Knižnicu Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote navštívili v novembri škriatkovia Gabriely Futovej, najobľúbenejšej súčasnej slovenskej autorky kníh pre deti. Počas výnimočnej besedy so spisovateľkou prišli deti nielen zo základných škôl z mesta, ale aj z okolitých obcí. Záujem o účasť na besede bola enormná, a už v letných mesiacoch boli všetky miesta na besede obsadené. Aj to svedčí o popularite spisovateľky, ktorá sa mala stať novinárkou a v súčasnosti pracuje ako knihovníčka v Knižnici pre deti a mládež Slniečko v Prešove. Pre veľký záujem čitateľov rozhovor so spisovateľkou pripravila Janka Pósová z detského oddelenia knižnice. „Venovaný je všetkým, ktorí sa na besedu, pre nedostatok miesta, nedostali.

Počas 19 rokov ste napísala 26 kníh a  stále máte (našťastie) dosť nápadov na ďalšie. Prečo píšete pre deti?
Lebo deti na prvom stupni sú skvelé, pretože sú ešte deťmi, chcú sa s nami hrať, rozprávať, deliť o zážitky, a zároveň sú už dosť veľké na to, aby sme si s nimi dobre rozumeli. Počúvam ich celý svoj život. Či už doma alebo v knižnici, kde pracujem. Hoci sa deti rady smejú, v ponuke zase až tak veľa veselých detských kníh nie je. Mnohé sú milé, sentimentálne, úsmevné, ale vtipné treba pohľadať. Tak som sa snažila túto medzeru zaplátať aj tým, že som začala písať.

Vždy ma rozosmútia slová z úst mladých, ktorí pohŕdajú knihami. Majú neuveriteľné množstvo argumentov, prečo nemať na knihu čas. Pre mnohých strata času. Vytiahnu spomienky zo základnej školy, museli čítať totálne „hovädiny“, ktoré im samotné čítanie znechutilo Je to naozaj pravda? Sú knihy komplikované? Prečo práve zložitosť odrádza ľudí od čítania?
Deti by mali čítať predovšetkým samy kvôli sebe. Aby vedeli písať, aby vedeli rozprávať. Keď bola moja dcéra v druhom ročníku odmietla knihy, vyhlásila, že čítanie nenávidí. Pre mňa to bola riadna rana, ale nechala som ju tak. V treťom ročníku prišla na to, že sa nedokáže pripraviť do školy. Prečítanú látku sa musela učiť naspamäť, lebo obsah nedokázala povedať vlastnými slovami. Povedala som jej: Vidíš? To máš z toho, že nečítaš. Nepoznáš slová, nevieš sa vyjadriť. A teraz dostaneš päťku. Dcéra päťky nechcela, v tomto je dosť ctižiadostivá a poctivá. Potom som jej priniesla knihu Roalda Dahla Čarodejnice a stal sa zázrak. Moje dieťa začalo čítať. Dalo mi síce podmienku, že jej mám nosiť iba také knihy, ako boli Čarodejnice, ale číta.

Ktorá knižka je vaša najobľúbenejšia?
Určite je to kniha Štyri kosti pre Flipra. Vôbec nie je vymyslená, hlavnou postavou je môj prvý pes Fliper, vystupujú v nej moji najbližší, starkí na ktorých v živote nezabudnem. Veľmi sme sa ľúbili. A všetko sa to odohráva na mieste, ktoré je dodnes mojou srdcovkou, aj keď tam už nechodievam.

Ktorá knižka je najznámejšia?
Naša mama je bosorka – patrí medzi tie, ktoré sa v knižnici najviac požičiavajú. Hlavnými hrdinami sú deti – Dominik a Natálka, ktorí sa ako všetci súrodenci hádajú, robia nezbedu aj zakázané veci. Pri náhodnom požiari v byte zistia, že ich mama je čarodejnica, ktorá ovláda kúzla. Aj keď dokáže švihnutím prútika upratať, navariť, vymaľovať, aj tak chce od svojich detí, aby si upratovali, pomáhali pri domácich prácach a nespoliehali sa na čary. Ale čo je zakázané, to najviac láka. Deti sa všetkými silami snažia vymámiť od mamy otváracie kúzlo, aby sa dostali ku kúzelnej knihe, ktorá je ukrytá v trezore za starou skriňou. Ale pravé šťastie sa skrýva v láske a súdržnosti rodiny a nie v kúzlach. Lásku nájdeme v maličkostiach okolo nás.

Píšete pre chlapcov i pre dievčatá, dokonca ste sa spojili so  spisovateľom Romanom Bratom a spoločne napísali knižku o dvojčatách tínedžeroch, ktorí si hľadajú svoje miesto či už v rodine alebo kolektíve.
Každý príbeh je podaný z hľadiska chlapca i dievčaťa, čím vznikajú dva rôzne opisy tej istej situácie, ktoré ukazujú na to, že mužský a ženský pohľad na tú istú udalosť sa môže diametrálne líšiť už v detstve. Písalo sa nám fajn a využívali sme moment prekvapenia, na ktoré musel spoluautor reagovať.

Hlavnými hrdinami vašich kníh sú fantazijné bytosti – čarodejnice, škriatkovia ale aj celkom obyčajné deti, ktoré nájdeme v ktoromkoľvek mieste na Slovensku. O čom píšte radšej?
Spisovateľka: Možno o tom neviete, ale každá domácnosť má nejakého škriatka. Sú skoro neviditeľní a niekedy pomáhajú a niekedy vystrájajú. Napr. ukrývajú ponožky, žiacke knižky a iné veci. Sú to zábavní spoločníci, a kým sa rozbehnú do našich domácností, musia sa v škriatkovskej škole naučiť, ako sa má taký škriatok v ľudskom byte správať. Jedno z najdôležitejších pravidiel je – nikdy sa neukázať dospelému človeku a nenechať sa zožrať mačkou. Škriatkovia sú obľúbené bytosti malých čitateľov a  použila som ich vo svojich dvoch knižkách a jednom šlabikári.

Stáva sa, že sa naša rodina ocitne v ťažkostiach. Aj vy ste ochoreli. Počas liečenia ste sa stretli s deťmi i dospelými a rozhodli ste sa napísať knižku pre deti Prečo?
Deti sú veľmi vnímavé a reagujú na ťažkú chorobu v rodine, keď sa v rodine rozchádzajú rodičia, keď ocko, či mama stratia zamestnanie. Kniha O Bezvláske je príbeh o princeznej Elenke , ktorá sa narodila sa bez vláskov, čo by nebolo nič čudné, ale tie jej nenarástli,  ani keď mala dva roky, ani keď mala štyri roky.

Myslíte, že ju to trápilo? Určite áno, to nebudeme skrývať. Ale postupne zistila…Nebudem prezrádzať, no určite sa vám knižka zapáči.
Rovnako bezvláskový sú aj mnohí chlapi v rokoch – aj skvelý ilustrátor Miro Regitko. Je to kniha, ktorá učí choré deti byť sebavedomými,  dodáva im pocit, že sa nemusia hanbiť a báť, aj keď majú nejaký hendikep, alebo sú pripútané k vozíku.
No a zdravé deti zasa učí tolerancii, pochopeniu a tomu, že nezáleží na zovňajšku, či okolnostiach, dôležité je niečo celkom iné…

Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich zemí, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete. Ak sa už nič z toho neudeje, chvalabohu za to, že ju máme tu. Máte nejaký nesplnený knižkový sen?
Mám. Keby si mohla moja knižka zahrať vo filmovej rozprávke alebo vo večerníčku. To by ma potešilo.
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa nápadov na nové knižky a takých nadšených čitateľov akých ste zažili u nás v Rimavskej Sobote.

Knižnica Mateja Hrebendu spustila v roku 2019 literárny projekt pravidelných stretnutí so zaujímavými autorkami a autormi, ktorí sa venujú tvorbe pre deti, mládež i  dospelých Kniha v srdci, srdce v knihe 2. Cieľom besied, prednášok či motivačných workshopov je podpora čítania, výchova k literárnemu a ilustračnému umeniu a formovanie pozitívneho vzťahu čitateľov k rodnému jazyku.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Zdroj: Janka Pósová. Knižnica Mateja Hrebendu Rimavská Sobota