Kupači vyrážali do ulíc už skoro ráno, no k večeru už ležali v nemocniciach

Fotografia starej nemocnice je ilustračná. Zdroj: Sberatel.com

Veľká noc sa aj v minulosti tešila veľkej pozornosti a kupači skoro ráno vyrážali do ulíc poliať svoje frajerky, kamarátky či rodinné príslušníčky. V každom dome na nich čakalo tradičné pohostenie, hojne pretkávané rôznymi nápojmi, ktoré zvyšovali mládencom ich sebavedomie. Nie v jednom prípade následky takéhoto potúženia museli hasiť lekári v miestnej nemocnici. Dobová tlač uvádzala, že spravidla na dedinách nebolo v móde len polievanie, ale aj obligátne veľkonočné bitky.

Rok 1930 sa z tohto hľadiska vymykal z priemeru, možno následkom hospodárskej krízy išlo o pokojnú Veľkú noc a lekári na chirurgii si mohli kľudne zahrať karty alebo popolievať službukonajúce sestričky. Sporadické bitky, ktoré sa v ten deň odohrali, nemali za následok lekárske ošetrenie a dokonca aj policajné hlásenie boli až príliš skromné. O niečo rušnejšie začalo byť až vo večerných hodinách.

Článok pokračuje pod reklamou


Všetko sa začalo v obci Jestice, kde v dedine od rána chodil polievať miestne devy istý Vojtech Czene. Tých domov pochodil neúrekom až mal napokon mierne klátivý krok. Keď chcel v tom stave poliať jednu slečnu, tak narazil na odpor jej milého. Pravdepodobne Vojtech Czene bol neodbytný a jeho odvahu zvyšovala primerane hladina alkoholu v krvi. Najprv prišlo k hádke a potom k bitke. Je možné, že aj jeho sok v láske bol podobne potúžený, lebo to dlho vyzeralo na remízu. Potom tam dobehli ďalší mládenci a Vojtechovi Czenemu párkrát prebehli valaškou po hlave. Následkom úderov upadol do bezvedomia a z rán na hlave sa mu valila krv.

Previezli ho do nemocnice v Rimavskej Sobote, kde sa ho hneď ujali lekári na chirurgii. Rany na hlave mu pozašívali a začali ho preberať z bezvedomia. Ten pokus bol neúspešný a až po určitom čase lekári skonštatovali, že už nie je v bezvedomí, ale majú pacienta spitého pod obraz boží a nereaguje preto, lebo práve tvrdo spí.

Keď sa Vojtech Czene po veľmi dlhej dobe konečne vyspal, tak s prekvapením pozeral, že kde sa to vlastne prebral. Privolaným žandárom nedokázal povedať vôbec nič. Netušil, čo sa mu stalo a nevedel ani kto ho párkrát ovalil po hlave s valaškou. V nemocnici si ho ponechali na pozorovanie a keď ho ofačovaného prepúšťali domov, tak stále netušil, komu za nemocničný pobyt môže poďakovať.

Druhým pacientom, ktorého priviezli do nemocnice bol Andrej Šereš z obce Gemerská Ves. Pochodil úplne podobne ako prvý pacient, akurát ho neovalili valaškou po hlave, ale dopichali nožíkom. V nemocnici ležal s ťažkými zraneniami a lekárom nepomáhala ani skutočnosť, že z pacienta ťahalo ako zo suda z pálenice. Žandári boli aj v tomto prípade bezmocní, Andrej Šereš dlhodobo nebol v stave vypovedať. Keď sa zo svojich zranení vystrábil a prepúšťali ho z nemocnice, tak vedel komu sa má poďakovať, ale mlčal. Útočníkom bol jeho rodinný príslušník Jozef Šereš a nechcel ho prezradiť.

Článok pokračuje pod reklamou


Po návrate domov bola časom rodinná oslava a alkohol tiekol potokom. Jozef v podnapitom stave znovu napadol s vreckovým nožíkom Andreja a párkrát ho bodol. On zo zúfalstva chytil do ruky motyku a riadne mu ňou zaťal do hlavy. Jozefa previezli v kritickom stave do nemocnice v Rimavskej Sobote a odtiaľ do Lučenca. Deväť dní bojoval o život a napokon svojim zraneniam podľahol.

Na jeseň v roku 1930 zasadal v Rimavskej Sobote súd. Po vypočutí všetkých svedkov a po preukázaní, že išlo o dôsledok veľkonočnej bitky, bol Andrej Šereš zbavený viny, lebo ťažké zranenie s následkom smrti mu spôsobil v sebaobrane.

Keď sa už Veľkonočný pondelok chýlil k samotnému záveru, a zdalo sa, že bude úplne pokojná noc, tak zbĺkli vášne aj v žilách podgurážených polievačov v našom meste. S bodnoreznými zraneniami skončil v nemocnici miestny obyvateľ Ján Bán. Rany mu na chirurgii rýchlo zašili a jeho stav si nevyžadoval hospitalizáciu. Tiež však nevedel povedať, ako sa k tým zraneniam dopracoval a ani kto mu ich spôsobil.

Na záver chýba už len dodať, že snáď tá naša Veľká noc s polievačkou dopadne oveľa veselšie a nepôjdeme v tomto prípade po stopách našich predkov.

Zdroje:
Gömör zo dňa 27. 4. 1930
Gömör zo dňa 9. 11. 1930

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz denne. Zadarmo.