Splnila si svoj sen, vďaka ktorému precestovala poriadny kus sveta. Soboťanka Petra Antalíková bola súčasťou jednej z najprestížnejších leteckých spoločností Etihad Airways.
Nenechala sa odradiť a za svojím cieľom si vytrvalo išla. Hovorí, že mala aj kúsok šťastia. Práca letušky jej umožnila spoznať rôzne kúty sveta, no na Slovensko nedá dopustiť. Petra v rozhovore prezradila, ako sa jej podarilo dostať do Etihad Airways, čo bolo náplňou jej práce a aj to, aké prekážky musela na ceste za splnením svojho sna prekonať.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako by ste opísali prácu letušky? Mnohí si myslia, že je to len práca čašníčky v lietadle, vašou prácou však nie je len obsluha cestujúcich.
S týmto názorom som sa stretávala veľmi často a nemôže to byť ďalej od pravdy. Podávanie jedla a nápojov je to posledné, na čo nás na 6 týždňovom tréningu pripravovali. Na palube sme hlavne kvôli bezpečnosti. Ak náhodou dôjde k núdzovej situácii, sú to práve letušky a stewardi, ktorí majú celú evakuáciu pod kontrolou a pokojne vám môžu zachrániť život.
Kedy ste sa rozhodli pre prácu letušky? Museli ste v niečom na sebe zapracovať?
Letuškou som chcela byť odvtedy, ako som sa dozvedela, že taká práca vôbec existuje. Kedže jazyky ma vždy bavili, jediné, na čom som musela zapracovať, bol takzvaný reach test. Etihad mal podmienku dosiahnuť rukou do výšky 210 centimetrov. Letušky totiž musia dosiahnuť na všetky úložné priestory v kabíne. Ja nemám ani 160 centimetrov, a teda mi to dalo zabrať. Na skriňu som si nakreslila čiaru a pár mesiacov som sa naťahovala, až kým sa mi to nepodarilo. Všetko sa dá, keď sa chce.
Bolo náročné dostať sa do Etihad Airways? Ako vyzeral pohovor?
Jednoduché to nebolo hlavne z dôvodu, že Etihad neorganizoval pracovné pohovory v strednej Európe, čiže som musela cestovať do Londýna a dúfať, že tam nejdem nadarmo. Pohovor trval dva dni a pozostával z krátkeho rozhovoru o životopise, niekoľkých skupinových diskusií, kde sme museli ako tím riešiť rôzne problémy, ktoré by sa teoreticky mohli odohrať na palube, anglického testu a napokon záverečného pohovoru. Bolo to mimoriadne stresujúce, kedže po každom kole posielali ľudí domov. Prišlo nás vyše 200 a prácu dostalo asi 15 z nás.
Pamätáte si na svoj prvý deň v práci?
Môj úplne prvý deň bol teda poriadne stresujúci, asi ako v každej novej práci. Bol to turnaround, čiže let na otočku, do Delhi v Indii. Na tomto lete som ale nepracovala, len som sa zaúčala. Samozrejme, lietadlo bolo úplne plné a keď som uvidela, ako sa na mňa rúti 300 ľudí a dvakrát toľko batožiny, nebolo mi všetko jedno. Môj prvý skutočný let, kde som už mala čo to na starosti, bol do Seoulu (Južná Kórea). Bol to nočný let a na pristátie ma piloti zavolali do kokpitu. Bola som ale taká unavená, že som z pristátia väčšinu prespala a doteraz sa za to hanbím.
„Letuškou som chcela byť odvtedy, ako som sa dozvedela, že taká práca vôbec existuje.“
Ako by ste túto leteckú spoločnosť opísali? V našich končinách ju mnoho ľudí asi nepozná.
Etihad nie je na Slovensku veľmi známy, kedže zatiaľ nelieta do strednej Európy. Etihad je ale národnou leteckou spoločnosťou Spojených arabských emirátov a sídli v hlavnom meste Abu Dhabi, odkiaľ lieta do celého sveta. Je to momentálne jediná komerčná letecká spoločnosť, ktorá ponúka vlastný 3-izbový apartmán na palube, ktorý zahŕňa manželskú posteľ či dokonca sprchu.
Koľko jazykov by mala letuška či steward ovládať? Koľko ich ovládate vy?
To záleží od požiadaviek jednotlivých spoločností, je to individuálne. U nás to bola len angličtina na vysokej úrovni, čo znamená, že nemôžte mať problém študovať tisíc stranový tréningový manuál plný technických termínov. Pre mňa je angličtina momentálne jediný jazyk, v ktorom sa cítim sebaisto. Okrem toho ale rozumiem po taliansky, rumunsky a čo to nemecky. Plynulo nimi ale nehovorím.
„Ak náhodou dôjde k núdzovej situácii, sú to práve letušky a stewardi, ktorí majú celú evakuáciu pod kontrolou a pokojne vám môžu zachrániť život.“
Viete približne, koľko letov máte za sebou? Ako dlho ste pracovali ako letuška a prečo ste sa rozhodli ukončiť túto kariéru?
Viem to celkom presne. 419 letov a takmer 2 milióny kilometrov, čo je skoro päťdesiatkrát okolo Zeme. Lietala som vyše dva a pol roka a rozhodla som sa odísť kvôli únave a túžbe po normálnom živote. Byť letuškou je veľmi fyzicky náročné. Neustále zmeny časových pásiem, nočné lety, narábanie s ťažkou batožinou a vozíkmi s jedlom a nápojmi si vypýta svoju daň.
Aký je váš najkrajší zážitok z paluby lietadla a naopak najhorší?
Tých dobrých aj zlých bolo nespočetne veľa, vždy bolo super letieť s kamarátmi a skočiť spolu na večeru v Melbourne alebo Kuala Lumpur. Určite ale nezabudnem, ako ma kolegovia prekvapili na moje narodeniny. Pristáli sme na obed po prebdenej noci a celá posádka mi spievala Happy Birthday. To bolo naozaj milé vzhľadom na to, že na každom lete máte iných kolegov a vôbec sa nepoznáte. Tých zlých je asi, bohužiaľ, viac. Nepríjemní pasažieri a kolegovia či turbulencie boli na dennom poriadku. Nerada spomínam na let do Los Angeles, keď som kvôli meškaniu strávila v uniforme 23 hodín. Nejdem sa ale sťažovať. Moja spolubývajúca mala pasažiera, ktorý počas letu zomrel. Na palube sa naozaj môže stať úplne všetko.
Aké sú podľa vás najväčšie fámy o lietaní? Alebo o práci letušky?
Tú prvú o čašníčkach sme už spomenuli. Ďalšia populárna fáma je, že vidíte len letiská a nič viac. To záleží od typu letu a spoločnosti, pre ktorú lietate. Ja som toho precestovala celkom dosť a som za to veľmi vďačná, inak by sa mi to v takom krátkom čase nikdy nepodarilo. Práca letušky už dávno nie je taká elegantná ako v 50-tych alebo 60-tych rokoch. Lietanie sa stalo bežnou rutinou a dovoliť si ho môže takmer každý. Aj keď sa po lete prechádzame po letisku a ľudia si nás fotia, väčšinou sme úplne vyčerpaní, špinaví a niekedy ani nevieme, kde to vlastne sme. Taktiež nie každá žena, ktorá za touto prácou odíde, si tam ide hľadať arabského šejka. Väčšina letušiek má vysokoškolské vzdelanie a jednoducho sa rozhodli, že chcú novú skúsenosť, ktorá im umožní precestovať svet.
Je možné popri takto časovo náročnej práci viesť aj súkromný život? Ako často ste napríklad chodili domov?
Váš súkromný život viac-menej neexistuje. Lietate piatky, sviatky, narodeniny, svadby, pohreby, Vianoce, Nový rok. Váš rozpis letov je každý mesiac iný. Domov som ale chodila tak často, ako sa len dalo, väčšinou sa mi to podarilo raz za 4 mesiace.
Ako vyzeral napríklad jeden váš pracovný týždeň?
Všetko záleží od vášho rozpisu letov na daný mesiac. Každý deň bol iný. Niektoré týždne som mala 4 dni voľna, potom jeden krátky let a ďalšie voľno. Inokedy som lietala aj 6 dní nonstop s 12 hodinovou prestávkou medzi letmi. Často sa stávalo, že som za týždeň navštívila aj tri krajiny. Stereotyp v tejto práci neexistuje. Let môže trvať 40 minút alebo 17 hodín.
„Bol to zážitok na celý život,“ povedala Petra o svojej práci.
Viete spočítať, v koľkých krajinách ste vďaka svojej práci boli? Ktoré vám najviac prirástli k srdcu a prečo?
Navštívila som asi 40 krajín. Rím je pre mňa najkrajšie európske mesto, ktorého atmosféra sa nedá s ničím porovnať. Celkovo pre mňa Európa nemá konkurenciu. Miest, ktoré sa oplatí navštíviť, je strašne veľa, ale spomeniem New York, Sydney, Singapur a Tokyo. Slušnejších ľudí ako Japoncov snáď nenájdete. Čo sa týka exotiky, jednoznačne Seychely a Maldivy.
Videli ste už kus sveta. Ako je na tom Slovensko v porovnaní so zahraničím?
Aj keď ani teraz nežijem doma, Slovensko je pre mňa domov a vždy sa tam rada vraciam. Povedala by som, že sme tak na pol ceste. V porovnaní so zvyškom Európy ešte máme na čom pracovať. Vo svete je ale nespočetne veľa miest, kde si poviete, že ste radi, že ste zo Slovenska. Nie sme na tom vôbec tak zle, ako si často radi myslíme.
Ako ste sa cítili v Abu Dhabi alebo ako Európanka v moslimských krajinách?
V Emirátoch som sa cítila ako doma. Domáci tvoria len vyše 10 percent obyvateľstva a zvyšok sú prisťahovalci. Predsudky o moslimoch by už mali upadnúť do zabudnutia. Abu Dhabi a Dubai sú ultramoderné mestá budúcnosti a ani na sekundu nemáte pocit, že sa na vás niekto pozerá krivo, lebo ste Európan alebo žena. Arabské ženy chodia ako vystrihnuté z módnych magazínov s dokonalými vlasmi a makeupom a spod abaje im vykúkajú drahé topánky a kabelky. Abu Dhabi a Dubai sú veľmi bezpečné a ani raz som sa tam necítila nepríjemne.
Čo by ste odporučili tým, ktorí rozmýšľajú nad kariérou letušky či stewarda?
Venovať sa angličtine a nevzdávať sa. Často sa to nepodarí na prvýkrát. Treba mať aj kúsok šťastia. Ja som to šťastie mala v správnom čase na správnom mieste a bol to zážitok na celý život.
Púšť v Abu Dhabi. 
Sydney. 
Na pohovor ich prišlo vyše 200, Petra patrila medzi 15 úspešných uchádzačov. 
„V Dubaji som sa cítila veľmi bezpečne,“ hovorí bývalá letuška Petra. 
Čo sa exotiky týka, odporúča Maldivy.
Zdroj: Rimava.sk, Foto: archív P. Antalíková
