Dňa 27.1.1934 sa v ranných hodinách otvára brána väznice v Rimavskej Sobote. Ozbrojená eskorta odtiaľ vychádza a sprevádza spútaného muža. Prejdú len pár metrov a vojdú do budovy súdu až sa dostanú do pojednávacej miestnosti. Sála je plná ľudí a tí sledujú elegantne oblečeného chlapa, ktorého sprevádza eskorta. Na nohách mal drahé kožené čižmy a podkovičky na podrážkach cvendžali pri každom jeho kroku. Kabát s kožušinovým golierom a pod ním oblek podľa najnovšej americkej módy. Tento elegán sa volá Ján Šustek a predsedovi senátu hneď na úvod oznamuje, že celé to musí byť nejaký omyl, však on je verejným notárom v Chicagu a miestny súd bude mať z celej aféry blamáž.
Predseda senátu pozrie Šustekovi do očí a pokojne povie. Dostane sa Vám spravodlivého procesu a pozrite tu v rukách mám list z nášho konzulátu v Chicagu a aj tamojší súd, by Vás vrelo privítal. Šustek mlčí, už vie, že prehral a pred súdom v Rimavskej Sobote začína jedno pozoruhodné pojednávanie.
Článok pokračuje pod reklamou
Ján Šustek bol rodákom zo Slovenskej Lupče a na prelome 19. a 20. storočia opustil svoj domov a vydal sa tak ako mnohí iní od nás na cestu za prácou a lepším životom do Ameriky. Zakotvil v Chicagu a začal sa živiť ako príležitostný robotník.
Mal talent na reči a rýchlo sa naučil cudzí jazyk a k tomu všetkému vedel aj čítať a písať, čo nebolo v tých časoch úplne bežné. Doma vychodil šesť tried ľudovej školy a tiež štyri nižšie triedy strednej školy. Amerika na začiatku 20. storočia bola miestom, kde sa križovalo množstvo privandrovalcov z Európy a ich počet sa ešte znásobil po rozpade Rakúsko – uhorskej monarchie. Ján Šustek dokázal veľa vecí vybaviť, vedel preložiť úradné listiny, pomôcť legalizovať pobyt alebo poslať domov rodinám ťažko zarobené peniažky.
Dlhšie časové obdobie prebiehalo všetko tak, ako sa má a Ján Šustek si získaval dobré meno medzi privandrovalcami. Došlo to až tak ďaleko, že si otvoril notársku kanceláriu, ktorú opatril vývesným štítom a viac už fyzicky pracovať nemusel. Poplatky, ktoré inkasoval za rôzne služby, mu vykrývali viac ako slušné živobytie.
Do Chicaga prichádzal organizovaný zločin spolu s Al Caponem a postupne sa aj Ján Šustek dostával na šikmú plochu. Zarobené peniažky robotníkov neposielal domov, kde na ne ich manželky a deti márne čakali. Spočiatku používal výhovorky, že za ich nedoručenie je zodpovedná lodná doprava. Vinu zvaľoval aj na banky a proste vždy si niečo našiel. Robotníci mu verili, však už viac ako 20 rokov im sprostredkovával dobré služby a všetko bolo predtým v poriadku.
Čas plynul a po Jánovi Šustekovi chceli ľudia, aby im vrátil spreneverené peniaze. On ich však už dávno nemal, minul ich na svoju vlastnú potrebu a možno aj na hazard. Nezostávala mu iná možnosť, len z krajiny ujsť.
Článok pokračuje pod reklamou
Vrátil sa domov a s pár dolármi vo vrecku očaril domácich. Oblečený bol elegantne, vystupovanie mal uhladené a tak ho príbuzní robotníkov v Amerike požiadali o pomoc. Notársku kanceláriu si u nás otvoriť nemohol, na to nemal požadované právnické vzdelanie, a tak si začal pokútne privyrábať. Peniažky od stránok prijal, ale nič pre ľudí nepodnikol. Chodil po vzdialenejších dedinách a vydával sa za notára.
Na súd v Rimavskej Sobote začali chodiť sťažnosti od poškodených, že akého to notára má justícia a tak prokuratúra začala konať. Celkovo na procese svedčilo 25 poškodených ľudí a o mnohých ďalších sa ani nevedelo, hanbili sa priznať, že naleteli podvodníkovi.
Ján Šustek bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a 15 dní, no a spôsobenú škodu mal nariadené poškodeným uhradiť.
Historické príbehy vám na Rimava.sk pravidelne prináša Vladimír Gondáš.
Zdroje: Slovenský Východ zo dňa 28.1.1934
Budova súdu je ilustračná, zdroj: Hungaricana.hu
NENECHAJTE SI UJSŤ
