Železné a bronzové spony z keltského (laténskeho) pohrebiska v Drni patria medzi najnovšie prírastky v zbierkovom fonde archeológia a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú predmetom tohto mesiaca. Ako Rimava.sk informoval archeológ Alexander Botoš, spony boli získané od objaviteľa pohrebiska Barnabáša Zsófiho z Drne.
„Najväčší zachovaný exemplár spony predstavuje časť železnej spony spojenej konštrukcie, z ktorej je zachovaná len časť tetivy, lúčika a ihly. Môžeme predpokladať, že táto veľká železná spona slúžila na spínanie plášťa z hrubej tkaniny,“ uviedol Botoš.
Ako dodal, z estetického hľadiska patria medzi najhodnotnejšie drobné bronzové spony zdobené plastickým rastlinným motívom. Spony boli súčasťou ženského keltského kroja a slúžili na spínanie šiat z jemnej tkaniny. Vystavované keltské spony pochádzajú z obdobia 3. – 2. storočia pred Kr.
„Ženský keltský kroj bol mimoriadne bohatý. Základ tvoril odev na spôsob tuniky bez rukávov, ktorý sa spínal na oboch pleciach železnými alebo bronzovými sponami. Okrem toho ženy často nosievali aj symetricky riešený plášť so stredovým uzatváraním, ktorý sa spínal pod bradou. Hlava ženy bola chránená akýmsi závojom v podobe prehodeného plášťa alebo aj čepcom. V páse bol keltský kroj stiahnutý opaskom,“ ozrejmil archeológ.
Kelti na území Gemera – Malohontu v období 3. – 2. storočia pred Kr. vytvorili pomerne významnú enklávu. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej moci.
Zdroj: GMM Rim. Sobota
