V jarných mesiacoch roku 1915 začali do Rimavskej Soboty čoraz častejšie prúdiť vlaky s ranenými vojakmi z bojísk I. svetovej vojny. Následkom vojny začala rapídne klesať životná úroveň obyvateľov.
Stúpali ceny základných potravín, do múky na chlieb sa začala pridávať zomletá suchá fazuľa či hrach. Z domácností sa museli odovzdať rôzne náradia resp. predmety vyhotovené z farebných kovov. Prvotná vlastenecká eufória po vypuknutí vojny začala miestami pokrivkávať a začali prebleskovať zatiaľ len sporadické slová o ukončení vojny.
Článok pokračuje pod reklamou
Intenzita smútočných oznámení o hrdinskej smrti obyvateľov mesta sa začala stupňovať. Predstaviteľom župy a mesta bolo jasné, že musia niečo vykonať, aby sa upevnila morálka obyvateľov. Takáto príležitosť sa naskytla 4. 5. 1915, keď do mesta dorazila správa, že ofenzíva rakúsko-uhorskej armády vytlačila ruské cárske vojská z Galície.
V Rimavskej Sobote sa po tomto čiastkovom vojenskom úspechu začali plánovať pompézne oslavy. V poobedňajších hodinách 5. 5. 1915 začalo obyvateľstvo mesta s výzdobou svojich príbytkov. Okná a dvory boli vyzdobené zelenými ratolesťami, kvetmi, zástavami alebo inými predmetmi.
Samozrejmosťou bolo, že sa pridali aj vojaci a zdobili sa taktiež kasárne. Večer o 20:00 hod., sa v oknách príbytkov zapálili sviece alebo lampy. Ešte aj v tej poslednej zastrčenej uličke sa rozsvietili okná. Dnešné Hlavné námestie bolo zaplnené obecenstvom, ktoré očakávalo príchod lampiónového sprievodu.
Sprievod sa pohýnal v čase o 20:30 hod. z Mestskej záhrady a sprevádzala ho vojenská hudba. Z ulíc sa do sprievodu pridávali ďalší ľudia a ich počet mal dosahovať niekoľko tisíc. Prvou jeho zastávkou bol Mestský úrad, kde mal oduševnený prejav starosta mesta Dr. Ladislav Kovács. Vojenská hudba zahrala pochod a sprievod zabočil na Hlavnom námestí k domu, kde býval plukovník rytier Viktor Tádé.
Pri tomto dome miestny spevokol zaspieval serenádu. Ďalej sa lampiónový sprievod presúval po dnešnej ulici B. Bartóka a cez ul. Šrobárovú zabočil do ul. Francisciho, kde zastal pred domom starostu mesta Dr. Kovácsa. Odtiaľ pokračoval sprievod ďalej a po ul. J. Fábryho prešiel k Župnému domu, kde sa pristavil pod oknami príbytku hlavného župana na ul. Železničnej.
Z balkóna sa davu prihovoril hlavný župan Géza Kubínyi a sprievod mu aplaudoval. Géza Kubínyi sa potom presunul do bytu podžupana Gézu Lukácsa a odtiaľ sa menom chorého podžupana opäť prihovoril k zúčastneným. Na tomto mieste sa do čela sprievodu postavil podplukovník Wiktor, starosta Dr. Kovács, kapitán Knapp a ďalší organizátori. Cieľom ich zastávky sa stala vojenská poľná nemocnica, umiestnená v priestoroch gymnázia na ul. Daxnerovej.
Článok pokračuje pod reklamou
Raneným a chorým vojakom spevokol zaspieval serenádu. Celý sprievod sa vydal ďalej a na dnešnej ul. SNP sa pristavil pri predajni Miklósa Rábelyho. Na dverách spomenutej predajni sa premietal krátky film, ktorý zachytával cisára pána, spojeneckých monarchov a vojenských hodnostárov. Počas premietania za doprovodu vojenskej hudby dav oduševnene zaspieval štátnu hymnu. Celé podujatie bolo ukončené v čase o 22.00 pred budovou Mestského úradu na Hlavnom námestí.
Vojna pokračovala ďalej a podobné podporné podujatia na upevnenie morálky obyvateľstva sa začali objavovať čoraz častejšie.
Doslov: Pre lepšiu orientáciu sa v príspevku neuvádzajú dobové názvy ulíc, ale ich dnešné pomenovanie.
Zdroj: Gömör zo dňa 9. 5. 1915
Autor: Vladimír Gondáš
ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU
