Najväčšiu zelenú plochu vo Veľkom Krtíši čaká rozsiahla revitalizácia a spolu s ňou výrub viac ako stovky stromov. Proti rozsahu pripravovaného zásahu vznikla petícia. Jej iniciátori nežiadajú zachovať každý strom za každú cenu ani zastaviť obnovu parku Hôrka. Chcú, aby sa pred spustením píl ešte raz nezávisle posúdilo, ktoré zo starých stromov skutočne musia ísť dole a ktoré sa ešte dajú zachrániť.
Podľa projektovej dokumentácie má byť v rámci revitalizácie parku Hôrka vo Veľkom Krtíši odstránených 123 stromov a ďalších 115 má byť arboristicky ošetrených. V rozhodnutí povoľujúcom výrub je podľa člena petičného výboru Daniela Poláka uvedených 119 stromov. Polák ich podľa vlastných slov prepočítal jednotlivo, keďže rozhodnutie neuvádza ich celkový počet. Rozdiel oproti projektovej dokumentácii zatiaľ nie je vysvetlený.
Článok pokračuje pod reklamou
Petícia vznikla po tom, ako sa jej iniciátori podrobnejšie oboznámili s rozsahom pripravovaného zásahu. Polák hovorí, že o plánovanom výrube stromov v Hôrke sa dozvedel až začiatkom roka 2026 a následne začal konzultovať dokumentáciu aj s ľuďmi z oblasti arboristiky.
„My nie sme proti revitalizácii, nie sme ani proti výrubu drevín, ktoré reálne ohrozujú zdravie, život alebo majetok ľudí,“ zdôraznil. Prehodnotiť by však podľa neho bolo potrebné predovšetkým výrub veľkých a starých stromov. Niektoré duby v Hôrke môžu mať podľa projektovej dokumentácie viac ako sto rokov, pri najstarších sa vek odhaduje približne na 150 rokov.
„Ak je možné takéto dreviny štandardným arboristickým zásahom zachrániť, tak ich nerúbme, ale zachraňujme,“ vysvetľuje podstatu petície Polák.
Petičný výbor preto oslovil aj odbornú arboristickú organizáciu a čaká na jej stanovisko. Cieľom je získať ďalší odborný pohľad na stromy navrhnuté na odstránenie.
Ak boli urgentné v roku 2023, prečo stoja dodnes?
Dokumentácia, ktorú má redakcia k dispozícii, pritom ukazuje, že bezpečnostné problémy časti stromov sú reálne. Hodnotenie zdravotného stavu prebiehalo už v roku 2023, pričom vybrané dreviny skúmali odborníci Technickej univerzity vo Zvolene aj pomocou prístrojových metód. Pri niektorých boli zistené rozsiahle dutiny, hniloba či nedostatočná stabilita. Časť bola označená dokonca na urgentný výrub.
Práve tu však petičný výbor upozorňuje na rozpor. Ak mesto už pred takmer tromi rokmi vedelo, že niektoré stromy predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo, prečo zostali vo frekventovanej Hôrke až doteraz?
„Vnímam to ako ľahostajnosť mesta. Bezpečnosť sa vyťahuje ako argument teraz, ale o tých stromoch vedeli pred takmer tromi rokmi,“ tvrdí Polák. Ako príklad uviedol suchý strom pri toaletách, ktorý mal byť podľa neho označený na výrub už v pôvodnej dokumentácii a mesto ho odstránilo len nedávno.
Táto otázka však funguje aj opačne. Ak niektoré dreviny skutočne predstavujú neodstrániteľné riziko, nemali by zostať v parku iba preto, že vznikla petícia. Rozhodujúce preto bude oddeliť stromy, ktoré už zachrániť nemožno, od tých, pri ktorých ešte existuje bezpečná alternatíva k výrubu.
Podobný spor zažila Banská Bystrica
Veľký Krtíš pritom nie je prvým mestom, ktoré pri rozsiahlej obnove starého parku rieši podobný konflikt. Veľmi podobná diskusia sa vlani odohrala v Banskej Bystrici, kde mala revitalizácia historického Mestského parku pôvodne priniesť výrub viac ako 400 stromov.
Aj tam samospráva argumentovala zlým zdravotným stavom a bezpečnosťou drevín. Pôvodne pritom uvažovala o postupnom výrube, napokon plánovala v súvislosti s komplexnou revitalizáciou a možnosťou čerpať európske peniaze uskutočniť výruby naraz.
Po výraznej kritike verejnosti však Banská Bystrica nechala nezávisle posúdiť 415 stromov. Výsledok bol podstatný: nové posúdenie odporučilo v prvej etape odstrániť 149 stromov, prevažne z dôvodu prevádzkovej bezpečnosti. Niektoré dreviny, s ktorých odstránením sa pôvodne počítalo, tak napokon zostali zachované.
Banskobystrický príklad zároveň ukázal, že nezávislé prehodnotenie nemusí znamenať zastavenie revitalizácie ani zákaz výrubu. Nebezpečné stromy mesto následne odstránilo, ďalšie ošetrilo a vytvorilo širší odborný tím, ktorý rieši pokračovanie obnovy a nové výsadby.
Práve o podobný princíp sa usilujú aj iniciátori petície vo Veľkom Krtíši – ešte pred nezvratným zásahom dostať odpoveď na otázku, či musí byť odstránený každý strom zo súčasného zoznamu.
Článok pokračuje pod reklamou
V čase sucha nejde iba o počet nových stromov
Rozhodovanie prichádza po ďalšom mimoriadne horúcom a suchom lete. Hôrka je najväčšou súvislou zelenou plochou Veľkého Krtíša a rozsiahly jednorazový zásah preto nemožno posudzovať iba podľa toho, koľko stromov sa vyrúbe a koľko nových sa následne vysadí.
Nová sadenica totiž funkciu mohutného niekoľkodesaťročného stromu neprevezme zo dňa na deň. Vzrastlé koruny poskytujú tieň a ovplyvňujú mikroklímu parku už dnes, zatiaľ čo nové stromy potrebujú roky na to, aby vytvorili porovnateľný objem koruny.
Práve preto je rozsiahly výrub v období klimatických zmien a opakujúcich sa období sucha zásahom, pri ktorom má zmysel maximálna opatrnosť. Nejde o argument, že chorý alebo nebezpečný strom musí zostať stáť. Ide o to, aby sa spolu s nevyhnutnými výrubmi nestratila aj zeleň, ktorú možno bezpečne zachovať.
Obnova starého parku totiž nemusí znamenať jeho vytvorenie nanovo. Jednou z možností je postupná generačná výmena – vysádzať nové dreviny, vytvárať im podmienky na rast a staré stromy odstraňovať podľa ich zdravotného stavu a bezpečnosti tak, aby park nestratil veľkú časť svojej existujúcej koruny v jednom období.
S výrubom sa podľa Poláka počíta už v októbri
Času na diskusiu pritom nemusí zostať veľa. Mesto má podpísanú zmluvu na výrub a arboristické ošetrenie drevín. Hodnota zmluvy so zazmluvnenou spoločnosťou predstavuje 201 206,69 eura s DPH. Dodávateľ má práce vykonať do štyroch mesiacov od prevzatia lokality, pričom podľa zmluvy môže začať až po písomnej výzve mesta.
Polák tvrdí, že sa telefonicky spojil priamo so zástupcom spoločnosti, ktorá má práce realizovať. „Povedal, že ak bude sucho, tak v októbri,“ uviedol. Októbrový termín teda zatiaľ nemáme oficiálne potvrdený mestom ani realizačnou spoločnosťou pre redakciu.
Petičný výbor chce preto zozbierané podpisy mestu odovzdať čo najskôr. Podľa Poláka majú v papierovej a elektronickej podobe už niekoľko stoviek podpisov, pričom ich konečný počet ešte nemajú spočítaný.
O tom, či sa pred začiatkom prác uskutoční nové nezávislé posúdenie, tak môže byť rozhodnuté v najbližších týždňoch.
Novohradské.sk oslovia mesto Veľký Krtíš so žiadosťou o stanovisko k petícii, aktuálnemu počtu stromov určených na výrub, termínu začatia prác aj k možnosti opätovného odborného posúdenia drevín. Reakciu samosprávy do témy doplníme.
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Veľký Krtíš: Masívny výrub v parku Hôrka spustil petíciu
- Redizajn Rimava.sk: web je rýchlejší a prehľadnejší
- Konzervatórium získalo 28-tisíc eur z Erasmu+
- Začína sa viróza? Čaj ani vitamín C ju už nedokážu zastaviť
- Kaštieľ Coburgovcov čaká ďalšia veľká obnova
- Martin Hojsík v Rimavskej Sobote: Mesto má budúcnosť
