V centre nezávislej kultúry Citadela sa tentokrát diskutovalo o tzv. ženskej otázke. Na diskusii s názvom Prečo sme také nahnevané?, ktorá sa konala v utorok 11. marca, sa zúčastnili bývalá herečka, politička a diplomatka Magdaléna Vášáryová a akademička, lektorka a aktivistka Magdaléna Musilová. Diskusiu moderovala kultúrna publicistka Michaela Kučová.
Článok pokračuje pod reklamou
Prvou veľkou témou rozhovoru bola otázka nerovnosti medzi ženami a mužmi. Magdaléna Vášáryová porozprávala, že ako dieťa žiadnu nerovnosť nepociťovala – kládli na ňu rovnaké nároky ako na chlapcov. Negatívne skúsenosti nemala ani ako herečka či diplomatka.
Celkom iné to však bolo, keď vstúpila do slovenského parlamentu, kde sa stretla s rôznymi útokmi – často, na jej prekvapenie, zo strany žien. Vášáryová skonštatovala, že hoci je dnes na Slovensku v politických stranách viac žien, pokiaľ stranu vedie „alfasamec“, ako to bolo napríklad za čias Mečiara, ženy v nej fungujú len ako „štafáž“ a majú pocit, že musia za predsedom „zametať“. „Ženy majú miesto v parlamente, ale nesmú byť handry,“ vyhlásila.
Magdaléna Musilová povedala, že aj ona má v akademickom prostredí prevažne dobré skúsenosti a stretáva sa s ľuďmi, ktorí si problém nerovnosti uvedomujú, hoci medzi profesormi je stále málo žien. Spomenula, že už ako doktorandke jej prekážalo, keď od nej kolegovia automaticky očakávali, že im uvarí kávu. Na svojich hodinách sa preto snaží pracovať so stereotypmi.
Aké sú príčiny, ktoré ženám bránia naplno sa prejaviť? Podľa Vášáryovej je hlavnou príčinou výchova – chlapcov podľa nej vychovávajú ako princov a dievčatá ako slúžky. Dodala však, že spoločnosť prešla dlhú cestu – kým pred sto rokmi muselo jedno dievča v Lučenci maturovať v kuchyni svojej matky, dnes majú ženy rovnaké práva ako muži. Pripisuje to aj tomu, že sme mali dvoch prezidentov-feministov – Masaryka a Havla. Vášáryová však upozornila aj na súčasný problém výchovy chlapcov, čo podľa nej naznačuje krízu mužskosti.
Pokiaľ ide o opatrenia na vytvorenie bezpečnejšieho akademického prostredia pre ženy, Musilová zdôraznila, že každá univerzita by mala mať jasne formulovaný interný predpis zakazujúci sexuálne násilie. Tento predpis musí byť sprevádzaný kampaňou, aby ho všetci poznali.
Akademička zároveň upozornila, že hoci legislatíva na Slovensku nie je zlá, ženy často nepoznajú svoje práva a mnohé ani netušia, že sexuálne obťažovanie môže mať aj čisto verbálnu podobu. Zdôraznila tiež potrebu dôsledného presadzovania zákonov v praxi a upozorňovania na nesprávne a mizogýnne správanie. „Treba organizovať protesty, keď ženy zomierajú rukou svojich partnerov, a podporovať organizácie, ktoré sa ženám venujú,“ dodala.
Magdaléna Vášáryová na záver upozornila na dôležitú vec – potrebu väčšej solidarity medzi ženami, aby si nekonkurovali, ale podporovali sa navzájom. Pasivita voči sexuálnemu násiliu podľa nej vzniká už v detskom veku, preto je dôležité angažovať sa a nebyť ticho.
NENECHAJTE SI UJSŤ
