Pripravili sme si pre vás ďalší kvíz. Tentokrát si s nami môžete zaspomínať na školské časy a vrátiť sa do lavíc. Ako ste zvládli maturitu zo slovenského jazyka? V tomto kvíze si ju zopakujete.
Vybrali sme spolu tri ukážky a niekoľko otázok k nim z maturitného testu zo slovenského jazyka a literatúry, ktorý riešili tohtoroční maturanti. Upozorňujeme, že sme vybrali otázky, kde bola možnosť výberu odpovede. Tie sú skôr zamerané na schopnosť čítania s porozumením. Otázky, kde bolo potrebné napísať krátku odpoveď, sme vynechali. Ak si chcete spraviť celý maturitný test, zadania nájdete na tomto odkaze.
Článok pokračuje pod reklamou
UKÁŽKA Č. 1.: Alexander Sergejevič Puškin – Desiate prikázanie
Majetok cudzí v úcte mať
káže nám zákon vekmi vžitý;
nemať tak, bože, nežné city,
vedel by som ho dodržať.
Ukrátiť blížneho, to nikdy,
nechcem ja jeho statky, dom,
nevoľníkov, dvor s dobytkom:
odo mňa nedočká sa krivdy,
nech si to všetko, všetko má.
No ak má doma peknoočku
nevoľnú, bože, krádež bozku
dovolí mi hlas svedomia.
A ak sa zavše aj tak stane,
že milú družku vidím s ním,
odpusť mi, že mu závidím
anjela jeho, kristepane.
Veď môžeš srdcu rozkázať?
Kto nie je rabom zvodnej chvíle?
Jak nemilovať, čo je milé?
Na svete raj si nežiadať?
Hľadím a trpím neprestajne,
no prísny zákon ctiť si viem,
zavraciam srdce: skrotni, driem –
mlčím… a vzdychám, blčím tajne.
(1821)
UKÁŽKA Č. 2: Viliam Marčok – Biele miesta v slovenskej literatúre
(úryvok, upravené)
Názvom postmoderna sa označuje situácia európskej a americkej literatúry po vyčerpaní podnetov tzv. druhých avantgárd (najrôznejšie obmeny konkretizmu v poézii, nový román, neorealizmus atď.) alebo modernistických úsilí (ako sa tzv. druhá avantgarda nazýva vo Veľkej Británii a v literatúrach oboch Amerík). Toto označenie sa začalo používať v americkej literárnej kritike v šesťdesiatych rokoch (kritik I. Howe začal diskusiu o nových javoch v americkej literatúre v roku 1959), v európskej literárnej kritike sa udomácnilo v 70. rokoch. Predstava o postmoderne je veľmi voľná, otvorená a aj diskutabilná. Od literárnych smerov avantgardy sa postmoderna odlišuje predovšetkým tak, že sa nezačala nijakým programovým vyhlásením a nedosiahla ani ich ideovú a tvarovú vyhranenosť. (Nejde teda o nijaký nový -izmus, a preto je aj používanie názvu „postmodernizmus“ mätúce!) Vznikala doslova nepozorovane v dielach neraz veľmi rozdielnych autorov, ktorí o sebe ani nevedeli. (Za jeden z jej prúdov sa dnes považuje aj magický realizmus juhoamerickej prózy.) Jediným jej jednotiacim znakom je prítomnosť vzbury proti akémukoľvek totalitarizmu a manifestácia pluralizmu života v literárnom diele. Postmoderna je teda taká literatúra, ktorá vystupuje proti akémukoľvek politickému diktátu a všetkým jeho formám v myslení, t. j. proti ideológii, historickému determinizmu, strohému racionalizmu, technologickému i konzumnému prinucovaniu (napr. pásová výroba a reklama), tradíciám, militantnému kolektivizmu, náboženskému fanatizmu atď.
UKÁŽKA Č. 3. Ken Kesey – Bol som dlho preč (úryvok)
„McMurphy, to je presne taká nerozvážnosť, ako tá vaša stávka na ošetrovateľku.“
„Kto chce prehrať päť dolárov? Hop alebo trop…“
Všetci chlapci odrazu začnú podpisovať dlžobné úpisy; toľko ráz ich pobil v pokeri a očku, že sa nemôžu dočkať, aby sa vyvŕšili, a v tomto sú si na betón istí. Neviem, čo má McMurphy za lubom; je síce statný, ale na to, aby ktosi pohol tým pultom, by museli byť traja takí, ako je on, a on to vie. Stačí, keď naň pozrie, okamžite zistí, že ho ani len neprevalí, a tobôž zdvihne.
Iba obor by ho zodvihol zo zeme. Ale keď všetci prítomní podpíšu dlžobné úpisy, podíde k pultu, zosadí z neho Billyho Bibbita, napľuje si do mohutných mozoľnatých dlaní, tleskne do nich a napne svaly na pleciach.
„Okej, ustúpte. Stáva sa, že pri väčšej námahe vydýcham koldokola všetok vzduch a dospelí muži pridusení odpadávajú. Ustúpte. Teraz bude pukať betón a lietať oceľ. Odveďte ženy a deti do bezpečia. Ustúpte…“
„Prisámvačku, možno to aj dokáže,“ zamumle Cheswick.
„Samozrejme, možno ho tak uhovorí, že sa sám zodvihne,“ odvrkne Fredrickson.
„Ale pravdepodobnejšie je, že si nadobudne utešenú prietrž,“ poznamená Harding. „Počujte, McMurphy, nebláznite; to hebedo nikto nezodvihne.“
„Ustúpte, cintľavky, vydýchate mi všetok kyslík.“
[…]
„Ale aspoň som to skúsil,“ pripomenie.
Niektoré otázky vám dali zabrať.
NENECHAJTE SI UJSŤ
