Menu
Extrémne horúčavy, dlhodobé sucho, prívalové dažde, povodne či požiare už nie sú výnimočnými javmi. Mestá a obce sa s ich dôsledkami stretávajú čoraz častejšie a hľadajú spôsoby, ako lepšie chrániť obyvateľov aj svoj majetok.
Práve otázka, ako pripraviť región na dôsledky klimatickej zmeny, bola hlavnou témou Regionálneho klimatického fóra, ktoré koncom mája zorganizoval Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK).
Na podujatí sa stretlo viac ako 110 účastníkov zo 70 organizácií. Zastúpenie mali samosprávy, štátna správa, odborné a akademické inštitúcie, záchranné zložky, lesníci, vodohospodári, projektové organizácie aj mimovládny sektor.
Článok pokračuje pod reklamou
Diskusia ukázala, že klimatická odolnosť už nie je iba environmentálnou témou. Súvisí aj s bezpečnosťou obyvateľov, plánovaním rozvoja obcí, investíciami či pripravenosťou na mimoriadne situácie.
„Obce už dnes riešia dôsledky extrémneho počasia veľmi konkrétne – od ochrany obyvateľov až po zvládanie mimoriadnych situácií. Klimatické riziká zároveň nezasahujú všetkých rovnako. Najzraniteľnejšími skupinami sú často seniori, ľudia so zdravotným znevýhodnením, obyvatelia odľahlejších regiónov či marginalizované komunity,“ uviedla podpredsedníčka BBSK Božena Kováčová.
Dôležitosť témy potvrdzujú aj priebežné výsledky prieskumu medzi samosprávami v kraji. Zo zapojených 93 miest a obcí až 68 percent uviedlo, že za posledných desať rokov zažili vážnu udalosť spojenú s extrémnym počasím.
Zároveň až 61 percent samospráv nemá spracovaný adaptačný alebo klimatický plán.
Najčastejšie problémy súvisia s vodou – od dlhodobého sucha až po prívalové dažde a povodne. Obce však riešia aj výpadky elektriny, poškodenú infraštruktúru či škody na majetku.
Samosprávy pritom ako najväčšie prekážky pri príprave opatrení označujú najmä nedostatok financií, odborných kapacít, techniky a administratívnu náročnosť projektov.
BBSK na fóre predstavil aj výstupy projektu CLIMAAX, ktorý sa venuje hodnoteniu rizík povodní a požiarov. Výsledkom sú online mapové aplikácie dostupné prostredníctvom platformy Klima HUB, ktoré majú pomôcť pri rozhodovaní a plánovaní opatrení.
„Mapy ukazujú, kde sa môžu riziká sústrediť. Obce a ďalší aktéri z územia však ukazujú, ako tieto riziká vyzerajú v praxi. Až prepojenie dát so skúsenosťami ľudí môže pomôcť pri rozhodovaní o potrebných opatreniach,“ uviedla Andrea Rúfusová, koordinátorka projektu CLIMAAX za BBSK.
Účastníci klimatického fóra zároveň zdôraznili potrebu lepšej dostupnosti dát, väčšej podpory pre samosprávy, pripravenosti záchranných zložiek, prevencie aj pomoci pri príprave projektov a ich financovaní.
BBSK chce v tejto téme pokračovať aj naďalej. Aktivity kraja nadväzujú aj na jeho zapojenie do Misii Európskej únie Adaptácia na zmenu klímy, ktorá podporuje regióny pri zvyšovaní odolnosti voči klimatickým zmenám.
