Rimava.sk - správy - Rimavská Sobota a okolie

Rimavská Sobota, spravodajský portál, správy, informácie z regiónu

Na svetelné znečistenie či na nevhodné osvetlenie budov chcú poukázať fotosúťažou

Komentujte

„Svieťme si na cestu….nie na hviezdy“ tak znie názov v poradí už 10. ročníka medzinárodnej fotosúťaže Hvezdárne v Rimavskej Sobote zameranej na problematiku svetelného znečistenia v súčasnosti. Tá v spolupráci so Slovenskou ústrednou hvezdárňou, zväzom astronómov a astronomickou spoločnosťou pri SAV vyhlásila súťaž s cieľom upozorniť na tento vážny environmentálny problém dnešnej doby. Ako pre Rimava.sk uviedol riaditeľ hvezdárne v Rimavskej Sobote Pavol Rapavý, nesprávne svietenie pôsobí negatívne na prírodu, živočíchy a v neposlednom rade aj na zdravie ľudí. „Prirodzené striedanie dňa aj noci, je tá najstabilnejšia premenná v prírode,“ povedal riaditeľ, podľa ktorého aktuálne v Nemecku idú investovať do odstránenia týchto negatívnych javov tri miliardy eur, pretože tam dochádza k drastickému úbytku hmyzu, čo má vplyv aj na potravinový reťazec, okrem iného to vplýva na ekonomiku či na onkologické ochorenia.

A teda ako správne svietiť?

Podľa astronómov je princíp správneho svietenia jednoduchý. Svietiť len tam, kde potrebujeme, len vtedy, keď to je potrebné a len takou intenzitou ako je potrebné. „Čiže nie zbytočne,“ podotkol Rapavý a dodáva, že na Slovensku je to obzvlášť potrebné, pretože nemáme žiadny zákon, ktorý by to upravoval.

Článok pokračuje pod reklamou



Problém vidí v tom, že v mnohých mestách a obciach robia rekonštrukciu verejných osvetlení. „Čo je pozitívne, len bohužiaľ, ako keby projektanti nevedeli, že biele a modré svetlo vôbec nepatrí do nočného životného prostredia. Modrá tam nemá čo robiť, je to neprirodzené. Mnohokrát viac sa rozptyľuje, ako to oranžové svetlo,“ podotkol riaditeľ. Ako príklad poukázal na rozdiel osvetlenia nového parkoviska na Sídlisku Západ v Rimavskej Sobote. „Konštrukčne je to dobre urobené, ale svieti do modra. Solídne osvetlenie je napríklad pod Hvezdárňou, pri kaštieli. Je to celkom dobré. Svieti ani nie silno, nesvieti to dohora a je to oranžové,“ zdôraznil Rapavý.

Do súťaže sa aktuálne môže zapojiť úplne každý, bez vekového obmedzenia a štátnej príslušnosti.

V prvej z nich pôjde o snímky zachytávajúce nevhodné svietenie budov, komunikácií a nesprávne svietenie, ktoré má za následok plytvanie množstvom energie pod názvom „Ako rozhodne nesvietiť“. Druhá kategória je presným opakom. „Posvietiť“ si v nej môžete na snímky zobrazujúce príklady správnych svietidiel a osvetlenia šetrného k nočnému životnému prostrediu aj nočnej oblohe. Tretia kategória s názvom „Variácie na tému svetlo a tma“ je voľnejšia a umožňuje široké pole pôsobnosti. Môžete sa s ňou pohrať a byť kreatívny, ale nezabudnite na cieľ fotosúťaže, ktorá je o správnom a nesprávnom osvetľovaní. V tejto kategórii sú prípustné aj fotomontáže. Súťaž má uzávierku koncom októbra tohto roka a v každej kategórii odmenia troch najlepších. „Venujeme sa svetelnému znečisteniu, ktoré astronómii vadí,“ povedal riaditeľ, podľa ktorého fotosúťaž vyhlásili z toho dôvodu, aby sa táto problematika viacej dostala k ľuďom. „Z tejto fotosúťaže máme navyše serióznu databázu pekných fotografií, ktoré môžeme používať na popularizáciu. Výstava vybraných fotografií bude možno aj tento rok v TIC-ke,“ podotkol. Podrobnosti a podmienky fotosúťaže sú TU

Nápad zorganizovania takejto súťaže vznikol pred rokmi v Čechách. Najskôr to robili spolu s kolegami a teraz v tejto myšlienke pokračujú naďalej na Slovensku. „Významným prínosom fotosúťaže bolo zapojenie sa Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove, ktoré pre ocenených poskytuje zaujímavé finančné odmeny, s ktorými už teraz problém nemáme,“ uzavrel Rapavý.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Hvezdáreň Rimavská Sobota

V Ožďanoch začínajú po rokoch finalizovať projekt zberného dvoru, chcú tak ušetriť na poplatkoch

Komentujte

V obci Ožďany v okrese Rimavská Sobota dostali techniku potrebnú k zriadeniu zberného dvora. Dôslednejším triedením odpadu chcú znižovať náklady na zber a vývoz komunálneho odpadu, ktorý v súčasnosti narástol o polovicu. Namiesto 10 eur tak ľudia budú platiť už 15 eur. Ako pre Rimava.sk ďalej uviedol starosta obce Ján Matej, k zvýšeniu museli pristúpiť nakoľko sa zvýšili poplatky za skládkovanie. Podľa jeho slov sa im o zber v obci aktuálne stará spoločnosť Brantner, ktorá pri poslednej súťaži prišla s lepšou sumou ako Technické služby mesta Rimavská Sobota, ktoré boli dovtedy zazmluvnené.

„Od roku 2017 boli zavedené a medzičasom sú už aj zvýšené poplatky za skládkovanie. Doteraz to bolo takmer grátis a aktuálne je to suma 17 až 33 eur za tonu,“ priblížil starosta obce, ktorý má v obci zhruba 1600 obyvateľov a aj prostredníctvom zberového dvora chce u ľudí zvýšiť informovanosť a povedomie o triedení odpadu. „Ľuďom stále hovoríme, že pokiaľ nebudeme triediť, budeme platiť viac a pokiaľ budeme triediť, tak ostaneme na tej sume alebo možno pôjdeme aj dolu,“ zdôraznil Matej a dodal, že triedenie bude pritom pre obyvateľov bezplatné.

Článok pokračuje pod reklamou



Náklady na odpad by tak pozitívne mal ovplyvniť projekt zberového dvora, ktorý si vyžiada náklady vo výške asi 420-tisíc eur. Hradený je z ministerstva životného prostredia, eurofondov a päť percent kofinancuje obec. Podľa Mateja sa pravdepodobne ich náklady zvýšia o dve percentá, keďže budú potrebovať aj mulčovač, ktorý nedostali cez projekt.

„Projekt je rozdelený do troch častí. Traktor s čelným nakladačom a vlečku sme už dostali, technika je pritom najväčšia položka,“ povedal Matej a dodal, že súčasťou projektu im majú dodať ešte šesť kontajnerov, kde budú odpad triediť, ako aj prístupová cesta k čistiarni odpadových vôd. Tu má byť zriadený aj prístrešok kde majú prevádzkovať zberový dvor. Projekt podľa jeho slov je celý proces zdĺhavý a projekt podávali opakovane kým konečne prešiel. „Malo to byť pritom zrealizované ešte v minulom roku a celé to začal realizovať ešte bývalý starosta Adrián Barto,“ podotkol.

V súčasnosti v obci raz mesačne vyvážajú plasty vo vreciach, ktoré zbierajú obyvatelia. O separovaný odpad sa podľa starostu starajú TSM Poltár. „Robíme aj zber veľko objemového odpadu dvakrát ročne, čo napomohlo aj k zníženiu množstva čiernych skládok na území obce,“ poznamenal starosta obce Matej.

Zdroj: Rimava.s, FOTO: FB stránka obce Ožďany

Súvisiace články

Nový rok v okolitých mestách priniesol vyššie poplatky. R. Soboty sa to netýka, začala v rozpočtovom provizóriu
V knižnici hovorili o tom, či triediť odpad je IN

R. SOBOTA: Pitnú vodu hľadali vo viac ako desiatich lokalitách okresu, patria k najsuchším územiam na Slovensku

Komentujte

V okolí Rimavskej Soboty a Tornale, kde v priebehu minulého roka prebiehali hĺbkové vrty na zistenie zásob podzemnej pitnej vody, sú ukončené. Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa zameriavali prevažne na lokality a okolie obcí, ktoré sa nachádzajú mimo súčasných i plánovaných trás skupinových vodovodov. Ako ďalej pre Rimava.sk uviedla Natália Bahnová zo Štátneho geologického ústavu, ide o štyri hydrogeologické rajóny na území Rimavskej kotliny, Blžskej a Pokoradzskej tabule ako aj východnej časti Cerovej vrchoviny. Zároveň podotkla, že sa potvrdili ako najdeficitnejšie oblasti Slovenska z hľadiska vlastných zdrojov a zásob podzemnej vody. V okrese Rimavská Sobota je z viac ako stovky obcí pritom bez verejného vodovodu viac ako tretina z nich.

V prípade úspešného vyhľadania kvalitných zdrojov by voda mohla poslúžiť miestnym komunitám

Tieto oblasti sú vystavené najväčšiemu tlaku klimatickej zmeny, zmenšujúcej sa možnosti doplňovania týchto zdrojov na celkovej ploche približne 840 kilometrov štvorcových. Ako ďalej Bahnová podotkla, po vyhodnotení čerpacích skúšok budú výsledky predložené Komisii pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd ministerstva životného prostredia na schválenie tak, aby mohli byť zaradené do Vodohospodárskej bilancie množstva podzemnej vody Slovenskej republiky. V prípade úspešného vyhľadania dostatočných a kvalitných zdrojov podzemných vôd by podľa Bahnovej mohli poslúžiť zásobovaniu miestnych komunít. Podľa jej slov však je podložie natoľko stabilné, že dažďová voda nevsiaka do prostredia, ale odtečie do potokov.

Vŕtali do hĺbky viac ako sto metrov. Overovali trvalo udržateľné množstvo podzemnej vody

Vrty boli v hĺbke 100 až 150 metrov. Ako koncom roka Bahnonvá uviedla, vrtné práce boli ukončené, súpravy by mali byť už z lokalít odvezené a terén upravený do pôvodného stavu. „Je to niekoľkoročný projekt. Začiatok riešenia geologickej úlohy je od apríla 2018, ukončenie je plánované v marci 2023,“ poznamenala. V rámci prieskumu tu bolo podľa jej slov vyhĺbených 12 exploatačných hydrogeologických vrtov a v ich blízkosti 12 pozorovacích vrtov tak, aby ich bolo možné prípadne využívať v malých obciach. Podľa priloženej mapy ide o lokality obcí Babinec, Horné Zahorany, Lukovištia, Konrádovce, Stará a Nová bašta, Vyšné Valice, Stránska, Figa, Káloša, Kešovce, Neporadza či Gemerká Panica.

Viac ako tretina obcí v okrese R. Sobota je bez verejného vodovodu

V okrese Rimavská Sobota je z vyše 100 obcí a troch miest bez verejného vodovodu približne 40 percent obcí. Ak aj niekde vodu v studniach majú, podľa rozborov nevyhovuje bežnému používaniu. Ak chcú nezávadnú pitnú vodu, musia si ju chodiť prefiltrovať na obecných úradoch alebo kupovať v obchode. Redakcia Rimava.sk sa téme venovala už počas minulého leta. Viac informácií nájdete tu.

Zdroj: Rimava.sk, Štátny geologický ústav Doinýza Štúra

Pre nedostatok pitnej vody začali v regióne opäť s vŕtaním. Idú do hĺbky, v akej ešte neboli

V R. Sobote diskutovali o dôležitosti zelene v meste

Komentujte

Tím odborníkov, ktorý prijal pozvanie občianskeho združenia Naša Sobota, diskutoval v Rimavskej Sobote na tému významu zelene v mestách, jej ochrany a plánovania. Zároveň hovorili aj o tom, aké je potrebné, aby sa na tom spolupodieľali aj občania. Išlo o prvé takéto stretnutie občanov s viacerými odborníkmi na zeleň z rôznych oblastí. Cieľom diskusie bolo zvýšiť povedomie ľudí o jej vplyve na život jednotlivca a na zmenu mikroklímy v meste, ktorá je čoraz aktuálnejšia.

Podľa zúčastnených stretnutie zároveň prinieslo aj pozitívne príklady či riešenia z iných miest. Okrem estetickej funkcie zeleň môže podľa programového manažéra z nadácie Ekopolis Štefana Janča výrazne pomáhať v tom, ako s jej pomocou znižovať teplotu na úrovni menších priestorov. „Podnebie sa otepľuje a je to veľmi účinný prostriedok v tom, ako znižovať teplotu,“ uviedol Jančo, podľa ktorého sa však od prírody skôr vzďaľujeme a zmena k lepšej údržbe zelene si bude vyžadovať väčšie úsilie.

Michaela Poláková, projektantka a realizátorka v jednom, podotkla, že by sa ľudia nemali stavať k zeleni ľahostajne. „Je to ich životný priestor a stavať sa k tejto téme ľahostajne je úplne kontraproduktívne,“ podotkla. Ako ďalej spomenula, v Rimavskej Sobote sa jej páči, ako sa začala venovať pozornosť Mestskému parku, miestu, kde je veľa stromov a môžu sa tam prechádzať mamičky.

Na stretnutí odborníkov ďalej odznelo, že nevhodne urobené a zle načasované orezy môžu za jeden deň zlikvidovať to, o čo sa príroda snažila desaťročia. „Strom preto nemá rezať pilčík, ale o dreviny sa musia starať arboristi, certifikovaní odborníci,“ zdôraznil ďalší z účastníkov. Pravidelné polievanie a výživa sú však podľa odborníkov pre vyprahnuté stromy na uliciach rovnako kľúčové. Pomocníkom môže byť dažďová voda, tá však z asfaltových plôch väčšinou iba odtečie.

Diskusiu pripravilo občianske združenie Naša Sobota v rámci projektu Re-Start. „Prostredníctvom projektu sa snažíme otvárať spoločenské témy a prinášať pozitívne príklady riešení aj z iných miest či zahraničia,“ uviedla Lucia Bárdošová z občianskeho združenia Naša Sobota. Podľa jej slov zeleň vnímajú zo širšieho hľadiska, ako len ulice mesta, medzisídliskové bloky a parky. Dôležité je aj okolie priemyselných budov, školských areálov, ale aj rodinných záhrad. „Zeleň v meste je ekosystém – celok vrátane stromov a rastlín, vodozádržných systémov, živočíchov, hmyzu a podobne. Som rada, že si aj táto téma našla svojich priaznivcov,“ uzavrela.

Viac o stretnutí si môžete pozrieť v reportáži TV Rimava

REPORTÁŽ – NAŠA BUDÚCNOSŤ JE ZELENÁ

Coworkingové a startupové centrum Kruháč pravidelne uskutočňuje zaujímavé diskusné stretnutia. 2. decembra sa tam hovorilo o zeleni v mestách.

Uverejnil používateľ TV Rimava Streda 4. decembra 2019

Zdroj: Rimava.sk, TV Rimava

R. SOBOTA/L. SÓLYMOS: Obce majú k dispozícii viac možností i prostriedkov na realizáciu enviroprojektov

Komentujte

Obce majú v súčasnosti stále viac možností a prostriedkov na čerpanie finančných príspevkov na realizáciu enviroprojektov. Aj toto povedal na svojej dnešnej návšteve (4. decembra) Rimavskej Soboty podpredseda vlády a minister životného prostredia SR László Sólymos. Ako povedal, od roku 2016 do roku 2019 rezort životného prostredia podporil v okrese Rimavská Sobota, Rožňava a Revúca dokopy 148 zelených projektov za takmer 57 mil. eur. Pričom podporené boli projekty na budovanie kanalizácií, vodovodov, zatepľovanie budov a ďalšie.

„Podpora samospráv smerovala z financií environmentálneho fondu ako aj z európskych zdrojov. V rámci enviro fondu sme za posledné obdobie podporili 98 projektov samospráv, z troch okresov regiónu Gemer-Malohont, za takmer 10 mil. eur. Z európskych zdrojov získali okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava viac ako 47 mil. eur v rámci 50 podporených projektov,“ ozrejmil Sólymos. Jedným z podporených projektov je podľa jeho slov aj zateplená materská škola v obci Ivanice v Rimavskosobotskom okrese, ktorú dnes 4 .decembra odovzdali do úživania. Na zateplenie škôlky získala obec z envirofondu dotáciu vo výške 100 tis. eur. „Vymenili sme aj lokálny vykurovací systém za ústredný, namontovalo sa tepelné čerpadlo ako aj vykurovacie potrubie,“ poznamenal.

Príkladom je aj obec Bátka. Ako na tlačovej konferencii povedal starosta obce Peter Hencz, do obce dostali dotáciu na vybudovanie verejného vodovodu, a to vo výške 420 tis. eur. Medzi ďalšie dotácie, ktoré starosta spomenul sa týkala zvýšenia triedeného odpadu. „Tam nám bolo schválených viac ako 130 tis. eur, a to na nákup technológií pre triedený zber, teda traktor s nakladačom a kontajnermi, s ktorými by sme mali percentuálne zvyšovať triedenie hlavne zeleného alebo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorým sa bude musieť nielen naša obec, ale aj ostatné do budúcna zaoberať, keďže sa poplatky za komunálny odpad bud zvyšovať,“ upresnil a podotkol, že dúfa, že obec bude ostatným príkladom ako zvyšovať triedený odpad.

O dotácie rezortu životného prostredia sa môžu uchádzať aj menšie obce

Ako ďalej minister Sólymos podotkol, na stretnutiach so zástupcami samospráv prízvukuje, že je dôležité aby samosprávy nepoľavili a predkladali naďalej kvalitné a zelené projekty. „Aj teraz apelujem na nich, lebo len nedávno sme vyhlásili novú výzvu na dobudovanie kanalizácie a vodovodu v hodnote 50 mil. eur, kde sa už obce pod 2 tisíc obyvateľov môžu hlásiť. Je to jedinečná príležitosť a myslím si, že je to jediný zdroj pre menšie obce, aby mohli takéto investície dokončiť,“ avizoval a zároveň dodal, že do 15. decembra vyhlási rezort novú výzvu na zníženie energetickej náročnosti obecných budov na budúci rok. Podľa ministra aj toto je cesta a spôsob ako zaistiť regiónom rozvoj ako aj ušetriť nielen životné prostredia, ale aj obecnú pokladnicu.

Zdroj: Rimava.sk

Ako rozzelenať mesto a sídliská? Aj o tom bude diskusia v Kruháči

Komentujte

Zeleň v meste, produkciou kyslíka, zlepšuje mikroklímu v meste, znižuje prašnosť a hluk, chráni rozmanitosť rastlín a živočíchov. Zeleň v meste pôsobí upokojujúco na dušu občanov a má tiež funkciu skrášľovania verejného prostredia. V neposlednom rade odstraňuje negatívne vplyvy zmeny klímy.

Občianske združenie Naša Sobota si pre Vás opäť pripravilo diskusiu na tému Zeleň v meste a o jej význame, dôležitosti a budúcnosti sa bude diskutovať v pondelok 2. decembra o 17:00 hod. v priestoroch coworkingového & StarUp Centra Kruháč so zaujímavými hosťami.

Medzi nimi bude:

Michala Poláková – záhradný architekt, projektant záhrad. Zameriava sa hlavne na projekciu a realizáciu súkromných záhrad, pričom najčastejšie ide o prírodné záhrady, xerofytné trvalky, lúky, použitie ovocných drevín.

Štefan Jančo – programový manažér Nadácie Ekopolis, Spolupracuje na projekte LIFE BooGI BOP- ktorý je zameraný na vytváranie dizajnu firemných areálov, ktoré sú priaznivé pre biodiverzitu ako súčasť zelenej infraštruktúry. Toto riešenie sa snažia aplikovať najmä v mestských a prímestských oblastiach.



Ivan Šiláči – architekt, urbanista, občiansky aktivista, vysokoškolský pedagóg a poslanec MsZ Lučenec, dlhodobý spolupracovník na projekte Zaži Lučenec – architekti v meste, na ktorom spolupracuje samospráva, študenti STU a pedagógovia a Young Folks oz. Prostredníctvom tohto projektu študenti predstavujú návrhy, ako by sa mohli zmeniť zabudnuté verejné priestory.

Peter Svitek – študovaný lesník a finančný manažér Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, dlhodobo pôsobím v IT sektore, skaut a miluje prírodu. V organizácii Živica pracuje na projekte Mestské včely – Mestá pre opeľovače, ktorý realizujú v spolupráci s mestom Zvolen a Technickou univerzitou vo Zvolene. Do aktivít sú zapojení nielen študenti a pedagógovia TU vo Zvolene a samospráva ale aj školy a samotný obyvatelia mesta.

Dalibor Doubek – majiteľ Okrasnej škôlky, ktorá pôsobí na trhu od roku 1990. Firma sa zaoberá pestovaním listnatých, ihličnatých drevín v kontajneroch, vzrastlých stromov, trvaliek a sezónnych letničiek. Zamerenie firmy je na široký sortiment rastlín vhodných do rôznych klimatických oblastí. Ponúka aj projektovanie rodinných záhrad.

Zdroj: o.z. Naša Sobota

Okres Rimavská Sobota na ceste k energetickej sebestačnosti

Miestne akčné skupiny Malohont, Cerovina, Malý Gemer a Južný Gemer a mesto Tisovec, ktoré tvoria takmer celý okres Rimavská Sobota, budú mať vlastné nízkouhlíkové energetické stratégie. Reagujú tým na postupujúci rozvrat klimatického systému, ktorého regionálne dôsledky sú čoraz očividnejšie.

Aj v tomto okrese sa rastúca globálna teplota atmosféry prejavuje v stúpajúcej intenzite a frekvencii extrémnych poveternostných javov. Na jednej strane sa množia prívalové dažde a povodne, na strane druhej rastie sa predlžujú obdobia mimoriadneho sucha a rastie počet rekordnehorúcich dní a nocí. Pôda sa vysušuje, hladiny podzemnej vody klesajú, časprechodu medzi letom a zimou sa skracuje a v lesoch sa plošne šíria škodcovia. Meniaca sa klíma postupne ohrozuje rozvoj a v regiónoch spôsobuje citeľné ekonomické škody.

Jednou z hlavných príčin dramatickej zmeny klímy je dlhodobý prudký rast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, spôsobený masívnym spaľovaním fosílnych energetických zdrojov – uhlia, ropy a zemného plynu. Kľúčoví aktéri regionálneho rozvoja v okrese preto vytvorili rimavskosobotské partnerstvo, ktoré aktívne podporí prípravu nízkouhlíkových stratégií. V nich sa vyhodnotí celková súčasná energetická potreba vo všetkých hodnotených územiach a možnosti úspor energie najmä v budovách, verejnom osvetlení a doprave. Vypočíta sa aj energetický potenciál obnoviteľných zdrojov.

Stratégie budú akousi „cestovnou mapou“, ktorá určí, ako sa dá postupne a na všetkých úrovniach znižovať spotreba tepla, elektriny a pohonných hmôt a zároveň lokálne zvyšovať výroba energie z dostupných obnoviteľných zdrojov tak, aby sa neohrozila ich reprodukčná schopnosť a prirodzené limity životného prostredia.Okres a samosprávy tak získajú návod na to, ako zvyšovať vlastnú energetickú sebestačnosť a súčasne obmedzovať únik peňazí z lokálnej úrovne za dovoz čoraz drahších fosílnych palív a energie. Príklady z okolitých krajín svedčia o tom, že regióny, ktoré sa vydali touto cestou, výrazne stabilizovali lokálnu ekonomiku a sú lepšie pripravené čeliť očakávaným globálnym ekonomickým ťažkostiam.

Prostriedky na vypracovanie nízkouhlíkových stratégií získala nezisková organizácia Centrum udržateľnej energetiky Rimavská Sobota z operačného programu Kvalita životného prostredia financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.Všetky práce vykoná miestny odborný tím, ktorý neskôr bude samosprávam pomáhať pri realizácii stanovených cieľov a pri príprave konkrétnych zámerov. Metodickú podporu mu poskytne združenie Priatelia Zeme-CEPA vďaka podpore z operačného programu Efektívna verejná správa financovaného z Európskeho sociálneho fondu.

Kontakt:
Ing. Peter Slovák (0949446 272)
Centrum udržateľnej energetiky Rimavská Sobota, n.o.
Daxnerova 33, 979 01 Rimavská Sobota

PR správa

PÍŠETE NÁM: Na rozvodnenej rieke pláva vizitka ľudí. Čo s toľkým odpadom?

Komentujte

Čierne skládky, zahadzovanie odpadu v mestách alebo okolitých obciach popri toku rieky Rimava prinieslo prednedávnom svoju vizitku. „Ľudia majú možnosť vidieť dôsledok svojho nezodpovedného konania,“ napísal do redakcie jeden z čitateľov Rimava.sk, ktorý sa pozastavil nad odpadom plávajúcim na rieke. V krátkom úseku medzi starým železničným mostom a samotnou Rimavskou Sobotou plávali stovky plastových fliaš, nádob či obalov. Ako Michal z Rimavskej Soboty podotkol, vyzýva ľudí, aby sa k životnému prostrediu chovali zodpovednejšie a smeti len tak nezahadzovali do prírody.

Plasty na rieke si všimlo viacero ľudí, či už v osobnom kontakte počas prípravy článku alebo len vyjadreniami na sociálnych sieťach. Podľa našich informácií to pohoršilo obyvateľov na desiatkach kilometrov dlhej rieke Rimava od Hnúšte, cez Rimavskú Sobotu, Jesenské až po Rimavskú Seč či Vlkyňu.

„Je to prirodzený jav, keď po dlhej dobe stúpne hladina. Voda vtedy robí veľké upratovanie. Keď ale opadne, popri rieke vidno obvešané stromy igelitkami vo výške ako bola hladina. Je to otrasné, na zaplakanie,“ povedal Ivan z Rimavskej Soboty, ktorý ako tvrdí, do prírody ani nepamätá kedy niečo vyhodil. „Snáď naposledy ako mladý chlapec,“ podotkol. Podľa ďalšej obyvateľky mesta sú smeti problém, no ešte väčší sú ľudia, ktorí ich nezodpovedne zahadzujú. Ako podotkla, v meste by mohlo byť viac smetných nádob pri autobusových zastávkach či mestskej záhrade. „Na niektorých miestach chýbajú a inde sú preplnené,“ podotkla. Podľa Mariana je celkovo Rimavská Sobota špinavšia ako pred tromi rokmi.

Plasty v Hnúšti

Plasty, ktoré sa v prírode rozkladajú aj stovky rokov, vo veľkej miere priplavilo aj od severu okresu Rimavská Sobota, na rieke pribúdali však snáď každým kilometrom. „Dosť je to smutné, že sa ho toľko nazbieralo na pár kilometroch od Tisovca či Klenovca. Bolo to dosť veľké množstvo,“ povedal pre Rimava.sk poslanec Mestského zastupiteľstva v Hnúšti Marian Petrok. Ako dodal, je sklamaný z toho, akí sme ľudia nezodpovední v tomto smere, či už ide o čierne skládky alebo hádzanie odpadu k riekam.

„Tu vidno ako si chránime životné prostredie. My sme tu len začiatok a kde to všetko skončí. Podľa všetkého sme na Slovensku na nízkej úrovni separovania,“ zdôraznil Petrok a dodal, že fotku na internete zverejnil aj preto, aby ľudia videli, akí sú. Podľa jeho slov nevie ako tomu zabrániť, minimálne zvýšením povedomia ľudí, nornými stenami v prípade problému alebo aj zvýšenými pokutami či záujmom a dohľadom medzi ľuďmi.



K problému plastov v prírode sme oslovili šéfa odboru životného prostredia na Okresnom úrade Rimavská Sobota Vladmíra Šándora. Zastihli sme ho na kontrole čiernych skládok v obci Husiná a Uzovská Panica. Problémy so skládkami však podľa neho majú obce po celom okrese. „Minimálne dvakrát do týždňa dostávame podnety od občanov alebo ľudí, ktorým záleží na čistej prírode. Je problém chytiť páchateľov pri čine. Aj keď viaceré skládky odstránia, ľudia tam smeti aj tak nosia. Sú nepoučiteľní,“ opísal situáciu v okrese Šándor. Podľa jeho slov pri zvýšenej hladine v priebehu stredy prešlo naozaj obrovské množstvo smetí, ktoré sa pozbierali asi z celého územia. Ako podotkol, problémom vidí aj obsah, ktorý bol v tých nádobách a bandaskách, či len voda, alebo aj iné chemikálie, motorový olej.

„Životné prostredie je tým znečistené, vo vodách majú s tým problém živočíchy,“ hovorí Šándor a dodáva, že zlyháva výchova, no problém vidí možno aj v troch posledných generáciách. „Darmo deti učia v škole, keď príde domov a vidí čo sa u nich deje, respektíve nedeje. Je to aj chyba rodičov, ktorí neboli naučení. Najhorší pritom sú tí, ktorí odpad aj pozbierajú, ale vyhodia ho potom v lese. K tomu niesú ani slová,“ uzavrel.

Ako dlho trvá, kým sa rôzne materiály rozložia v prírode? Informácie zo zelenahliadka.sk

„Na Slovensku sa vyprodukuje takmer dva milióny ton komunálnych odpadov a až vyše dve tretiny z tohto množstva skončia na skládkach odpadov. Slovensko má pritom povinnosť do roku 2020 triediť a recyklovať 50 percent všetkých komunálnych odpadov,“ píše sa v tlačovej správe ministerstva životného prostredia.

Zdroj: Rimava.sk

BOTTOVO: Staručký Jaseň prišli do obce odborne a ukážkovo ošetriť niekoľkí arboristi

Komentujte

Ukážku práce profesionálnych arboristov pri ošetrovaní stromu s prevísajúcimi konármi mali možnosť vidieť viacerí obyvatelia z okresu Rimavská Sobota, ktorí prišli koncom septembra do neďalekej obce Bottovo. Neostalo len pri odbornej prednáške spojenej s opílením suchých konárov. Počas prác skúsení arboristi zhodnotili aj vážnejší defekt, kvôli ktorému sa do obce budú musieť vrátiť, aby strom zachránili pre ďalšie generácie. Strom rastie v miestnej základnej škole a v Ekopolise si ho všimli aj kvôli tomu, že bol prihlásený do ankety strom roka. Hoci nepostúpil medzi 12 finalistov, rozhodli sa ho odborne ošetriť aj tak.

Kvôli Jaseňu v školskej záhrade sa do obce vrátia ešte raz. Zistili, že má prasknutú korunu

V prípade Jaseňa išlo podľa odborníkov väčšinou o rez suchých konárov, ktoré prevísajú až po zem. Ako pre Rimava.sk priblížil certifikovaný arborista Marek Áč, strom okrem jedného vážnejšeho defektu netrpel žiadnymi vážnymi inými problémami, no niekedy pravdepodobne na jar sa k nemu vrátia. „Koruna je rozštiepená na dve polovice, našťastie to stojí, ale treba to zviazať natrvalo, takzvanou statickou väzbou,“ vysvetlil Áč, ktorý počas prednášky vysvetľoval dôležitosť, techniku a spôsob ošetrenia stromu. „Keďže išlo o profesionálny zásah, ktorý nie je možné bežne vidieť, zaujala táto aktivita aj občanov, ktorí sa prišli pozrieť na prácu profesionálov,“ priblížila Božena Jánošíková z Bottova, ktorá strom do ankety prihlásila za spoločnosť Dubina, pozemkové spoločenstvo. Ako zdôraznila, tento jaseň je unikátny nielen tým, že má svoj vek a príležitosťou počas ktorej bol zasadený, ale aj tým, že jeho rastu bol ponechaný voľný priebeh a doteraz nebol orezávaný. Ošetrovaniu stromu sa venovali traja špecialisti šesť hodín.
Do koruny stromu sa dostali pomocou arborického praku a lanka so závažím a neskôr aj pracovného lana. „Pomocou postroja vyliezli dvaja na strom a potom medzi jednotlivými časťami stromu sa pohybovali pomocou lán. Cieľom bolo zbaviť strom suchých konárov, aby podporili jeho rast a eliminovali riziko poranenia osôb pohybujúcich sa pod stromom,“ upozornila Jánošíková s tým, že strom sa dožíva 200 až 300 rokov.

Jaseň sadili po stromčekovej slávnosti na popud miestneho učiteľského zboru

Jaseň štíhly v Bottove je posledný existujúci storm z pôvodne 50-tich stromov, ktoré boli vysadené tamojšími žiakmi Národnej školy. Podľa Boženy Jánošíkovej, ktorá ho do ankety prihlásila za spoločnosť Dubina, pozemkové spoločenstvo, koncom tridsiatych rokov mal takýto strom vysadený každý dom. Na vtedajšej Stromčekovej slávnosti sa prízvukovala dôležitosť všetkých stromov pre obranu vlasti, okrem významu okrasného a úžitkového. Okrem toho je strom druhým najstarším na okolí. „Vlani sme s kronikárkou robili anketu, v ktorej sme oslovovali obyvateľov a tak sme zistili počty stromov a kríkov, ktoré v obci máme. Jaseň je na druhom mieste, za agátom bielym,“ uzavrela.

V súčasnosti prebieha vyhodnocovanie ankety a počtu hlasov 12-tich finalistov, ktorí súťažia o titul Strom roka a o podobné odborné ošetrenie.
Odborné ošetrovania robia v Ekopolise každoročne vďaka ISA Slovakia, ktorá je ich odborným garantom. Podľa programového manažéra Nadácie Ekopolis Milana Hronca, arboristi z ISA zároveň vyberajú zo všetkých nominovaných stromov v danom ročníku tie, ktoré to podľa nich najviac potrebujú. Verejné ošetrovania a semináre sú podľa neho zamerané pre samosprávy a na osvetu v téme ošetrovania stromov. Celkovo tak vybrali stromy tri, jeden z nich bol z okresu Rimavská Sobota. Ako Hronec záverom zdôraznil, ide o osvetu, ako sa o stromy starať, aby nedochádzalo ku ich kadejakým zohaveniam.

„Verejné ošetrenie vybraných stromov spojené s prednáškou a výkladom o arboristike má veľký význam z hľadiska osvety a medzi obyvateľmi má pozitívny ohlas. Samosprávy do ktorých arboristi prídu, sú radi, že sa ich prihlásenému stromu venuje odborná starostlivosť a zároveň sa môžu dozvedieť niečo nové. Tieto ukážky a prednášky vždy prilákajú veľa obyvateľov, detí zo škôl, odbornú aj laickú verejnosť, ktorá sa o arboristike dozvedá často po prvý krát,“ hovorí Eva Lalinská z ISA Slovensko. „Je dôležité, aby sa ľudia dozvedeli čo pre nás stromy znamenajú, prečo ich musíme chrániť a ako sa o ne správne starať. Navyše praktická ukážka ošetrenia stromu stromolezeckou technikou, je pre zúčastnených zážitkom, na ktorý sa vydržia pozerať vytrvalo až dokonca,“ dodáva s úsmevom Lalinská.

Zdro: Rimava.sk, FOTO:

VIDEO: Vďaka ankete Ekopolisu sa na školách dozvedeli o najstaršom ovocnom strome v regióne. Oskoruša už dostala viac ako tisíc hlasov a pribúdajú ďalšie

Komentujte

Vďaka ankete Strom roka, ktorej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy, sa na školách v okrese Rimavská Sobota dozvedeli o najstaršom známom rodiacom strome vo svojom regióne. Je ním Oskoruša domáca v Uzovskej Panici, ktorú tento rok vybral Ekopolis do top 12 najkrajších stromov na Slovensku. O ich konečnom poradí rozhodnú ľudia v hlasovaní už len do konca septembra. V prvej polovici septembra mala Oskoruša približne tisíc hlasov, s približne 1500 hlasmi vtedy vyhrávala Vŕba cintorínska v Dubnici nad Váhom.

Video vzniklo v spolupráci s mladým filmárom Matejom Kováčom, dron – Robert Piatrik

Ak sa vám Oskoruša páči, môžete ju podporiť hlasom na stránke Ekopolisu zadaním emailu na tejto linke. alebo lajkom na fb stránke
„Príjemne ma prekvapila táto informácia, že aspoň pár Oskoruší máme aj v našom okolí. O týchto vzácnych stromoch som sa dozvedel prvýkrát na západnom Slovensku, pri Trenčíne,“ povedal pre Rimava.sk Peter Černý, riaditeľ Základnej školy Š. M. Daxnera, ktorá sídli na najväčšom sídlisku v Rimavskej Sobote. V ankete za Oskorušu zahlasoval na stránke Ekopolisu hneď ako mu bol doručený plagát s informáciami o súťažnom strome. Ako spomenul, ich škola je zapojená do enviroprojektov a uvítali aj možnosť hlasovať za Oskorušu pri Uzovskej Panici. „Učiteľky o tom dajú vedieť na hodinách žiakom,“ ubezpečil riaditeľ s tým, že by sa radi išli na strom aj osobne pozrieť. „Takáto anketa je prospešná. Radi o nej dáme vedieť aj naším žiakom,“ povedala Anita Antalová, riaditeľka najväčšej základnej školy P. Hostinského v R. Sobote s tým, že sa zapájajú aj do súťaže pre školy, kde môžu získať financie na výsadbový materiál. 

Do ankety Ekopolisu sa zapojili školy, folkloristi aj poľnohospodári a ovocinári

Anketový lístok môžete vyplniť v darčekovej predajni Babylon na Hlavnom námestí, na Kruháči, či v Mestskom kultúrnom stredisku. Anketu môžete podporiť aj v predajni ovocia a zeleniny OVD Gemerprodukt Vyšné Valice na Okružnej ulici.
Do ankety sa zapojili aj na rimavskosobotske ZŠ Zlatice Oravcovej, ako aj na ZŠ. P. D. Dobšinského, kde tak isto uvítali možnosť využiť súťaž škôl. Anketu podporujú a hlasy zbierajú aj na Základnej škole Klokočova 742 v Hnúšti, ale aj v okolitých obciach ZŠ v Bátke, Základná škola s materskou školou Pavla Emanuela Dobšinského Teplý Vrch, Uzovskej Panici či v ZŠ s MŠ Sama Vozára Hrachovo. Žiakov by mali o ankete informovať aj na stredných školách, prisľúbili to riaditelia na Strednej odbornej škole technickej a agropotravinárskej (SOŠTaAP) na Okružnej ulici, SOŠOS na športovej ulici, ako aj na Gymnáziu Ivana Kraska.

Konkrétne Oskorušu podporujú aj folklórne rimavskosobotské súbory Háj a Rimavan, či klenovský Vepor. „Oskoruše sú vzácnosť. Ja som poľnohospodár a je to moja záľuba. Poznám tieto ovocné stromy dobre. Radi strom podporíme hlasovaním, prospieva to propagácii regiónu,“ reagoval šéf najpočetnejšieho folklórneho súboru v Rimavskej Sobote. Ako poznamenal, zbieranie a zachovávanie pôvodných ovocinárskych drevín a tradičné veci uznáva, pretože sú blízke tomu čo robia. „Sú to odkazy z minulosti, ktoré mali hodnotu už vtedy a bohužiaľ sa na ne z nejakých dôvodov postupne zabudlo ale stromy sú tam stále,“ dodal Peter Haás.

O Oskoruši bude reč počas jarmoku aj na najväčšej poľnohospodárskej výstave v Rimavskej Sobote v MsKS

„Oskorušu odprezentujeme aj na blížiacej sa veľkej poľnohospodárskej výstave koncom mesiaca, kde budú môcť za tento výnimočný strom môcť ľudia aj hlasovať. Na výstave okrem iného nájdu výber ovocia a zeleniny, ktorá sa v našom regióne urodila tento rok,“ povedal František Tóth predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a zároveň predsedom družstva Gemerprodukt Valice. Ako podotkol, vyzýva záhradkárov, aby podporili čím skôr tento najstarší ovocný strom v našom regióne. „Hlasujeme za Oskorušu a dávame o nej vedieť ľuďom už od prvého momentu. Je to pre nás výzva,“ ubezpečil.

Priebežné výsledky hlasovania k 11. septembru 2019

O Uzovskej Panici sa o Oskoruši hovorí čoraz častejšie

O obci, pri ktorej finalista ankety Strom roka rastie, sa hovorí čoraz častejšie. Podľa slov starostu obce Uzovská Panica Petra Babíka ich kontaktovali viacerí ľudia a aj rodáci, ktorí sa s hrdosťou zaujímajú o to, kde vo svojej obci majú až taký starý a vzácny strom. „Potešilo ma, že deti z našej základnej školy spolupracujú a pozbierali už približne 50 mailových adries. Doniesli mi ich naraz, bolo to také milé,“ povedal pre Rimava.sk starosta, ktorý iniciuje plagáty po okolitých obciach s tým, aby sa zapojili do ankety a zviditeľnili región. „Bol som pri strome aj včera, pôjdeme tam k majiteľovi spraviť ešte trochu poriadok s kríkmi naokolo, aby to lepšie vyzeralo,“ dodal Babík.

Oskoruša stále rodí malé hruštičky, vďaka ošetreniu sa bude môcť dožiť snáď ešte aj ďalších 250 rokov

Súťažná Oskoruša má približne 250 rokov s obvodom kmeňa približne tri metre. Strom stále ešte takmer pravidelne rodí štvorcentimetrové ružovo žlté plody hruškovitého tvaru. „V prípade, že sa táto naša Oskoruša umiestni medzi prvými tromi, získa menší finančný obnos, ktorý bude použitý na jeho ošetrenie a vďaka ktorému sa bude môcť dožiť snáď ešte aj ďalších 250 rokov,” skonštatoval Ján Vigoda z OZ Zogor – Združenia na ochranu geneticky ohrozených rastlín, ktoré strom v našej spolupráci do ankety nominovalo. Ako zdôraznil, ďakuje všetkým, ktorí dajú hlas práve tomuto stromu pod číslom 10, Oskoruši domácej. 

DOPLNENÉ VIDEO/LAPOŇA: Najväčší klenot ovocinárskeho kraja vybrali do ankety Strom roka. Hlasuje sa už len do konca septembra

Zdroj: Rimava.sk

Najnovšie články

Reklama

RSS Najnovšie pracovné ponuky