Nadšenci dlhých trás a poctivých kilometrov v sedle bicykla zvládli vyše 500 kilometrovú trasu aj tento rok. Najstaršia cyklistická akcia v regióne, cyklomaratón Poltár – Dukla – Poltár si tento rok zaknihovala už 44. ročník. Presne dvadsiatka cyklistov prešla opäť z Veľkých Teriakoviec na východ republiky, najvzdialenejším bodom bola národná kultúrna pamiatka – pamätník na Dukle.

Článok pokračuje pod reklamou

Najmladší účastník bol 29-ročný Peter Škrabák z R. Soboty a najstarší 70-ročný Jaroslav Zoldfay z Nového mesta nad Váhom. Na Duklu chodil už v roku 1986. „Je to veľa humoru a smiech. Cesta prejde ani nevieš ako,“ povedal pre Rimava.sk organizátor cyklojazdy Pavol Hedvigy z Veľkých Teriakoviec, ktorý tento rok cyklistov doprevádzal s manželkou v sprievodnom vozidle.

Podľa jeho slov najstarší účastník zažil éru, keď po druhom dni v Toporci hrávali futbal. „Navarili guľáš a mali vybavený zápas proti miestnym futbalistom. Vyspali sa a tretí deň išli domov, smer Poltár,“ priblížil Hedvigy, podľa ktorého, keď to terajšia generácia počúva, tak s rešpektom vzdáva hold ich niekdajším výkonom. „Spávali pritom 40-ti v telocvični. Studená voda, alebo miestny potok bola samozrejmosť,“ dodal.

Tí, čo sa zúčastňujú pravidelne vedia, čo Dukla obnáša. „Tí, ktorí prišli prvýkrát, sa aj tešili, že zažijú niečo nové,“ priblížil tohtoročnú akciu Hedvigy. Cyklisti a dve cyklistky vydržali 20 hodín v sedle, prešli 515 kilometrov. Majú za sebou viac ako 5000 nastúpaných metrov, a to všetko absolvovali za 3 dni.

Cesta a kilometre im ubiehali zo dňa na deň rýchlejšie. „Tempo bolo prispôsobené všetkým vekovým kategóriám. Vždy pred cieľom dňa sa aj trochu ‚súťažilo‘, veď každý to chcel mať čím skorej za sebou,“ podotkol Hedvigy s tým, že mnohí z cyklistov už teraz čakajú, čo prinesie 45. ročník.

„Každý rok sa snažím niečo nové vymyslieť, premyslieť, domyslieť, ale samozrejme, nie vždy všetko ide tak, ako má. Veď pokazí len ten, kto niečo robí a húta,“ podotkol novodobý organizátor, ktorý v uplynulých rokoch prevzal túto štafetu po zakladateľoch tohto podujatia, bratoch Marcíkovcov z Rovnian. Cyklisti podľa jeho slov nezabudli na Milana, ktorý to pred 44. rokmi začal a pri hrobe si uctili jeho pamiatku. „Celý čas držal kormidlo a teraz dáva pozor na nás z cyklo neba,“ podotkol Hedvigy.

Duklu na bicykli prešli aj dve ženy

Diaľkovú trasu na bicykli prešli spolu s cyklistkami aj dve ženy. Päťdesiatnička Ľubica Gracíková z Nového Mesta nad Váhom a 34-ročná Majka Pavková Ďurišková z Lučenca. Ako sa jej išlo, kedy dospela k tejto myšlienke a ako si užili „cyklovýlet“ porozprávala pre Rimava.sk.

„Pri prvých otázkach – aká bola tohtoročná príprava, koľko bolo nabehaných kilometrov – mám úsmev na perách, lebo ja som taký špecifický cyklista. Hlavne asi preto, že na cestný bicykel som sadla prvýkrát v polovici marca tohto roku, keď sme kvôli korone ostali doma,“ hovorí cyklistka.

„Dovtedy som jazdila na horskom bicykli a aj to len s deťmi v rámci tréningu. Takže to je päť mesiacov, ako som vyskúšala cestný bajk a tomu zodpovedajú aj najazdené kilometre, čo bolo približne 2 500 kilometrov. Takže o špeciálnej príprave na Duklu sa v mojom prípade nedá vôbec hovoriť. Skôr išlo o správne nastavenie hlavy a psychickú prípravu a o chuť prekonať samu seba. Preto som túto výzvu prijala,“ priblížila cyklistka, ktorá nad myšlienkou ísť na Duklu začala uvažovať na Lipoveckej balade – desať kilometrovej časovke do vrchu spred minulého mesiaca. Na štart sa postavila s takmer všetkými členmi ich cyklistického klubu NovoCK trial Lučenec. Majka zvíťazila, čo v nej vyvolalo pocit, že je na tom kondične dobre. „Porovnateľne s inými trénovanými cyklistami,“ priblížila.

Duklu teda absolvovali traja členovia z ich klubu. Kilometre jej spríjemňoval jej manžel a otec Igor. „Takže to bol pre nás taký rodinný cyklovýlet. Celú trasu sme šli spolu v pelotóne, takže sme si vzájomne pomáhali, striedali sa na špici. Tempo bolo primerané a bral sa ohľad aj na nás ženy a aj na starších členov našej výpravy. Ale na to všetko sme si udržali priemer takmer 28 kilometrov za hodinu, čo si myslím, že nie je zlé,“ uviedla s úsmevom.

Prvý deň v nej ale vyvolával najväčší rešpekt. „Pretože 225 kilometrov je dosť čo len povedať, nie to ich prejsť a ešte na bicykli. Relatívne rovinky až po Krásnu Hôrku rýchlo ubúdali a najazdené kilometre celkom rýchlo pribúdali. Prvé kopce, niekoľkokrát spomínané stúpanie na Úhornú, sme na vrchu. Občerstvenie v podobe dyne, doplnení vody, ionťáku je na správnom mieste, aj vďaka hlavnému organizátorovi z CK RS Pavlovi Hedvigymu a jeho žene Lenke, ktorí nám zabezpečovali servis v sprievodnom vozidle, za čo im patrí vďaka. Za ich sprievodu sme zvládli celé 3 dni,“ zdôraznila.

„Videli sme nový kraj, prešli cestami, ktoré sme doposiaľ nepoznali, spoznali sme nových ľudí, obohatili sa o nové zážitky a skúsenosti a hlavne sme si dopriali ten úžasný pocit prekonať samých seba a miestami zvíťaziť sami nad sebou. Myslím, že heslo Dukly ‚víťazom je každý, kto úspešne absolvuje tieto kilometre‘, je trefné a výstižné.“

Obľúbené trasy zatiaľ nemá. „Rada spoznávam nové veci a nechávam sa viesť skúsenejšími cyklistami, ktorí ma radi povodia po okolitých kopcoch,“ dodáva s úsmevom Majka. Veľmi krásne prostredie je však podľa nej v okolí Políchna, Ábelovej a Budinej. „Výživné stúpania, rýchle zjazdy, krásna príroda, momentálne nová cesta. No myslím si, že je to taký malý raj cyklistov. To uzná asi každý,“ skonštatovala cyklistka, pre ktorú je horská cyklistika bezpečnejšia a čarovná, no očarila ju aj tá cestná. „Kebyže nie, tak Duklu poznám len z počutia,“ uzavrela.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Archív účastníkov Poltár-Dukla-Poltár