Dňa 14. septembra 1910 prichádza vlakom na železničnú stanicu v Hnúšti vdova Jablonková. Prichádza z Krompách a sprevádzajú ju jej maloleté deti. Mladá žena kráča ťažko a zhlboka naberá dych. Jej kroky smerujú do Likiera, kde je sirotinec a ona tam kvôli zúfalej finančnej situácii bude musieť zanechať svoje deti. Dúfa, že ten stav bude len prechodný a všetko sa časom utrasie a jej deti sa k nej vrátia. Lúčenie je veľmi ťažké a ona tam zostáva až do večera, do poslednej možnej chvíle.
Článok pokračuje pod reklamou
Vonku sa už stmieva, keď Jablonková odchádza zo sirotinca a jej kroky smerujú späť na železničnú stanicu. Vie, že vlak jej pôjde až skoro ráno, ale aspoň to poobedie ešte strávila so svojimi deťmi. Teraz keď je sama, trpko sa rozplače a začína sa u nej prejavovať ukrutný hlad, napokon celý deň vôbec nič nejedla a aj deň predtým, mala len kúsok poživne.
Vychádza von pred stanicu a zamyslene sa prechádza. Zrazu uvidí malý ovocný sad, v ktorom sú jablone a hrušky. Ona nechce kradnúť, ale ten hlad je silnejší a snáď jej nik neublíži, keď si pár plodov odtrhne. Hltavo sa pustí do jedenia, lenže to ovocie ju nechce príliš zasýtiť a kus je ešte aj kyslasté.
Ráno o piatej hodine nasadá na vlak, s ktorým sa chce dostať do Jesenského a odtiaľ potom cestovať ďalej, až domov do Krompách. Vlak sa pohýna a ona zrazu cíti, že otrasy kolies súpravy na podvaloch, spôsobujú nejaké divné chvenie v jej vnútornostiach. Rýchlo sa postaví, lenže nestihne spraviť ani jeden krok, začína dáviť a na podlahe vagónu sa objavujú spenené zvratky. Cestujúci spolu so sprievodcom sú v šoku. Nad krajinou visí ešte stále tieň cholery, ktorá len prednedávnom besnila aj v tomto regióne. Sprievodca činí prvé opatrenie a izoluje pani Jablonkovú. Vo vagóne sedí už len sama a nikoho ďalšieho tam na staniciach nepúšťa.
O pol ôsmej prichádza vlak do Rimavskej Soboty a sprievodca okamžite podáva o udalosti hlásenie riaditeľovi stanice Pavlovi Schulhofovi. Ten neváha ani chvíľu, vagón v ktorom je pani Jablonková dá odpojiť od súpravy a v zmysle smerníc privoláva hlavného železničného lekára Lichtscheina a mestského lekára Szabóa. Obaja sú to skúsení lekári a v minulosti získali dostatok skúsenosti v bojoch práve s cholerou. Pani Jablonkovú odvádzajú do nemocnice pre infekčných pacientov. Najskôr je dôkladne vyšetrená a ďalších 24 hodín monitorovaná. Napokon lekári zhodne konštatovali, že sa v žiadnom prípade nejedná o choleru, ale len obyčajný „pokazený žalúdok“ následkom konzumácie väčšieho množstva nezrelého ovocia.
Riaditeľ stanice Schulhof dal medzi tým vydezinfikovať vagón kde pani Jablonková sedela a po dobrozdaní lekárov ju pustil cestovať ďalej. Telegrafom vyrozumel železničné stanice v Jesenskom, Miškovci, Košiciach a Krompachoch. Uvádzal, že z preventívnych dôvodov cestuje pani Jablonková vo vagóne sama a žiadal riaditeľov staníc, aby jej stav monitorovali.
Na stanici v Jesenskom musela pani Jablonková prestúpiť na vlak, ktorý pokračoval do Miškovca. Riaditeľ stanice pre ňu vyčlenil samostatný vagón a mohla pokračovať v ceste ďalej. V Miškovci si horlivý zamestnanec železníc zle vysvetlil ďalekopis a spustil poplach, že k nim do mesta smeruje osoba nakazená cholerou. Na tamojšej stanici na pani Jablonkovú čakala celá eskorta spolu so zástupcom starostu Dr. Ferencom Nagyom. Eskortovali ju do miestnej väznice, kde v jednej cele zriadili provizórne infekčné oddelenie. Po piatich dňoch pozorovanie mestský lekár Dr. Imrich Pfliegler konštatoval, že cholerou netrpí a potvrdzoval stanovisko rimavskosobotských lekárov, že išlo len o pokazený žalúdok.
Zo železničnej stanici v Miškovci, šiel do ďalších staníc v trase jej cestovania ďalekopis, že v samostatnom vagóne, cestuje pani Jablonková u ktorej sa nepotvrdila cholera a žiadali sa riaditelia staníc, aby na ňu preventívne dohliadli. Žiadne ďalšie príznaky sa u nej neprejavili a bola úplne zdravá. Lenže ďalekopis si zase zle vysvetlil zamestnanec stanice v Levoči a pani Jablonková bola z vlaku vysadená a premiestnená na pozorovanie do miestnej nemocnice.
Jej cesta domov pripomínala nekonečný príbeh a stalo sa tak len pre pár nezrelých jabĺk a hrušiek, ktoré skonzumovala v Hnúšti.
Autor článku: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 25.9.1910
Gömör – Kishont zo dňa 18.9.1910 Ellenzék zo dňa 17.9.1910
NENECHAJTE SI UJSŤ
