V roku 1867 sa v Rimavskej Sobote uskutočnilo XII. Zhromaždenie uhorských lekárov a prírodovedcov. Naše mesto sa ocitlo pod drobnohľadom celoštátnych médií, ktoré prinášali správy o tomto podujatí. Medzi návštevníkmi bol aj Gustáv Zombory (1835 – 1872), veľmi zručný kreslič a grafik. Mimochodom, mal pôsobiť aj vo funkcii riaditeľa kancelárie Uhorského parlamentu. Práve jeho kresby rôznych objektov z Rimavskej Soboty oživovali články v novinách, ktoré prinášali správy z predmetného zasadnutia.
Vo svojom osobnom voľne vyrážal na potulky mestom a kreslil zaujímavé stavby, ktoré v meste uvidel. Jedného dňa jeho kroky viedli tomášovským chodníkom v smere k Rimave. Na brehu rieky zbadal hrnčiarske pece, ktoré boli vedľa seba v rade postavené. Z niektorých sa práve intenzívne dymilo. Pri jednej z pecí zastal a kým ju stihol zvedavo preskúmať, oslovil ho jej majiteľ s otázkou, či už niekedy videl, ako sa vyrába riad z hliny. Vraj je oveľa krajšie a zaujímavejšie sledovať, ako sa formuje zo surovej hliny, než ho len vidieť v horúcej peci. Po rôznych zdvorilostných frázach s radosťou prijal Zombory pozvanie, aby sa prišiel pozrieť do vnútra hrnčiarskej dielne.
Článok pokračuje pod reklamou
Svoje postrehy zhrnul nasledovne: „Vchádzame do susedného domu, kde mi už na dvore majiteľ dielne ukazuje na slnku sa sušiace surové nádoby z hliny. Prekvapilo ma, keď som z pitvora vstúpil do izby, ktorá bola v skutočnosti hrnčiarskou dielňou. Predo mnou na dvoch laviciach pracovali dvaja mládenci. Jeden z nich bol veľmi mladý, podľa výzoru ešte len chlapec. Pracovali na jednoduchom hrnčiarskom kruhu, ktorý sa dal roztáčať len jednou nohou. Kruh sa pod ich nohami rýchlo točil a spod rúk im vychádzali v najkrajšej možnej forme rôzne poháre, hrnčeky a taniere. Veľké množstvo hliny, ktoré mali pri sebe, mizlo závratnou rýchlosťou. Hruda hliny na kruhu sa po jeho roztočení nohami menila pod dotykmi rúk z neforemnej masy v priebehu pár minút na hotovú misu alebo hrnček.“
Celá dielňa pozostávala len z týchto dvoch lavíc s hrnčiarskymi kruhmi a niekoľkých políc, kde sa sušili už hotové výrobky ešte pred vypálením. V miestnosti bola ešte veľká kopa vypracovanej jemnej hliny. Hlina sa dovážala z okolia Tisovca, kde sa ťažila v jednej z dolín hornej Rimavy pod názvom Zsalcány. Mali tam byť veľké bane na hlinu, a túto kupovali hrnčiari za drahé peniaze.
Hotové hrnčiarske výrobky z Rimavskej Soboty roznášali potom slovenskí furmani po celom Uhorsku a pre dobré meno boli veľmi žiadaným artiklom.
Zdroj: Hazánk s a Külföld zo dňa 3. 10. 1867
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Smútočné oznámenie, Balog Erika (†66)
- Smútočné oznámenie, Ladislav Fiťma (†73)
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
