Rodová rovnosť a sexuálne obťažovanie sú témy, ktoré rezonujú naprieč spoločnosťou. Ako si v týchto oblastiach vedie Slovensko? V Centre nezávislej kultúry Citadela sa uskutočnia diskusia práve na tieto témy. O súčasnej situácii, problémoch aj možných riešeniach sme sa rozprávali s Magdalénou Musilovou, akademičkou, výskumníčkou a lektorkou, ktorá sa špecializuje na problematiku sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí.
Slovensko v rámci Indexu rodovej rovnosti v EÚ dlhodobo patrí medzi krajiny s najhorším hodnotením. Čím je to spôsobené?
Slovensko v tomto indexe stagnuje – dlhodobo sa nachádzame na konci rebríčka Európskej únie. Problémom nie je len naše umiestnenie, ale aj fakt, že nevidíme žiadny progres. Nezlepšujeme sa ani v rámci EÚ, ani medziročne v rámci Slovenska. Najslabšou oblasťou je zastúpenie žien na vedúcich a rozhodovacích pozíciách. Máme výrazné medzery, pokiaľ ide o účasť žien v politike, v manažmente či v dozorných radách.
Článok pokračuje pod reklamou
Vidíme globálne zlepšenie v rodovej rovnosti alebo skôr naopak?
V posledných rokoch môžeme pozorovať skôr regres. Prvým vážnym zásahom bola pandémia COVID-19, následne finančné a ekonomické krízy, vojenské konflikty. Tieto faktory majú veľký vplyv na postavenie žien v spoločnosti. Vidíme tiež, že v mnohých krajinách sa k moci dostávajú krajne pravicové strany, ktoré často vo svojich programoch obsahujú aj obmedzenie podpory rodovej rovnosti. Objavuje sa tendencia „vymazávať“ témy rodovej rovnosti z verejného diskurzu a niekedy až posúvať práva žien o desiatky rokov späť.
Slovensko patrí k štátom, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor. Prečo je to problém?
Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá štátom poskytuje nástroje na prevenciu a riešenie rodovo podmieneného a domáceho násilia. Na Slovensku máme jednoznačné štatistiky, ktoré ukazujú, že ženy zažívajú násilie a dokonca zomierajú rukou svojich partnerov. Ide o naliehavú tému, ktorú treba riešiť systematicky.
Ako je na tom Slovensko v otázke sexuálneho obťažovania?
Nedávny reprezentatívny prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny ukázal, že viac ako polovica ľudí na Slovensku, bez ohľadu na pohlavie, zažila nejakú formu sexuálneho obťažovania. U žien je to až dve tretiny, pričom najviac ohrozené sú mladé ženy.
Čo všetko sa považuje za sexuálne obťažovanie?
Zákon definuje sexuálne obťažovanie ako fyzické, verbálne alebo neverbálne správanie s nežiaducim sexuálnym podtónom. Fyzické obťažovanie môže zahŕňať napríklad nevyžiadané dotyky, verbálne sú napríklad sexuálne poznámky či komentovanie vzhľadu. Neverbálne obťažovanie zahŕňa posielanie nevyžiadaných nahých fotografií či nevhodné gestá.
Dôležité je, že sexuálne obťažovanie nemusí byť úmyselné. Človek si nemusí uvedomiť, že jeho správanie druhú osobu obťažuje – kľúčové je, ako to vníma adresát takéhoto správania.
Ako možno kategorizovať sexuálne obťažovanie?
Spoločenskovedný výskum ho rozdeľuje do troch hlavných kategórií:
Čo môže Slovensko urobiť, aby sa situácia zlepšila?
Je nevyhnutné pracovať na zvyšovaní povedomia o týchto témach. Potrebujeme jasnejšie legislatívne nástroje, podporu obetí a preventívne opatrenia. Rodová rovnosť sa netýka len žien, ale celej spoločnosti. Ak ju chceme dosiahnuť, musíme sa prestať tváriť, že problémy ako sexuálne obťažovanie alebo rodovo podmienené násilie neexistujú.
Sexuálne obťažovanie a rodová nerovnosť sú dôležité témy, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Bez otvorenej diskusie a konkrétnych opatrení sa situácia nezlepší. Magdaléna Musilová v rozhovore poukázala na kľúčové problémy, s ktorými sa Slovensko v tejto oblasti stretáva – teraz je na nás, ako na ne budeme reagovať.
NENECHAJTE SI UJSŤ
