Menu
Stačí niekoľko chladných dní a nad niektorými obcami na Gemeri sa opäť objaví dobre známy obraz. Z komínov začne stúpať dym, ktorý sa počas inverzie drží nízko nad domami. Niekde sa kúri moderným kotlom a suchým drevom, inde tým, čo si domácnosť môže dovoliť. A práve v tom je časť problému.
Kvalita ovzdušia v regióne Gemer - Malohonte má totiž aj sociálny rozmer. Čím má domácnosť menej peňazí, tým ťažšie si môže dovoliť zateplenie domu, modernizáciu vykurovania či kvalitnejšie palivo. Pred začiatkom vykurovacej sezóny na to upozorňuje Ing. Ladislav Bíro, manažér kvality ovzdušia Banskobystrického samosprávneho kraja v rámci projektu LIFE.
Článok pokračuje pod reklamou
„Čím chudobnejšie obyvateľstvo, tým má veľakrát horšie podmienky na kvalitné vykurovacie zariadenie. Takisto na zateplenie domu,“ hovorí Bíro.
Nie je to pritom problém jednej či dvoch obcí. Podobnú situáciu podľa neho vidíme v okolí Rimavskej Soboty, Rožňavy, Lučenca, Poltára či Veľkého Krtíša. V oblastiach, ktoré boli v minulosti výrazne naviazané na baníctvo alebo poľnohospodárstvo a dnes patria medzi ekonomicky slabšie regióny.
Gemer má za sebou výraznú banícku a hutnícku minulosť. S ťažbou, spracovaním rúd či tavením kovov bola spojená aj prašnosť a ďalšie zaťaženie životného prostredia. Mnohé z týchto zdrojov však už dnes nemajú taký význam ako v minulosti.
Pri problémoch s jemnými prachovými časticami vystupujú podľa Bíra na základe monitorovania a modelovania SHMÚ do popredia najmä lokálne kúreniská.
A tu sa začína komplikovaný kruh. Starší alebo energeticky náročný dom potrebuje viac tepla. Kvalitné vykurovacie zariadenie stojí peniaze, rovnako ako zateplenie. Ak domácnosť nemá dostatok prostriedkov, jej možnosti sú podstatne menšie.
Preto podľa Bíra nestačí hovoriť iba o tom, že ľudia majú kúriť zodpovednejšie. Výmena kotlov a znižovanie energetickej náročnosti domov si vyžadujú investície a existujúce možnosti podpory sú pre časť obyvateľov ťažko dostupné.
Samotné drevo pritom Bíro nepovažuje za nevhodné palivo. Drevo sa ako obnoviteľný zdroj využíva aj v ďalších európskych krajinách. Rozhodujúce je, v akom zariadení ho spaľujeme, aký energeticky náročný je dom a najmä či je drevo dostatočne suché.
Pri briketách a peletách býva vlhkosť garantovaná výrobcom. Pri kupovanom kusovom dreve to nemusí byť samozrejmosťou. Najjednoduchším riešením je skontrolovať ho vlhkomerom a nechať ho pred použitím dostatočne vyschnúť.
Ani zodpovedné kúrenie však nevyrieši všetko. Gemer a Malohont majú ďalšiu nevýhodu. Polohu mnohých sídiel v dolinách a kotlinách.
Počas zimných inverzií sa vzduch nepremiešava tak, ako za bežných podmienok.
„V určitej výške sa nám vytvorí taký štupeľ nad dolinami a ľudia, ktorí kúria dole, môžu kúriť aj zodpovedne,“ približuje Bíro.
Dym potom nestúpa vyššie, ale zostáva v blízkosti miest a obcí. Polohu sídiel ani počasie zmeniť nedokážeme. O to dôležitejšie je podľa neho sústrediť sa na veci, ktoré ovplyvniť môžeme.
Kvalita ovzdušia v našom regińe však nie je iba zimným problémom. Región je výrazne poľnohospodársky a počas suchých období vstupuje do hry aj stav krajiny.
Po žatve zostávajú rozsiahle lány odkryté. Ak na nich chýbajú medziplodiny alebo ďalšia vegetácia, vietor môže dvíhať prach a zároveň odnášať najcennejšiu vrchnú časť pôdy.
„Keď sa pozbiera na veľkých lánoch úroda a neostane tam nejaká medziplodina, ktorá by nám chránila vrchnú časť pôdy, stáva sa, že práve pri takýchto suchých obdobiach nám vietor robí prašné búrky z polí,“ upozorňuje Bíro.
Pomôcť môžu stromoradia, remízky, aleje či ďalšie prvky, ktoré brzdia vietor a pomáhajú udržať v krajine vodu.
A práve tu sa kvalita ovzdušia stretáva s ďalším veľkým problémom regiónu - vysychajúcou poľnohospodárskou krajinou.
Konkrétny príklad nájdeme priamo v okrese Rimavská Sobota. V Ivaniciach sa pred niekoľkými rokmi vrátili k tradičnému orezávaniu hlavových vŕb. Tento rok pri aktivite spolupracovali aj so Správou CHKO Cerová vrchovina a zapojili sa do nej aj miestni obyvatelia vrátane dlhodobo nezamestnaných.
Staré vŕby rastú na mokradiach a pri bývalých meandroch Blhu. Bíro hovorí, že na ich hlavách bolo stále viditeľné, že ich ľudia rovnakým spôsobom orezávali už približne pred tridsiatimi rokmi.
Dnes sa k tejto tradícii vracajú. Strom zostáva v krajine a znovu obrastá. Orezávať ho možno približne každých päť až sedem rokov. Medzitým poskytuje tieň, pomáha krajine a v jeho dutinách nachádzajú priestor organizmy, ktoré v intenzívne využívaných poliach veľa možností nemajú.
Článok pokračuje pod reklamou
A orezané drevo má ďalší význam.
Po dôkladnom vysušení ho môžu ako palivo využiť ľudia, ktorí sú na takúto pomoc odkázaní. V jednom opatrení sa tak prepája starostlivosť o krajinu s problémom, o ktorom Bíro hovoril na začiatku – s dostupnosťou kvalitného paliva pre ekonomicky slabšie domácnosti.
Práve 7. september, Svetový deň čistého ovzdušia a modrého neba, je príležitosťou hovoriť aj o tejto menej jednoduchej stránke problému.
Je ľahké povedať domácnosti, aby vymenila starý kotol, zateplila dom a kúrila iba kvalitným suchým drevom. V regióne, kde časť rodín zápasí s nedostatkom peňazí, však také odporúčanie samo osebe nestačí.
Rovnako nestačí riešiť iba komíny, ak necháme po žatve rozsiahle polia bez vegetácie, vody a stromov.
Kvalita vzduchu, ktorý dýchame, tak začína na viacerých miestach naraz. Pri peci v rodinnom dome, ale aj na poli za poslednými domami obce.
Aktuálny stav ovzdušia sa čitatelia a čitateľky dozvedia na projektovej stránke www.dnesdycham.sk
Zdroj foto: Ladislav Bíro
Prečítajte si tiež: Obce sa pripravujú na extrémy počasia. Pomôcť majú nové dáta
NENECHAJTE SI UJSŤ
