaregistrujú a dostane identifikačné číslo a keď príde čas zabíjačky, aspoň 24 hodín pred tým to oznámi  veterinárnej správe. V prípade nákupu odstavčiat na novú sezónu túto povinnosť má chovateľ prasiatok. Preto je dôležité kupovať jedine od registrovaného chovateľa. To znamená, že prasiatko musí byť označené ušným číslom – terčíkom v uchu s číslom farmy chovateľa.

 

Nem zaklatás, hanem megelőzés!

Januártól kötelezővé lett kivétel nélkül minden egyes sertés regisztrációja.
Első hallásra sokan zaklatásnak tartják ezt az intézkedést annak ellenére is, hogy nyomós okok kényszerítették a tárcát erre a lépésre.

Mindenekelőtt tudatosítani kell, hogy a disznók, – a háztájiak is-  regisztrációja az Unió szerte kötelező. Tekintettel a helyi hagyományokra, Szlovákia évekkel ezelőtt kérte, és megkapta a kivételt az 1 db otthon, saját fogyasztásra tartott sertés esetén.

A gyakorlatban senki nem fújta fel, ha esetleg meg egy másik is röfögött az ólban tekintettel a család nagyságára.

És ez is kell hogy legyen a normális hozzáállás, ha a sertéseket érintő fertőző betegségek terén minden rendben van, vagyis, hogy nincsenek.
Csakhogy mára ez a biztonságos helyzet merőben megváltozott, mivel a disznóknál megjelent Európában a dögvész. Szebbiknevén az Afrikai sertéspestis. Feltarthatatlanul húzódik az Unió belseje felé, köszönhetően a szabadon élővaddisznó állományok sűrűségének, mint rezervoárnak, és sajnos ugyanúgy a felelőtlen emberek, mint vírus terjesztőknek.

Először Ukrajnában, majd Lengyelországban, Csehországban és végül tavaly Magyarországon találtak pestisben elhullott állatokat, sajnos minden esetben úgy 60 -100 km-re határainktól. Egyenesen a csodával határos, hogy nálunk még nincs.
A betegségről dióhéjban annyit kell tudni, hogy szerencsére emberre ugyan nem veszélyes, csak a sertésre fogékony, de ott azután a végletekig fertőző és halálos.

Ha bejut egy tenyészetbe 90% fölötti a beteg állat es 100% -hoz közelít az elhullás. Gyógymód nincs, kezelés kizárt, egyedüli védekezés a farm, és egyébsertések teljes likvidálása min 5 km-es körzetben. Egyetlen cél van ilyenkor – megakadályozni a vírus terjedését, ami viszont meglehetősen ellenálló, heteket kibír bármilyen környezetben. Ruhán, bármilyentárgyon átterjedhet.
Hát ezért vált szükségessé minden egyes sertésről tudni, hogy hol található, vagy már épp elfogyasztották. Megakadályozni egy esetleges fertőzésterjedést.

Hogy azért Szlovákia is eleget tegyen kötelezettségeinek, de azért ne terheljük feleslegesen a háztáji tartást a következő felettébb gyakorlatias kompromisszum születetett. Mégpedig hogy a háztáji – saját felhasználásra tartott sertések esetében nem szükséges klasszikus digitális farmot kialakítani, hanem a központi nyilvántartáson keresztül kapnak egy speciális regisztrációs számot.

Tehát, akinek van disznója, a törvényértelmében bejelenti azt a regionális állatorvosi szolgálatnál személyesen, vagy telefonon. Állományba vételezik, kialakítják a digitális farmot, farmszámmal, egyedi kóddal – és a tenyésztői kötelesség teljesítve. Disznóvágás esetén pedig min. 24 órával a vágás előtt elég jelezni a regionális állatorvosok felé.
Mivel az élet nem áll meg és készülni kell a köv. évre is,új malac vásárlása esetén az említett bejelentési kötelezettséget már malacot tenyésztő- eladó gazda vállalja magára. Ezért arra ajánlatos odafigyelni, hogy a jövőben kizárólag fülszámmal megjelölt malacot vásároljunk.

 

Tlačová správa Zdroj: Gábor Csicsai, MPaRV SR

Najnovšie články

Reklama

RSS Najnovšie pracovné ponuky