V čase, keď sa Slovensko pripravuje na ďalší rok s rastúcimi cenami energií, odborníci bijú na poplach. Podľa najnovších údajov až 18 percent slovenských domácností (cca 150-tisíc) žije v energetickej chudobe, čo v praxi znamená, že si nedokážu zabezpečiť primerane teplý domov.
Energetická chudoba je vážny problém. Najviac ohrozené sú jednorodičovské domácnosti a rodiny s deťmi a seniori.Táto alarmujúca situácia bola hlavnou témou odbornej diskusie, ktorú zorganizovala Rimavská kaviareň v Citadele v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
Prognostička Slovenskej akadémie vied Dušana Dokupilová na podujatí zdôraznila, že problém je komplexnejší, než sa na prvý pohľad zdá. "Situácia je veľmi vážna. Energetická chudoba nie je len o zime v domácnostiach počas zimných mesiacov, ale prejavuje sa aj v lete, keď sa domy prehrievajú a ľudia nemajú prostriedky na zabezpečenie primeraného chladenia," vysvetlila.
Osobitne znepokojujúce je, že Slovensko je na tom v rámci krajín V4 najhoršie. Zatiaľ čo v Poľsku žije pod hranicou energetickej chudoby približne 7 percent obyvateľov, na Slovensku je toto číslo výrazne vyššie.
Experti poukazujú na niekoľko kľúčových faktorov: nízke príjmy domácností, nedostatočne zateplené budovy a neefektívne vykurovacie systémy. "Paradoxom je, že v porovnaní s cenami energií v Európskej únii máme ceny energií najnižie. Problémom je, že ľudia majú vzhľadom k výdvavkom nízke príjmy - v tom sme najhorší v EU," vysvetlila.
Jakub Čabaj, zakladateľ organizácie Edusok, ktorá sa venuje vzdelávaniu sociálnych menšín, upozornil na regionálne rozdiely. "Problém je vypuklejší na juhu a východe Slovenska. Nemáme jeden typ energetickej chudoby - je rôznorodá. V marginalizovaných rómskych komunitách často riešia elementárny prístup k teplu, každý rok nám v osadách uhoria alebo umrznú deti..." poukázal na komplexnosť problému.
Kritike sa nevyhol ani súčasný systém štátnej pomoci. Odborníci sa zhodujú, že pomoc nie je dostatočne adresná. "Paradoxne, tí najchudobnejší, ktorí kúria drevom alebo nemajú prístup k elektrickej sieti, z tejto pomoci vypadávajú. Dostanú skoro nič, a bohatí, ktorí žijú z prenájmov alebo dividendov, podporu dostanú," upozornila Dokupilová.
Alarmujúci je aj stav zateplenia budov. Kým celoslovenský priemer zateplených domov je okolo 40 percent, v našom regióne je to len 10 percent. "Neexistuje žiadna podpora, žiadna osveta o potrebe zatepľovania domov," vyhodnotila Dokupilová. Situácia sa podľa expertov za posledných desať rokov výrazne zhoršila, a to aj v porovnaní s okolitými krajinami.
Problematická je aj byrokratická záťaž pri žiadaní o pomoc. Program Obnov dom mini síce ponúkal až 80-percentné preplatenie nákladov pre mnohodetné rodiny a domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi, ale vyžadoval, aby si žiadatelia najprv zabezpečili financovanie z vlastných zdrojov.
Experti navrhujú niekoľko riešení. Medzi ne patrí lepšie prepojenie existujúcich databáz - "Nestačí sa pozrieť na príjmy a výdavky, ale na energetickú správnosť domu, klimatické pásmo, kde občania žijú. Ministerstvo hospodárstva SR na výskum vyčlenilo 170 miliónov eur a disponuje informáciami, keby sa tieto dáta podarilo prepojiť, mohli by sme pomoc lepšie zacieliť," vysvetlila Dokupilová.
Inšpiráciu vidia odborníci aj v zahraničí. Vo Francúzsku napríklad pomáhajú identifikovať domácnosti v energetickej núdzi poštári, čo umožňuje adresnejšiu pomoc. V Česku zasa fungujú efektívne programy na podporu zatepľovania.
Diskutujúci sa zhodli, že riešenie energetickej chudoby si vyžaduje komplexný prístup. Nejde len o jednorazové finančné injekcie, ale o systematické riešenie zahŕňajúce vzdelávanie, sociálnu pomoc a technickú podporu pri zvyšovaní energetickej efektívnosti domov.
NENECHAJTE SI UJSŤ
