Finančné zdravie slovenských miest v roku 2024 podľa najnovšej analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) prakticky stagnuje. Mestám sa síce podarilo znížiť zadlženie na historicky najnižšiu úroveň, no ich priebežné hospodárenie sa zhoršilo – prebytky na bežných účtoch dosiahli tretiu najnižšiu hodnotu od roku 2006. Znamená to, že samosprávam ostáva čoraz menej priestoru na investície, údržbu či rozvoj svojho majetku.
Ako hodnotilo INEKO mesto Rimavská Sobota? Prinášame prehľad.
Článok pokračuje pod reklamou
Podľa INEKO dosiahlo priemerné finančné zdravie slovenských miest skóre 4,26 z maximálnych 6 bodov, čo je len nepatrné zlepšenie oproti predchádzajúcemu roku. Najlepšie hodnotenie – označenie „výborné finančné zdravie“ – získalo 33 miest, kým v roku 2023 ich bolo ešte 38. Mestá tak vo všeobecnosti zostávajú v dobrej kondícii, no bez výrazného pokroku.
Medzi mestami s „dobrým finančným zdravím“ sa umiestnila aj Rimavská Sobota, ktorá od INEKO získala 4,6 bodu zo 6 a stojí na 95. mieste z 141. Na porovnanie mesto Lučenec dostalo 4,3, Fiľakovo 4,5, ale Hnúšťa napríklad 4,8 a Tornaľa 4,9 bodov.
Celkový dlh mesta je na úrovni 16 % bežných príjmov, čo znamená, že Rimavská Sobota sa nachádza hlboko pod zákonom stanoveným limitom 60 %. V praxi to znamená, že mesto hospodári zodpovedne a neprekračuje hranicu, ktorá by mohla spustiť tzv. „dlhovú brzdu“.
INEKO vo svojej analýze zároveň sleduje aj bilanciu bežného účtu, ktorá ukazuje, ako samosprávy dokážu pokryť svoje bežné výdavky z vlastných príjmov. Rimavská Sobota má podľa hodnotenia kladnú bilanciu na úrovni +1,1 %, teda hospodári mierne prebytkovo. Tento výsledok je síce pozitívny, ale aj signálom, že mesto má len obmedzený priestor na väčšie investície.
INEKO pripomína, že mestá sa v uplynulých rokoch museli vysporiadať s dôsledkami pandémie COVID-19, s vysokou infláciou aj s rastúcimi cenami energií. Tieto faktory znižovali prebytky bežných rozpočtov a obmedzovali možnosti samospráv investovať do rozvoja.
Kým niektoré mestá dokázali svoju stabilitu udržať, iné zaznamenali zhoršenie. Najlepšie hospodári Krásno nad Kysucou (5,51 bodu), ktoré obhájilo prvé miesto v rebríčku. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,49), Tvrdošín a Dubnica nad Váhom (zhodne po 5,48) a Nová Baňa (5,45), ktorá sa do prvej päťky dostala po prvý raz.
Naopak, viaceré samosprávy sa v hodnotení prepadli. Mestá Spišské Vlachy, Bratislava, Zlaté Moravce či Veľký Šariš patria medzi tie, ktoré majú len „dostatočné finančné zdravie“, teda skóre medzi 3 a 4 bodmi. Najvýraznejší pokles zaznamenal práve Veľký Šariš, ktorý medziročne stratil viac než 0,4 bodu a má zároveň najvyšší dlh zo všetkých miest – až 47,2 % bežných príjmov.
Priemerné zadlženie slovenských miest sa počas minulého roka znížilo o viac než desatinu – z 21,6 % na 19,3 %. Ide o najnižšiu úroveň, odkedy INEKO zbiera údaje o dlhu, teda od roku 2009. Tento pokles však nie je výsledkom úsporných opatrení, ale najmä vďaka rastu príjmov miest, ktoré zvýšila inflácia a ekonomické oživenie po pandémii.
Zadlženie v rámci zákonom stanovených hraníc si udržali všetky mestá – žiadne neprekročilo ani prvé sankčné pásmo (50 % bežných príjmov). Najzadlženejšie mestá sú Veľký Šariš (47,2 %), Zlaté Moravce (38,6 %), Spišské Vlachy (38,4 %), Galanta (38,2 %), Gelnica a Bratislava (zhodne po 30,6 %).Zhoršenie však nastalo pri bilancii bežného účtu, ktorá celkovo klesla na +5,31 % (oproti +6,86 % v roku 2023). To znamená, že mestá si dokážu vytvoriť menšie prebytky než v minulosti. Najlepšie bežné hospodárenie dosiahli Vysoké Tatry (+14,9 %), Nové Mesto nad Váhom (+12,8 %) a Brezno (+12,4 %). Naopak, Hnúšťa (-1,1 %), Hanušovce nad Topľou (-1,5 %) a Veľký Meder (-8,0 %) patrili k mestám s deficitom, čo je podľa zákona nežiaduci stav.
Zdroj titulnej fotografie: Archív Rimava.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
